História kresťanstva na Slovensku

Kresťanstvo má svoj pôvod v Ježišovi Kristovi. Nové náboženstvo a jeho učenie sa šírilo z Jeruzalema do celého vtedajšieho kultúrneho sveta.

Ježiš Kristus založil Cirkev a ustanovil za svojho viditeľného zástupcu na zemi apoštola Petra. Ten svoje poslanie uskutočňoval a zavŕšil v Ríme, a tým sa tam sústredil najvyšší učiteľský úrad a pastierska moc.

Historicky podložené počiatky kresťanstva u nás sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do prvej polovice 9. storočia, kedy sa už skončil proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na Morave. Na čele nadkmeňového moravského kniežatstva stál Mojmír. Jeho kniežatstvo bolo dobre zorganizované.

Knieža Mojmír udržiaval dobré vzťahy s Frankami a dovolil vstup franských / bavorských/ kňazov- misionárov do svojho kniežatstva. Na území dnešného Slovenska sa v tom čase utvorilo druhé západoslovenské nadkmeňové centrum okolo Nitry.

Prvým historicky známym slovanským kniežaťom bol Pribina. Jeho počiatočný zamietavý postoj voči kresťanom bol výrazom odporu proti franskej expanzii. I keď dovolil bavorským misionárom účinkovať na území Slovenska, sám zostával v tom čase pohanom.

Za jeho panovania posvätil salzburský arcibiskup Adalram na nitrianskom hrade roku 828 prvý kresťanský chrám na tomto území a sám počas pobytu u Frankov prijal krst.

V roku 835 moravské knieža Mojmír I., ktorý už bol kresťanom, obsadil Nitru a vyhnal Pribinu, aby neskôr obe kniežatstvá vytvorili jeden územný celok, ktorý bol neskôr označený názvom Veľkomoravská ríša.

Na miesto Mojmíra I. dosadil východofranský kráľ Ľudovít Nemec/843-876/ jeho synovca Rastislava. Knieža Rastislav sa ukázal ako prezieravý štátnik. Dôsledne formoval novú moravsko- slovanskú koncepciu. Hospodársky a vojensky sa snažil úplne vymaniť spod bavorského vplyvu.

Príchod Cyrila a Metoda

Rozhodol sa vybudovať samostatnú veľkomoravskú cirkevnú správu, nezávislú na bavorskom episkopáte. V roku 861 vyslal posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. so žiadosťou, aby mu poslal biskupa a misionárov znalých slovienskeho jazyka. Tejto požiadavke však pápež nemohol vyhovieť, pretože takých kňazov nemal.

Preto sa v roku 862 obrátil na byzantského cisára Michala III. Byzantský cisár vybral na túto misiu filozofa Konštantína a jeho brata Metoda zo Solúna- oblasti, kde ľud hovoril sloviensky. V roku 863 ich poveril šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave.

Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil pri preklade bohoslužobných kníh do staroslovienčiny. Pomáhali mu pri tom brat Metod a učeníci Kliment, Sáva, Naum, Vavrinec a Angelár. Prvými slovami v histórii slovienskeho písomníctva bol úvod prvej kapitoly evanjelia svätého Jána „ Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha- Iskoni bje Slovo i Slovo bje u Boga“.

Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom Veľkej Moravy liturgiu každému zrozumiteľnú- ich vlastnej reči. Ľud ju prijal s vďačnosťou a láskou. Rastislavovi neprekážalo, že išlo o liturgiu byzantského- gréckeho obradu. Napokon, vtedy bolo kresťanstvo jednotné. Vyznávalo jeden krst, jednu, svätú všeobecnú, apoštolskú Cirkev na čele s viditeľnou hlavou v osobe nástupcu sv. Petra. Liturgia sa v jednotlivých cirkvách počas stáročí vyvíjala z apoštolskej tradície.

Svätí Cyril a Metod prinášajú vieru na Veľkú Moravu

Konštantín sa z Ríma na Veľkú Moravu už nevrátil, lebo sa rozhodol vstúpiť do kláštora, kde prijal meno Cyril. Zomiera 14. februára 869 po dlhej únavnej ceste a veľkom pracovnom nasadení.

Sv. Metod bol v roku 869 ustanovený pápežom Hadriánom II. za prvého panónskeho a veľkomoravského arcibiskupa s právomocami medzi všetkými Slovanmi. Pápežovo rozhodnutie narazilo na odpor franského kléru, najmä pasovského biskupa Hermanricha a soľnohradského arcibiskupa Adalvína, ktorí si robili nároky aj na územie Veľkej Moravy.

Po vnútorných rozbrojoch vo vedení ríše nitrianske knieža Svätopluk vydal svojho strýka Rastislava Nemcom a sám sa ujal vlády. Nemeckí biskupi zajali na spiatočnej ceste arcibiskupa Metoda. Postavili ho pred súd, trýznili, odsúdili a potom dva a pol roka väznili.

Po Metodovom prepustení z väzenia Svätopluk mu odovzdal do správy veľkomoravskú Cirkev. Medzitým pod tlakom latinského kléru sa Svätopluk síce neskôr pridal k latinskému duchovenstvu, avšak dôvodom toho boli skôr politické zámery.

V júni 880 vystavil apoštolský list Industriae tuae adresovanú Svätoplukovi. Vydal v nej najkrajšie svedectvo o Metodovej pravovernosti. Schválil liturgiu v slovienskom jazyku s tým, aby sa evanjelium najprv čítalo po latinsky. Apoštolský list potvrdzuje, že všetko kňazstvo mu má byť podriadené.

Metod zomrel 6.apríla 885. Za svojho nástupcu určil Gorazda. Nitriansky biskup Viching, odporca slovienskej liturgie, rôznymi intrigami dosiahol, že Svätopluk vyhnal Metodových žiakov zo svojej ríše. Medzi vyhnanými bol aj Gorazd. Arcibiskupský stolec ostal neobsadený. Následný pád Veľkomoravskej ríše v roku 906 spôsobil, že postupne zanikla celá slovienska metropolia.

Časť učeníkov a žiakov však na tomto území aj napriek tomu ostala a po rozpade Veľkomoravskej ríše bola podporovaná Slovanmi z Bulharska.

Na začiatku 10. storočia boli v Uhorsku dve obradové podoby katolíckej cirkvi- východná/ na východ od Dunaja a Tisy/ a západná /Panónia a územie terajšieho Slovenska/. Slovanské kresťanstvo a kultúra ovplyvňovali Maďarov, ktorí najmä v rannom Uhorsku boli priaznivo naklonení dielu sv. Cyrila a Metoda.

Valašská kolonizácia a východný obrad

Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu malo postupné osídľovanie a sťahovanie národov. Na územie dnešného Slovenska koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia prichádzajú Valasi zo Sedmohradska, Rumuni, Rusíni, ktorí osídlili severovýchodnú časť Uhorska. Tento pohyb, tvorivé stretávanie sa a sťahovanie slovenského obyvateľstva, súvisí s takzvanou valašskou kolonizáciou. Táto vo svojom dôsledku pomohla pôvodnému obyvateľstvu zachovať si východný obrad. Migrácia, najmä Ruthénov, znamenala oporu pre prežitie katolíkov tohto obradu v slovanskom etniku. Ruthénmi sa nazývali Rusíni- Rusnáci a boli nositeľmi východného obradu.

Od 30- tych rokov 13. storočia nazývajú pápežské listiny veriacich východného obradu v Uhorsku schizmatikmi.

Zjednotenie s Rímom a Gréckokatolícka cirkev

Oficiálnemu zjednoteniu našich kresťanov gréckeho obradu s Rímom veľmi napomohli poľskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Rusínov / Malorusov /, obývajúcich najmä severozápadnú časť Ukrajiny /Halič/. Brest- litovská únia zabezpečovala zachovanie tradície a obradov východnej cirkvi v plnej miere. Priniesla oslobodenie východného kňazstva z nevoľníctva, možnosť vzdelávania a rozvinutie náboženského života.

Na rodiacu sa myšlienku zjednotenia mali vplyv aj niektorí predstavitelia katolíckej cirkvi v Uhorsku- ako bol jágerský biskup Juraj Lippay /neskorší ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska/, jezuiti z kolégia v Humennom a katolícki zemepáni. Dlho sa rodiaca únia bola nakoniec uzavretá 24. 4. 1646 v hradnej kaplnke rodiny Drugethovcov v Užhorode.

O tom, že história gréckokatolíckej cirkvi kontinuitou nadväzuje na cyrilometodskú misiu, svedčí Spišská Kapitula, ktorá bola duchovným strediskom náboženského života s jasnými stopami pokračovania dejín východných kresťanov byzantského obradu. Po zjednotení v roku 1651 mukačevský biskup Peter Parthén zveril spišskému prepoštovi do duchovnej správy gréckokatolícke farnosti na Spiši.

Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. V roku 1816 požiadal cisár František I. Rím o zriadenie prešovskej eparchie so sídlom v Prešove. Bulou pápeža Pia VII. RELATA SEMPER zo dňa 22.

Reformácia na Slovensku

Osudy dnešného Slovenska vážne poznamenala reformácia, ktorú začal syn baníka Martin Luther v roku 1517. Medzi reformátorov sa zaradil aj Ján Kalvin, ktorý silnejšie ako Luther veril v predurčenie, Boh vraj všetko predurčil. V roku 1564 sa Ženeva stala kalvínskym Rímom.

S reformáciou sa spája vznik Confessio Pentapolitana, združenia piatich východoslovenských miest na čele s Bardejovom, ako aj Confessio Heptapolitana, združenia siedmich banských miest na čele s Kremnicou a Banskou Štiavnicou. Reformácia priniesla prvé tlačiarne, v roku 1581 vyšla v Bardejove prvá vytlačená slovensko/česká kniha: „Katechyzmus D. M.

Reakcia zo strany katolíctva - vedeného paradoxne švagrom Juraja Turza, kardinálom Františkom Forgáčom - bola prudká: 17. apríla 1610 pribili na dvere bratislavského Dómu protest proti žilinskej synode. V rekatolizačných snahách pokračoval Forgáčov žiak Peter Pázmaň.

Lutherova ruža - symbol luteránstva

Rekatolizácia sa odvíjala od Tridentského koncilu (1545-1563). Ten zaujal zásadné stanovisko: neplatí tvrdenie, že Boh rozdelil ľudstvo na vyvolené a zavrhnuté, najpodstatnejšie zo všetkého je láska, bol potvrdený celibát.

Po prvýkrát umožnila chodiť do školy aj dievčatám. Každý žiak základnej školy sa mal naučiť trom veciam: čítať, písať a rátať, preto sa udomácnilo pomenovanie „triviálna škola“.

Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku

Slovenskí evanjelici sú súčasťou veľkej rodiny evanjelických kresťanských cirkví, ktoré boli založené v procese obnovy cirkvi v 16. storočí, ktorý nazývame reformácia. Cieľom reformácie bolo očistenie všeobecnej - katolíckej cirkvi (catholicos znamená všeobecný) od rôznych deformácií kresťanského učenia, ku ktorým došlo v období stredoveku a ktoré boli odklonom cirkvi od Biblie - Písma svätého.

Naši predkovia pred reformáciou patrili ako kresťania do všeobecnej cirkvi. Počiatky evanjelickej cirkvi siahajú do prvej polovice 16. storočia, keď na územie súčasného Slovenska začala prenikať reformácia Lutherovho smeru z Wittenbergu.

Žilinská synoda v roku 1610 ustanovila organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Hornom Uhorsku.

Do roku 1670 väčšina obyvateľov Uhorska patrila k evanjelikom, ale v rokoch 1670 - 1680 v rámci protireformácie došlo k úplnému zákazu evanjelickej cirkvi.

Od roku 1681, keď boli prijaté Šopronské artikuly, bola evanjelická cirkev povolená, ale s určitými obmedzeniami. Vtedy bolo na našom území postavených niekoľko tzv. artikulárnych kostolov.

Až v roku 1781 po prijatí Tolerančného patentu došlo k čiastočnému zrovnoprávneniu cirkví v Uhorsku. V tomto období postavili dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku - boli to tzv. tolerančné kostoly.

Rovnosť cirkví pred zákonom však nastala až v roku 1848.

V roku 1918 po vzniku Československej republiky sa z Evanjelickej cirkvi v Uhorsku vyčlenila samostatná Cirkev evanjelická a. v. na Slovensku.

Na začiatku druhej svetovej vojny nemecká časť evanjelickej cirkvi vytvorila samostatnú nemeckú cirkev, ktorá trvala do konca druhej svetovej vojny. Naša cirkev vždy stála v opozícii k vládnuceho režimu, protestovala proti nacizmu, rasizmu a uplatňovaniu Židovského kódexu. Evanjelici zachránili pred smrťou mnoho židovských spoluobčanov.

V roku 1948 komunistický režim zlikvidoval cirkevné spolky, školy, diakoniu aj periodiká. Cirkev žila pod prísnou kontrolou totalitného režimu. Vyše sto evanjelických farárov bolo prenasledovaných, mnohých väznili alebo obmedzovali v službe cirkvi.

Po roku 1989 sa aj život cirkvi začal rozvíjať v nových podmienkach.

Kresťanstvo na Slovensku v súčasnosti

Slovensko je kresťanská krajina a podľa najnovších prieskumov je až 84% obyvateľov krajiny veriacich. Náboženstvo na Slovensku je prevažne kresťanské. Kresťania svoju vieru praktizujú v každodennom živote, navštevujú bohoslužby a angažujú sa v kresťanských aktivitách. Na Slovensku existujú cirkevné školy materské, základné, stredné aj univerzity.

Slovensko zaručuje svojim obyvateľom slobodu vierovyznania pre všetky náboženstvá. Na školách sa vyučuje ako povinný predmet náboženská výchova pre deti s katolíckym vierovyznaním, s alternatívnym predmetom etická výchova pre deti iného vierovyznania. Rodičia sa tak môžu slobodne rozhodnúť, či svoje deti prihlásia na náboženstvo alebo etickú výchovu.

Cirkev vydáva vlastné časopisy a noviny, na Slovensku existujú cirkevné vydavateľstvá, rádio Lumen a televízia Noe. Vo verejnoprávnej televízii sú vysielané pravidelné náboženské relácie a v politike pôsobí kresťanskodemokratické hnutie.

V každom meste a obci na Slovensku je postavený aspoň jeden katolícky, evanjelický alebo pravoslávny kostol. Kresťanstvo má na Slovensku dlhú tradíciu, šírilo sa už v prvých storočiach nášho letopočtu. V súčasnosti sa na Slovensku hlási ku kresťanskému náboženstvu väčšina obyvateľstva.

Obyvateľstvo na Slovensku je rozdelené podľa náboženského vierovyznania nasledovne:

Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločenstiev.

V súčasnosti sa na Slovensku hlási ku kresťanskému náboženstvu väčšina obyvateľstva. Kresťanské cirkvi majú v živote spoločnosti svoje miesto. Mnohokrát však môžeme hovoriť skôr o tzv. folklórnom kresťanstve, teda o dodržiavaní vonkajších rituálov týkajúcich sa daného vierovyznania, napríklad v prípade krstu, cirkevného sobáša či prvého svätého prijímania.

V zásade sa dá povedať, že najväčšie slovenské cirkvi spolupracujú. Rímskokatolícka cirkev spoločne s Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku sa vlastne považujú za jednu Katolícku cirkev - i keď v zmysle práva ide o dve cirkvi. Obe však uznávajú autoritu pápeža ako rímskeho biskupa.

Istotne teda pri odhade počtu praktizujúcich veriacich na Slovensku nemôžeme jednoducho vychádzať z oficiálnych čísel zo sčítaní obyvateľstva. Rozdiel medzi „formálnymi“ a praktizujúcimi veriacimi by bol asi najmarkantnejší v prípade Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá zohrala podstatnú úlohu v dejinách Slovenska, avšak práve najmä jej členov sa týka vnímanie náboženských obradov skôr ako záležitosti zvyku, tradície než ako prejavu skutočnej viery a hlbokého presvedčenia človeka.

Pomerne silno početne zastúpení sú na Slovensku aj Svedkovia Jehovovi, ktorých vznik možno datovať do začiatku 20. storočia a ktorí nadviazali na činnosť hnutia tzv. bádateľov Biblie. Vierouka tejto NS je však natoľko odlišná od toho, čo sa bežne chápe pod pojmom „kresťanstvo“, že v tomto prípade hovoríme skôr o tzv. netrinitárnom kresťanstve. Teda ide o vierovyznanie, ktoré síce na kresťanstvo nadväzuje, ale odmieta takú podstatnú dogmu iných cirkví, ako je presvedčenie o Bohu ako Svätej Trojici.

Kým katolíci a evanjelici sa (aj na Slovensku) stali súčasťou procesu zbližovania jednotlivých cirkví a denominácií známeho pod názvom ekumenizmus, v súvislosti so Svedkami Jehovovými o takejto účasti nemôže byť reči.

Významnou neregistrovanou cirkvou na Slovensku je Kresťanské spoločenstvo, známe aj pod názvom Milosť. Milosť patrí k cirkvám, ktoré vyšli z tzv. letničného hnutia.

Pokiaľ ešte ide o kresťanské spektrum, môžeme spomenúť viaceré menšie protestantské cirkvi ako je Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská či Cirkev adventistov siedmeho dňa. Prevažne na východe republiky je zastúpená Pravoslávna cirkev. Podobne najmä východného Slovenska sa týka pôsobenie slovenskej gréckokatolíckej cirkvi.

Súčasťou toho môžu byť aj rôzne osobné, ale aj rôzne sprostredkované skúsenosti. Avšak akási túžba po posvätne aj po popretŕhaní týchto pút naďalej pokračuje. Tu je iste dôležité zmieniť aj fakt, že sklamaní členovia väčších cirkví prejdú k tým menej tradičným. Tento jav je prítomný, ale nedovolím si ho teraz kvantifikovať. Zrejme nemožno ešte hovoriť o masovom jave.

Na Slovensku je značne zastúpená náboženská indiferentnosť. Ale sú tu zastúpené aj menšie skupiny ľudí, ktoré sa „hrdia“ svojím ateizmom a sekularizmom. Vo svojej rétorike sa zameriavajú na kritiku náboženstva ako takého a vystupujú antiklerikálne.

Dovolím si rozhodne tvrdiť, že aj tradičné cirkvi budú naďalej hrať v spoločnosti podstatnú úlohu. Hoci by istotne mali seriózne reagovať aj na krízu v oblasti spirituality - a to predovšetkým vo svojich radoch. A nakoniec, možno predpokladať, že nie nedôležitú úlohu budú naďalej zastávať aj menšie a menej tradičné cirkvi a spoločenstvá.

tags: #slovensko #krestansky #stat