Poľovnícke združenie Moravský Svätý Ján zohráva dôležitú úlohu v živote obce. Okrem starostlivosti o zver a prírodu organizuje aj rôzne spoločenské podujatia. Jedným z nich je aj poľovnícka zábava, ktorá bola kvôli zlému počasiu preložená na 19. júla.
Poľovníci zorganizovali v spolupráci s Mestským centrom kultúry výtvarnú súťaž žiakov základných škôl okresu Malacky s názvom Poľovníctvo a príroda očami detí. V Malackom kaštieli pokračuje výstava poľovníckych trofejí. Ak ste neboli koncom augusta na Poľovníckom dni, využite príležitosť pozrieť si aspoň trofeje, poľovnícke ocenenia či ukážky zvierat nášho regiónu, ale aj napríklad Vysokých Tatier. V kaštieli sú tiež vystavené dielka našich najmenších.
Výstava potrvá do 15. septembra. Otváracie hodiny:
- št, pia: 16.30 - 18.00 h
- so, ne: 15.00 - 17.00 h
Činnosť združenia presahuje rámec poľovníctva a zasahuje aj do kultúrneho dedičstva obce. Dôkazom je aj obnova dreveného kríža neďaleko majera Dlhé lúky, kde sa združenie podieľalo na jeho renovácii.
Obec Moravský Svätý Ján
Obec leží v nadmorskej výške 170 metrov nad morom na Záhorskej rovine 10 km severne od okresného mesta Malacky a 40 km severne od Bratislavy. V obci žije 3 626 obyvateľov. Susedné mestá a obce: Moravský Svätý Ján, Závod, Studienka, Malacky, Kostolište, Gajary, Malé Leváre Celková rozloha obce: 4 810 Ha.
Milovníkom prírody ponúka obec rôzne zaujímavosti. Východnú časť chotára tvoria hlboké borovicové lesy, bohaté na lovnú zver a známe bohatstvom jedlých húb. Cez územie obce preteká priezračná Rudava, v ktorej sa vyskytuje 36 druhov rýb. V severnej časti územia je Štátna prírodná rezervácia Abrod, západným okrajom chotára preteká hraničná rieka Morava.
Symboly Obce
Erb obce: Neskorogotický (dolu zaoblený) štít modrej farby. Uprostred štítu na zelenej pažiti je strieborné priečelie dvojvežového levárskeho kostola.
Erb obce sa používa:
- na pečatidle obce
- na listinách o udelení čestného občianstva, ceny a uznania obce
- na budovách kde má sídlo obecný úrad
- na označenie katastrálneho územia
- v rokovacích miestnostiach
- na preukazoch poslancov a pracovníkov obce
- na označenie vozidiel požiarneho zboru a obecnej polície
- na listovom papieri obecného úradu
Vlajka obce: Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov, modrej, bielej a modrej farby. Biely pruh je dvojnásobne širší. Ukončená je troma cípmi, t.j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny.
Zástava obce sa používa:
- pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach
- vo verejných sprievodoch
Pečať obce: Najstaršia pečať z roku 1525 má priemer 25 milimetrov. V pečatnom obraze je náboženský motív: Panna Mária a po jej stranách stoja dvaja anjeli. Pečať má latinský kruhopis: SIGILLVM MAIORIS LEWAR 1525 (Pečať Veľkých Levár). Kruhopis je ohraničený vonkajším a vnútorným kruhom.
Obecná pečať je okrúhla s priemerom 36 mm. V strede nesie obecný erb, okolo ktorého je kruhopis OBEC VEĽKÉ LEVÁRE. Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky roku 1991 schválila obecné symboly Veľkých Levár, ktorých autorom je akademický maliar Ján Švec.
História obce Smolinské
Osídlenie oblasti siaha už do obdobia eneolitu /dôkazom sú vykopávky v susednom mestečku Šaštín-Stráže/. V slovanskom období od 6. storočia a hlavne veľkomoravskom období, územie participovalo na živote blízkych centier hlavne v okolí Mikulčíc. Historicky sa prvý raz obec začala spomínať v roku 1392 pod názvom Somola, kedy uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal do zálohu Holíčsko- šaštínske panstvo Stiborovi zo Stiboríc.
Názov obce prechádzal od prvej zmienky postupným vývojom. Už roku 1396 bola obec spomínaná pod názvom Semola, v roku 1489 Zmolenyche, 1498 Zmolyncz, neskôr ako Szmolinszka, Zmolnice. Posledná zmena nastala v roku 1773 kedy názov obce dosiahol súčastnú podobu ako Smolinske.
V roku 1554 bol v chotári Smolinského opustený panský majer, rybník, rybničný jarok a rybničný most. V tomto časovom období bol život v dedine z časti ovplyvnený kolonizátormi a to Habánmi. V obci boli vybudované habánske dvory a tým sa na pomerne dlhý čas zmenila štruktúra bývania. Pre obyvateľov to znamenalo, že jeden dvor obývalo viac rodín /vznikali habánske dvory/.
Ďalšia, veľmi malá zmienka o obci bola zaznamenaná v roku 1601, kedy bolo spomenuté, že Imrich Czobor klčoval v Smolinskom les pre poľnohospodárske využitie. Neskôr v 17. storočí trpela obec vojnami a bola zasiahnutá tureckými vpádmi.
Postupným rozvojom dediny majitelia obce Czoborovci v roku 1720 evidovali už 31 domácností, pre ktoré gróf Czobor postavil barokový kostol na mieste gotického kostolíka. V celom okolí obce sa začali budovať rozsiahle vinice. Počet obyvateľov neustále narastal rozvojom poľnohospodárstva, kedy obec v roku 1828 mala 152 domov a 1062 obyvateľov. V tomto 18. storočí sa obyvateľstvo zaoberalo vinohradníctvom a poľnohospodárstvom.
Stúpajúca tendencia počtu obyvateľov Smolinského bola do roku 1948, kedy obec dosiahla najväčší počet, a to 1 277 obyvateľov.
Názov obce je pretkaný rôznymi legendami tradovanými starými obyvateľmi obce. Podľa jednej z legiend dostala meno podľa smoliara, ktorého tadiaľ viezol jeden sedliak ukrytého vo voze pod plachtou. A keďže to bol prvý povoz, ktorý prešiel dedinou, obec dostala meno Smolinské. Podľa inej legendy pomenovanie obce je odvodené od smoly (alebo dechtu), ktorá sa tu vyrábala z miazgy borovíc a ďalšia možná varianta vzniku názvu dediny je, že v obci žili rybári, ktorý rozvážali ryby do okolitých obcí na kárach z drevenými osami, ktoré mazali smolou. Smolu do dediny rozvážali smoliari na tragačoch a jeden z nich, keď prechádzal cez potok sa doň vysypal i z nákladom. Od tých čias začali obyvatelia chodník vedúci k potoku nazývať „smolný“ a okolité domce „smolné“.
V súčastnosti patrí Smolinské medzi dedinky, ktoré majú nielen bohatú históriu ale i svetlú budúcnosť.
tags: #polovnicke #zdruzenie #moravsky #svaty #jan