Tento citát z Pavlovho listu Galaťanom mi v poslednom čase prichádza na myseľ, keď uvažujem nad dnešnou Európou: "Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať." (Galatským 6, 7)
Žiaľ, my ľudia sme nepoučiteľní. Akonáhle dokážeme produkovať ekonomický nadbytok, tvoriť si úspory a čeliť nástrahám prírodných živlov, zabúdame na Boha a aj na pravidlá hry, ktoré Boh stanovil pri stvorení nášho svet.
V súvislosti s tretím Božím prikázaním zdôrazňuje Božie slovo túto pravdu. Nielen tvoje ústa ale aj tvoje srdce sa musí očistiť. To sa stane, keď sa obetná smrť Pána Ježiša ako zástupcu dotkne tvojho hriechu. Jeho krv musí úplne preniknúť myseľ.
Potrebujeme kresťanov, ktorí sa chvejú pred živým Bohom! Boh je vznešený a svätý. Z milosti si smieme ľahnúť do prachu k Jeho nohám. Nepošliape nás.
Boh chce, aby sme boli naplnení svätou bázňou, aby sme sa proti Nemu neodvážili hrešiť. To je dôvod, prečo Boh z času na čas nechá hriech a jeho následky v našom živote.
Boh sa nedá vysmievať. Trestá každého, kto zneužíva Jeho meno.
Svojimi slovami môžeme sťahovať Boha na úroveň, ktorá je zneužitím Jeho mena. Môžeme hovoriť o Božom slove a Jeho zásahu a používať pritom vtipné nové výrazy, ktoré sú vulgárne. To je zneužitie Jeho mena.
Boh sa vysmievať nenechá. Ani nimi. Možno ich Boh nechá, aby dnešnej Európe udelili ranu z milosti. A rozpráši nás po svete ako kedysi Babylončanov. Alebo budeme musieť odísť ako Lót a všetko nechať za sebou.
Pýcha predchádza pád. Naša pýcha plodí dnešný úpadok Európy. Pýcha islamských teroristov plodí aj ich budúcu skazu.
Biblické posolstvá určené spyšnelým ľudským spoločnostiam sú jednoduché a opakujú sa. Či už išlo o výzvy prorokov izraelským kráľom, výzvu mestu Ninive alebo Sodome a Gomore. Ježiš tieto civilizačné pravidlá prežitia zhrnul do jednoduchej vety: “Kajajte sa a verte evanjeliu”.
Politická korektnosť nás núti prepisovať učebnice a zakazuje nám hovoriť otvorene. Nútia nás meniť významy slov, ako sú napríklad rodina alebo manželstvo. Za extrémistov sú dnes v Európe označovaní aj ľudia, ktorí iba nechcú budovať orwellovskú spoločnosť, v ktorej je lož pravdou a vojna mierom.
Ešte deň pred biblickou potopou žili ľudia v blahobyte a nevedeli si ani predstaviť, že sa ich svet môže zmeniť. Sodomčania sa radovali, ženili a obchodovali ešte hodinu pred zánikom ich sveta.
Nie sme už vo fáze, keď máme popletené jazyky? A vôbec teraz nemám na mysli jazykový európsky Babylon, ktorý nám prisťahovalci zo všetkých kútov sveta ešte zväčšujú.
Príklady a dôsledky
Príbeh Ananiáša a Zafiry
Začiatok 5-tej kapitoly úzko súvisí s posledným odsekom 4-tej kapitoly, konkrétne s predávaním majetku. Bola tam zmienka o duchovnej jednotnosti ľudí zapojených do tejto, ak sa to dá tak nazvať - dobročinnej akcie. Z textu bolo jasné, že zúčastnení to robia z vlastnej vôle pod vedením Ducha Svätého a nik im to neprikazuje. Ich konanie bolo úprimné a bola nám tam zjavená tá lepšia stránka ľudskej podstaty, ktorá poväčšine prerazí na „svetlo“ sveta iba pod Jeho mocou. A to bol zároveň aj Boží odkaz pre nás, že máme byť ochotnými darcami.
Kým minule nám Boh v Jeho slove ukázal kladný príklad, dnes nám ukáže záporný, a to aj s následkami. A síce neúprimnosť pred Bohom sa nevypláca.
Píše sa tu o mužovi menom Ananiáš a jeho žene Zafire. Nič viac tam o nich nie je spomenuté, napríklad kto boli, ako žili, ale len to, že si časť peňazí z predaja nechali. Je to fakt a my si príčinu ich počinu môžeme len predstavovať.
Motív počinu nie je dôležitý, pretože Boh môže aj tak všetko zvrátiť, (ak sa mu, samozrejme, podrobíme), a preto je podstatný vždy len výsledok. V tomto prípade je výsledkom rozpoltená ľudská duša. Chcel aj dať, ale si aj ponechať.
V Biblii je napísané: „Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané“ (Ev. Lukáša 6, 38).
Ananiáš už asi ťažko, ale my, ktorí toto čítame, môžeme na tomto príklade vidieť, ako sa to slovo vzápätí na neho aplikovalo. Bohato a ochotne nenasypal, nenatriasol, a tak ani jemu Boh „nedoprial“ radosti z nákupu plánovaných 100 oviec.
Podľa ľudského rozumu aj vlk sýty aj ovca celá, no nie? V pravde logické rozhodnutie. Ananiáš tak na váhe svojich priorít odvážil to všade naokolo znejúce Slovo Božie. Lež to, ako sa ukázalo, nebolo dostatočne ťažké, aby ich prevážilo.
Preto tá zmienka o spomínaných manželoch. V Starej zmluve bola odplata za hriech smrť, ale po ukrižovaní Ježiša sme už pod milosťou a za klamstvo teda okamžitú smrť nezasluhujeme. To mi dosť vŕtalo hlavou, prečo boli Ananiáš s manželkou tak tvrdo ihneď po spáchaní prehrešku potrestaní.
A tak aj Ananiáš. Mal svoj rozum, ktorý mu možno našepkával: „Počuj, Aňo, zase nemusíš všetko rozdať, daj len časť a za ostatné si kúp 100 oviec. To bude dobrá investícia.“
Peter, naplnený Duchom, ho prekukol a on netušiac, čo sa ide diať, tak začul posledné slová svojho života. Ananiáš, prečo ti satan opanoval srdce, že si luhal Duchu Svätému a odložil si z utŕženej ceny za pole?
Peter mu povedal, či by nezostalo tebe, keby si ho nebol predal? A keď si ho predal, či nebolo tvoje? V týchto dvoch vetách je v podstate napísané to, že to pole predávať nemusel, a keď ho už predal, tak mal doniesť celú sumu, lebo bolo celé jeho.
Ak my totiž raz uveríme a necháme sa tým Duchom formovať, tak všetko to vedomé klamstvo, ktoré od tej doby činíme, je už v podstate klamstvo voči Nemu.
Výzva k úprimnosti a čistote
Boh po nás chce, aby sme mali vo veciach jasno a boli čitateľní. Vyprofilujme sa a nechaosme. Nebuďme ako politici. Kam vietor, tam plášť. Samozrejme, že človek je hriešny tvor a ustavične zhreší, ale raziť neustále dve cesty, teda vyznávať Ježiša vo svojom živote a tak isto popritom donekonečna bez rozmyslu posudzovať, ohovárať či lipnúť na iných pominuteľných veciach, sa jednoducho nedá.
Ananiáš sa zahral s Duchom Svätým, ktorým bol Peter od zoslania naplnený, a tak aj dopadol. Koľkokrát sa my zahrávame s Duchom Svätým? Uvedomujeme si to?
Nemali by vypustiť duše aj naše mediálne „celebrity“, ktoré sa s vedomím skorého rozvodu berú v kostole, aby si navonok získali nejaký vonkajší imidž usporiadanej, zbožnej rodiny a po polroku sa pritom rozvedú?
S tým Duchom to nie je komédia. Ako je napísané. „Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať“ (Galatským 6, 7)! My sa fakt máme v maximálnej možnej miere snažiť žiť čistý, dokonalý život a ísť na istotu. A preto aj takéto oslovenia v bežných situáciách by sme nemali používať.
Robme tak, ako hovorí Pavol. „Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem“ (1.
Bola mu verná a jeho klamstvo schvaľovala, a preto dopadla tak ako on. Tam nie je čo riešiť.
Žalm 62: Istota v Bohu
Piesne poznáme často podľa tzv. leitmotívu - príznačného, vedúceho motívu skladby. Leitmotívom 62. žalmu je istota v Bohu. Dôjsť k pokoju, utíšeniu vnútra, ako tu Dávid, je veľkou milosťou.
Bolo by trpkým sklamaním, keby sme podľahli klamu, že veriaci človek nemá starosti. Má - a možno väčšie ako ten, kto v Hospodina neverí. Kto dúfa v Boha sa od neveriaceho nelíši tým, že by nemal starosti. Odlišuje sa od neho tým, že vie, čo si s problémami počať, ku Komu sa v nich utiekať.
Dávid vo svojich starostiach intenzívne zažil Božiu blízkosť. Nie raz navždy. Keď čítame žalmy, ktorých autorstvo sa pripisuje Dávidovi, je ťažko prepočuť, že Dávid o svojich peripetiách a vnútorných zápasoch hovorí v mnohých žalmoch. Čo sa od neho môžeme učiť je, že sa znova a znova vracia do nedobytného hradu, ktorým mu je Pán Boh.
Nie pomstiť sa, nie odplácať rovnakou mincou, ale ukryť sa v Bohu je to najlepšie, čo môžeme urobiť proti tomu, keď ohovárajú. Pán Boh nás dokáže zbaviť zatrpknutosti, ktorú v nás vyvolávajú ohováranie a slovné útoky.
Lepšie ako sa handrkovať s neprajníkmi, je vylievať si srdce pred Bohom (v. 9). Hovoriť s Ním o svojich pocitoch, o tom čo máme na srdci. Vylievať si srdce pred Bohom značí úplnú otvorenosť pred Tým, ktorý skúma srdcia (Žalm 7, 10), aj najtajnejšie myšlienky a úmysly (čítaj: Žalm 139, 2 .
Výrazy: „moja skala, moja spása, môj hrad; skala mojej sily, moje útočisko“ výstižne hovoria, v akej situácii je autor žalmu a čo pre neho znamená Pán Boh.
Dávidova ohrozená duša sa utíši v Bohu. Dôveruje Mu, že Boh zasiahne. Dávidov vnútorný pokoj sa hlasno prihovára druhým. Oni sú poučení tým, čo vidia na Dávidovi, ktorý ich nabáda, aby konali to, čo on: „Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase.“
Vyliať si pred Bohom srdce, to predpokladá úplnú úprimnosť. Utíšenie nachádzame práve vtedy, keď Bohu vylejeme svoje srdce.
Dávid varuje pred lákavým pokušením, spoliehať sa na ľudskú moc (por. Ž 146, 3 - 4), pomoc a prostriedky, na majetok nadobudnutý nečestne - útlakom, lúpežou či iným zneužitím moci.
Čo sme sa s Dávidom naučili v utíšení sa v Bohu? - To, že Boh je mocný a milostivý (v. 12 - 13) „Nemýľme sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!“ (Gal 6, 7)
Služba svätým a ochota dávať
Zbytočné mi je písať vám o službe svätým, lebo viem o vašej ochote, pre ktorú chválim sa vami pred Macedónskymi, že je Achája pripravená od minulého roka a vaša horlivosť povzbudila viacerých. Poslal som teda bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime, ale, ako som povedal, aby ste boli pripravení, a my, nechceme povedať vy, aby sme neboli zahanbení v tejto pevnej dôvere, ak by Macedónski prišli so mnou a našli vás nepripravených.
Preto uznali sme za potrebné požiadať bratov, aby vopred išli k vám a pripravili vašu ohlásenú zbierku, aby bola prichystaná ako požehnaný milodar, a nie ako lakomstvo.
Toto však hovorím: Kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať; kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať. Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh.
A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok pre každý skutok, ako je napísané: Rozsypal, dal chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky.
A Ten, kto rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť Bohu.
Lebo táto služba lásky nielenže doplňuje nedostatky svätých, ale rozmnožuje aj vďačnosť mnohých k Bohu. Veď keď sa dokazujete v tejto službe lásky, oslavujú Boha, že sa poslušne priznávate k evanjeliu Kristovmu a štedro sa delíte s nimi a so všetkými. Modlia sa za vás, túžia po vás pre nesmiernu milosť Božiu vo vás.
Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar!
Tabuľka: Dôsledky rozsievania
| Spôsob rozsievania | Očakávaný výsledok |
|---|---|
| Skúpo | Skúpo bude aj žať |
| Hojne | Hojne bude aj žať |
Ani jeden z nás neunikol následkom. Túžba byť ako Boh je hlboko zakorenená v našej starej prirodzenosti. Nezabudli sme na slová hada, že budeme ako Boh. Preto chceme, aby sa vzdialenosť medzi nami a Bohom zmenšila.
Určite nie si naraz dvomi osobami, však? Na pracovisku ti nezáleží, keď sa zneužíva Božie meno tým, že sa hovorí o Bohu a k Bohu tak, ako sa hovorí o kolegoch a priateľoch.
Je pravda, že Boh sa pokoril. Ale preto nemáme právo zneužívať Jeho meno.
Obrázok: Ilustrácia svätosti Božieho mena.
Islamskí extrémisti, vidiac náš úpadok, veria vo vlastný vzostup. Zabíjajú a znásilňujú kresťanov, Kurdov a šiítov v Iraku a v Sýrii. Cvičia a indoktrinujú tisíce fanatikov a posielajú ich do Európy. Cítia, že naša civilizácia je už natoľko slabá, že sa nezmôže ani na vlastnú obranu. A majú pravdu. Nielenže sa nebránime, ale ešte aj s úsmevom páchame demografické harakiri.
Ale nech sa nemýlia ani ideológovia Islamského štátu. Boh sa vysmievať nenechá. Ani nimi. Možno ich Boh nechá, aby dnešnej Európe udelili ranu z milosti. A rozpráši nás po svete ako kedysi Babylončanov. Alebo budeme musieť odísť ako Lót a všetko nechať za sebou.
Islamisti však určite nezískajú to, po čom tak veľmi túžia: Moc a vládu nad bohatým Západom. Ak nás aj zničia, spolu s nami zničia aj blahobyt, po ktorom tak túžia. A tak islamskí extrémisti nakoniec dobyjú iba budúcu púšť.
Argumentujeme tým, že tradičná rodina tvorená mužom, ženou a deťmi vlastne nikdy v histórii nefungovala. Smilníme takpovediac v priamom prenose. Na internet si vešiame videjká so svojimi sexuálnymi výkonmi. Celebrity si budú o chvíľu vyzliekať ešte aj vlastnú kožu, aby to ešte niekoho prekvapilo a zaujalo. Ale nemýľme sa.
Klameme a kradneme bez toho, aby sme si to niekedy vôbec uvedomili. A keď niekto náhodou neklame a nekradne, tak tomu neveríme, pretože takýto druh ľudí už v našej spoločnosti nemôže existovať.
Ako si obnoviť myseľ podľa Biblie | Nový človek 6
A sme presvedčení, že takto to bude bez problémov pokračovať donekonečna. Ale nemýľme sa.
Rozmýšľať nad omylmi radikálneho islamu pre nás nemá veľký zmysel. Biblické posolstvá určené spyšnelým ľudským spoločnostiam sú jednoduché a opakujú sa. Či už išlo o výzvy prorokov izraelským kráľom, výzvu mestu Ninive alebo Sodome a Gomore. Ježiš tieto civilizačné pravidlá prežitia zrhnul do jednoduchej vety: “Kajajte sa a verte evanjeliu”. Preložené do nášho jazyka by mohli tieto slová znieť takto: “Nebuďte pyšní a nezabúdajte na Boha”. Teraz ide o to, či sme ešte vôbec schopní počúvať na niečo takéto.
Nemýľme sa. Boh sa vysmievať nedá. Ešte deň pred biblickou potopou žili ľudia v blahobyte a nevedeli si ani predstaviť, že sa ich svet môže zmeniť. Sodomčania sa radovali, ženili a obchodovali ešte hodinu pred zánikom ich sveta.
A predsa verím, že ešte môžeme našu civilizáciu v Európe zachrániť. Možno sa nájde prorok, ktorému uveríme podobne, ako Ninivčania uverili Jonášovi. Ninive je pre nás príkladom, že aj bohatá a silná civilizácia môže nakoniec dostať rozum. Ak sa však nepoučíme, potom nám zostane len dúfať.