Biblia, posolstvom, skrze ktoré Boh hovorí k človeku. Jedinečnosť Biblie spočíva v jej posolstve. Ak je zdrojom tohto posolstva je Boh, dá sa očakávať, že je Biblia pravdivá.
Každodenne čelí Biblia veľkej paľbe kritiky. však odoláva. Odolala aj tzv. literárnej kritike 18. a 19. storočie.
Kritici často spochybňujú dôveryhodnosť Starého zákona. otázka, či sa dnešný text zhoduje z originálom.
Potom porovnal všetky dostupné verzie a rukopisy. doplňuje, jeden verš vysvetľuje druhý. Posolstvo tohto systému je jednotné: Kristus.
v Starom zákone. jazykov, zasvätil svoj život štúdiu Starého zákona.
Ako vyhlásil F. G. Kenyon, „početnosť, s ktorou sa zhodujú staroveké biblické texty, je taká ohromujúca, že prakticky neexistuje žiadny iný staroveký text na svete, ktorý by sa jej mohol rovnať“.
Je archeológia. poskytujúcich dôležité dobové poznatky. starých biblických miest ako Megiddo, Jeruzalem, Lachíš, Gaza a pod.
Mojžiš použil existujúce záznamy, z ktorých vytvoril kompilát. mohol dostať ostatné knihy priamo od Boha, mohol dostať spätne aj Genezis.
Podobne hovorili aj apoštoli (napr. Ján 3:14, 5:45-47, 6:32, 7:19-23). povedal: Cti svojho otca i svoju mať,... im: Čo vám prikázal Mojžiš? list a prepustiť. Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! o ňom. Lebo Mojžiš píše ... 1:16) až po ukameňovanie Zachariáša (2Par 24:20-22, Mat 23:35).
Rovnako tak Jozua (8:31, 23:6), 1. Kráľov (2:3), 2. 23:25), 2. Malachiáš (4:4). celého zákona, ktorý ti prikázal Mojžiš, môj služobník.
Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“. príkladom je hneď prvý verš knihy.
proroctvá boli napísané dodatočne. vlastných proroctiev. pri svojom krátkom pobyte na zemi naplnil do poslednej bodky.
diela, iné zase poetické, ďalšie sú písané vo forme proroctiev. duchu musíme aj jednotlivé časti vykladať. Napr. ktorým prešiel.
pravdu, ide o skutočných ľudí v skutočnom čase. potvrdzuje svojimi slovami aj Ježiš Kristus. skutočné historické osoby. Napr. evanjeliu (19:4-6 a v 23:35).
Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. o absolútny počiatok všetkého. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času. 1:1-3). Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok.
„... spasenia v posvätení ducha a vo viere pravdy,“ (2Tes 2:13). k synovstvu skrze Ježiša Krista...“ (Ef 1:4-5).
Sme výsledok Božieho stvorenia. nás nikto nemiluje - opak je však pravdou. Nikto z nás nie je zabudnutý. Možno sa cítime zabudnutí či opustení.
Bara sa užíva len vzťahom na Boha; len On dokáže stvoriť (bara). nie transformáciu či premenu niečoho na niečo. vás,“ (1Pet 1:20). resp. vo verši 1 ide o svorenie hmoty.
označenie viacerých bytostí. či iných Bohom určených ľudí, ktorí majú Bohom určené poslanie, resp. hovorí o sudcoch. v množnom čísle. a panovníci v množnom čísle. ktorá vytvára dojem množného čísla, ale ide pritom o jednotné číslo. slov je v hebrejčine viac.
obloha, nebesá, ovzdušie, ale aj vesmírny priestor, vrátane hviezd. slnkom a ostatnými vesmírnymi telesami. hovorí, že Boh stvoril nebesia, teda hmotu. telesá.
„Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum? Alebo kto roztiahol po nej šnúru? 2:1). vesmír) a Zem (celú planétu).
1:10) a vesmír bol stvorený Božím slovom (Žid 11:3). tak skoro nezistíme.
otázka, kedy nastal počiatok, ako sú teda Zem a vesmír staré? všetko sformované. odpoveď v Biblii nenájdeme. túto otázku zodpovedať.
Teória starej Zeme alebo progresívny kreacionizmus. z predpokladov. Rôzne predpoklady však ponúkajú rôzne závery. Naturalizmus a evolúcia. Boh.
Teória mladej Zeme. tohto názoru sú vesmír aj Zem staré niekoľko miliárd rokov. nadprirodzene tvoril nové živočíšne druhy. jednotlivých priaznivcov teórie líšia.
Dni stvorenia sa považujú za geologické éry, resp. a nie doslovné dni. vzdialené o milióny či miliardy rokov neskôr. k šiestim dňom stvorenia (Gen 1:3-31).
tvrdia, by mali naznačovať, že skutočný vek môže byť oveľa nižší. by zem mala miliardy rokov. množstvo blata a iných naplavením (asi 27 miliard ton). tisícom rokov a globálnej potope.
nerastov či fosílií, je pomocou rádioaktívnych izotopov. dávajú dôkaz, že horniny môžu mať milióny rokov. keďže je známy polčas rozpadu. považujú. Navyše rôznymi metódami nameráme rôzne hodnoty.
12 000 rokov. pozostatky Allosaura. 16 000 rokov. Takýchto rozporov je ale viac. nachádza v diamantoch (ich vek sa odhaduje na 1-3 miliardy rokov). 60 000 rokov. mali byť staré milióny rokov.
stále zostáva otázkou, prečo potom vidíme len časť hviezd). a miliardy svetelných rokov? prišlo až k nám cestovalo milióny či miliardy rokov.
vesmíru sa upiera pozornosť na zem. samotný príchod človeka. Zatiaľ je však zem neladná a pustá. 34:11 a Jeremiášovi 4:23.
a neusporiadania. usporiadanú a obývanú. a prestáva byť pustá. Tma, chosek, naznačuje temnotu, resp. absenciu svetla. len nad priepasťou. A táto priepasť je naplnená vodou.
dialo je uvedený v Žalme 104 a 106:5-9. si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky. ako rúchom.
a vesmíru. vzbura a pád (Ez 28:11-19, Iz 14:12-15), ktorý postihol celé stvorenie. všetko živé náhle zahynulo, dôsledkom tejto katastrofy sú fosílie. neladná a pustá (Gen 1:2, Iz 24:1, Jer 4:23-26).
hebrejských slov bara a asah. Rozlišovanie medzi stvoriť (bara) a učiniť (asah) je však problematické. s rovnakou vecou používa raz jedno a raz druhé slovo. človeka a o verš neskôr už čítame, že ho Boh stvoril (bara). obe slová, čo vylučuje možnosť, že by si protirečili. Adama.
aj tvoril (bara). prázdnota zeme bola len dočasný stavom, kým nebola zem zaplnená. pokračoval vo svojom diele ďalej. prostredníctvom niekoho iného (Lucifera).
ešte pred pádom Adama. ktorý ju ale parodoxne popiera, pretože odmieta možnosť globálnej potopy. existovať, keďže zem bola neladná a pustá.
Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. ešte predtým, ako sú stvorené slnko a mesiac. svetlo. Boh bude tým svetlom. svetlom priamo Boh?) už v 1. verš. prípade o niečo podobné?
čítali, že neforemná zem je obklopená tmou. 4:6). Hovorí Izaiáš o niečom podobnom? Jeho charkter je vlnový alebo časticový? bola v minulosti odlišná?
svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. je mimo neho. dobrým a zlým. prideľuje rozdielne postavenie v čase a priestore. pologuli deň, svetlo, na druhej je noc, tma. zaujímavú vec. Aj tma, temnota môže byť hmotná.
a svetlo, sa začnú na zemi striedať deň a noc. už vo verši 1, teraz len začína na zem prenikať svetlo. s Danielom 8:26.
všeobecnosti existujú tri výklady. rokov. jednotlivé fázy stvorenia vyvíjajú a formujú. odohralo celé dielo stvorenia. Niečo podobné sa dá vyčítať aj v Exoduse 20:11.
pravidlo, keďže z textu je jasné, že nejde o 24 hodinové dni. autorov, ktorí považujú deň za 24 hodinový deň (napr. (napr. Klement Alexandrijský, Origenes, Augustín).
Ako by mohlo byť svetlo v 1. deň stvorenia, keby slnko bolo stvorené až na 4. deň?
ktoré sú na zemi a ktoré sú nad zemou, atmosferické vody, mraky. nimi vzniká obloha. ktoré spôsobuje kondenzáciu vody, ktorá následne stúpa do atmosféry. oblohou. A bolo tak. zase bránila vzniku silnejšieho vetra či klasickému dažďovému cyklu. planéte by rástla tropická vegetácia, zavlažovaná prízemnou rosou. života. Ľudský život by bol teda podstatne dlhší ako dnes. takáto prikrývka potrebným zdrojom vody pre prípadnú celosvetovú potopu.
oblakmi, v našom ponímaní by sme to nazvali atmosféra. chápaní sa tento priestor označuje ako tzv. prvé nebo. obloha“). dobré“. a ten nemá nikto rád, ani Boh. 1:10). priestore hovorí Biblia zaujímavé veci. roztiahol nebeskú oblohu, silnú ako liate zrkadlo.
rozmere). Na tento vyšší svet naráža aj Pavol v 2. (viacrozmerný svet) sú večné. časového rozmeru, ďalších šesť rozmerov, ktoré sú pre nás nepozorovateľné.
38:8-11 Žalm 33:7, 95:5, 104:6-10, Jer 5:22). podzemných rezervoárov a podobne. oddelená atmosferická voda (predchádzajúci deň). vzniká súš) a časť zostupuje (tak vznikajú morské dná).
morami. A Bôh videl, že je to dobré. morami. A Boh je s týmto dielom spokojný.
jeho semä, na zemi. A bolo tak. iniciuje vznik vegetácie. tak prikázal Boh. na scénu vstupuje aj informácia.
| Deň | Udalosť |
|---|---|
| 1. deň | Svetlo |
| 2. deň | Obloha |
| 3. deň | Súš a vegetácia |