Slováci žijú okrem svojej vlasti na všetkých kontinentoch. Aj tu, vo Francúzsku, vznikla Slovenská katolícka misia už v roku 1953. Udržiavajú duchovné cyrilo-metodské korene slovenského národa, zakladali spolky, školy, ústavy, vydávali noviny a časopisy a zakladali aj misie, kde to podmienky a možnosti dovoľovali.
Kostol sv. Márie Magdalény v Paríži, kde sídli Slovenská katolícka misia.
V tomto článku sa pozrieme na prácu slovenských kňazov vo Francúzsku, ich prínos pre miestnu komunitu a historický kontext ich pôsobenia.
Historické korene slovenskej prítomnosti vo Francúzsku
Najstaršie zmienky o slovenskej emigrácii vo Francúzsku sú z rokov 1921 - 1922, pričom hlavné centrá Slovákov boli v okolí Paríža, kde je tomu tak aj dnes. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa v Paríži dočasne usadili kňazi Štefan Buc, Jozef Dragoš-Alžbetínčan, František Izakovič, Fridrich Osuský a Jozef Vavrovič, ktorí opustili Slovensko, hoci ich prvoradým cieľom bolo štúdium a len popri ňom sa venovali starostlivosti o krajanov. Ale to bol spôsob, ktorým sa sformovala neoficiálna slovenská katolícka misia.
Vznik a vývoj Slovenskej katolíckej misie v Paríži
Slovenská katolícka misia v Paríži oficiálne vznikla v roku 1953. Iniciatíva prišla z Ríma, kde prišli už po roku 1945 zo Slovenska viacerí kňazi a študenti teológie. Na ich čele stál Mons. Anton Botek, ktorý pôsobil ako riaditeľ Ústrednej katolíckej kancelárie v Bratislave.
Prvým slovenským misionárom sa stal Július Gašparík, ktorý v roku 1953 dokončil štúdiá v Ríme a prišiel do Paríža. Druhým misionárom tu v Paríži bol František Reves a ako tretí k nim pribudol Dominik Hrušovský, ktorý sa neskôr stal rektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríma, biskupom pre Slovákov v zahraničí, svätiacim biskupom v Bratislavsko-Trnavskej arcidiecéze a apoštolským nunciom v Bieloruskej republike.
Na základe apoštolskej konštitúcie Exsul Familia Nazarethana z roku 1952 sa začali zriaďovať misie pre emigrantov podľa etnickej zásady, a nie podľa aktuálneho štátneho zriadenia a preto aj Slováci mali právo na vlastnú misiu.
Významné osobnosti a ich prínos
Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré tu k Vám zavítali, patril aj slovenský biskup Andrej Grutka, pôsobiaci v USA. V roku 1963 sa zúčastnil na cyrilo-metodských slávnostiach v Paríži a vtedy v kázni povedal: „Nič na svete nie je bez príčiny. Aj to, že slovenský národ jestvuje a že sa udržal cez najväčšie ťažkosti až dodnes, nie je bez príčiny. Dejiny nás učia, že pred 1100 rokmi Božia prozreteľnosť vyvolila si slovenský národ k veľkej úlohe - k pokresťančeniu Slovanov, ktoré sa začalo z územia obývaného Slovákmi… Tým sa však úloha slovenského národa neskončila. Tak ako úloha človeka sa končí iba jeho smrťou, aj úloha národa sa končí len jeho zánikom.
Súčasnosť a aktivity Slovenskej katolíckej misie
Slovenská katolícka misia Paríž: Spoločné stretnutia na slovenských omšiach utužujú vzťahy. Slováci žijúci v Paríži alebo v jeho okolí sa môžu zúčastniť svätých omší alebo navštíviť slovenskú školu a škôlku Petit Slavik.
Slovenská katolícka misia vo Francúzsku aktívne prispieva na rozvíjaní cyrilometodskej tradície, cyrilometodský kult je spoločným duchovným znakom Slovákov vo vlasti i v zahraničí a preberá ho jedna generácia od druhej.
Výzvy a perspektívy
Radikálna odluka štátu od Cirkvi, aká je tu vo Francúzsku, nie je nikde v Európskej únii. To znamená konkrétne, že Cirkev žije výlučne z milodarov veriacich, a teda aj všetky aktivity, vrátane priestorov, si musia veriaci zaplatiť sami.
Obraz svätého Cyrila a svätého Metoda sme si tu dali nielen preto, aby sme spomínali na minulosť, slávnu i bolestnú, ale aj preto, aby sme si uvedomili našu zodpovednosť za budúcnosť, za budúcnosť Európy, lebo misia svätých Cyrila a Metoda nie je skončená. Ohlasovanie evanjelia je povinnosťou všetkých, za všetkých čias a vo všetkých krajinách, i nás Slovákov v Paríži a Francúzsku.
Ikona svätých Cyrila a Metoda.
Slovenská republika vo svojej Ústave hovorí o cyrilo-metodskej tradícii ako o dedičstve, ktoré musí byť zachované pre všetky budúce generácie. Ak táto cyrilometodská tradícia v Ústave SR nemá byť iba prázdnu frázou, tak si musíme uvedomiť, že tu ide o kresťanstvo ako také: že je to vlastne uznanie Boha za Stvoriteľa, Ježiša Krista za Božieho Syna, a Ducha Svätého, ktorý, ako sa modlíme v Kréde, vychádza z Otca i Syna, za tú silu, ktorá nám umožní hlásiť sa k nášmu presvedčeniu vždy a všade. Aj keď naše okolie spieva Hossana, aj keď kričí Ukrižuj.