V cirkvách byzantskej tradície sa 1. januára spoločne so sviatkom Obrezania Pána slávi pamiatka kapadóckocézarejského arcibiskupa svätého Bazila Veľkého, ktorý sa narodil pre nebo práve 1. januára.
Neskoršie kresťanské generácie dali svätému Bazilovi prímenie Veľký. V Katolíckej cirkvi patrí medzi „učiteľov Cirkvi“.
Životopisné údaje
Sv. Bazil Veľký sa narodil v Cézarei v Kapadócii v r. 330 (dnes Kayseri v Turecku). Bol jedným z desiatich detí sv. Bazila Staršieho a sv. Emmelie. Niekoľko jeho bratov a sestier bolo tiež vyhlásených za svätých.
V útlom veku vychovávala Bazila jeho stará matka, sv. Makrína. V tomto období prekonal Bazil ťažkú chorobu, ktorej takmer podľahol. Chatrné zdravie sa potom prejavovalo v celom jeho živote.
Keď získal základné školské vzdelanie začal študovať rétoriku. Prvým učiteľom mu bol otec, ktorý mal rétorickú školu. Po jeho smrti pokračoval v štúdiu v Cézarei, potom v Carihrade (dnešný Istanbul) a nakoniec v Aténach, kde sa v r. 352 zoznámil so sv. Gregorom Naziánskym. V Aténach študoval Bazil päť rokov rétoriku, filozofiu a medicínu. Práve tu v ňom vznikla túžba po asketickom živote.
Z Atén sa vrátil do Kapadócie a nejakú dobu účinkoval ako rétor. Potom odišiel do Egypta, Sýrie a Palestíny, kde poznával rôzne typy mníšskeho života. Po návrate do Kapadócie vytvoril mníšsku komunitu na púšti v Ponte, ku ktorej sa pridal i jeho priateľ - sv. Gregor Naziánsky. Obaja vzdelaní Kappadočania sa okrem modlitby, fyzickej práce a skutkov kajúcnosti venovali štúdiu svätého Písma a starších cirkevných spisovateľov, obzvlášť Origena. Pretože počet bratov stále vzrastal, vypracovali pravidlá spoločného života, ktoré sa neskôr stali základom mníšskych pravidiel na Východe no i na Západe.
V púšti žil Bazil počas takmer celej vlády Juliána Apostatu. S nástupom cisára Valensa sa situácia kresťanov ešte zhoršila. Bazil bol povolaný k cézarejskému biskupovi Eusebiovi, aby ako teológ bránil božstvo Isusa Christa proti arianizmu. Roku 364 bol Bazil vysvätený na kňaza. To preňho znamenalo priame začlenenie do cirkevnej a pastoračnej činnosti.
Keď potom nastal v Kappadócii hlad a neúroda, zastával sa Bazil chudobných a donútil úžerníkov s obilím, aby otvorili sýpky, a boháčov povzbudzoval k štedrosti. Sám každodenne sýtil mnoho ľudí, a to nielen kresťanov, ale aj židov. Úcta k nemu bola všeobecná, a tak bol po smrti biskupa Eusebia v roku 370 zvolený jeho nástupcom na cézarejskom stolci. Cézarea bola metropolitným sídlom pre jedenásť ďalších biskupstiev. Bazil bol teda aj arcibiskupom. Zriadil ústav pre chudobných, chorých, malomocných, pocestných a pre siroty. Na seba bol stále prísny. Žil veľmi jednoducho a skromne. Nemal nijaký dvor ani pre reprezentáciu ani pre pohodlie. Nemal dokonca ani kuchára. Takmer každý deň kázal.
Napriek zastrašovaniu od cisárovho prefekta Modesta vytrval v pravej viere a nepoľavil nič ani zo svojich aktivít. To sa veľmi páčilo cisárovi Valentovi. Bazil má taktiež zásluhy na reforme liturgie. Skrátil a zjednotil obrad sv. omše. Jeho liturgia je vôbec prvá, ktorá bola napísaná a pevne stanovená s vylúčením rôznych ľubovoľných dodatkov podľa osobnej záľuby kňaza.
Biskupom bol síce len deväť rokov, no jeho rozsiahla činnosť poznačila celú Cirkev. Neúnavná práca a sebazapieravý život ho poznačili. Posledné týždne roku 378 strávil na lôžku a 1. januára 379 zomrel. Nemal ani päťdesiat rokov. No jeho vplyv bolo cítiť naďalej. O dva roky neskôr sa uskutočnil cirkevný snem (koncil) v Konštantínopole (Carihrade), kde aj zásluhou jeho učenia a jeho činnosti jednoznačne zavrhli arianizmus.
Odkaz a dielo
Najväčšia Bazilova zásluha je v tom, že v dobe, keď boli rovnako mysliaci biskupi rozptýlení, dokázal mnohých zjednotiť okolo Nicejského vyznania viery. Vypracoval terminológiu, ktorá sa stala celocirkevnou. Svojich protivníkov nehanobil, ale snažil sa objasniť pozitívne učenie Cirkvi.
Zostalo nám po ňom aj mnoho spisov: päť kníh proti Eunomiovi (vyvrátenie ariánskych bludov), homílie, asketické knihy a 366 listov. Bazil si vyslúžil titul „druhý Atanáz“, lebo tak ako sv. Atanáz neohrozene bojoval proti arianizmu a proti zasahovaniu svetskej vrchnosti do cirkevných záležitostí. Je „Otcom východného mníšstva“; jeho regulu prijali všetci východní mnísi. Doteraz jestvuje vo východnej Cirkvi Rehoľa sv.
Bazil sa tiež venoval reforme bohoslužieb (je autorom anafory liturgie sv. Bazila), šíreniu mníšstva, zakladaniu rôznych ústavov pre chorých, starých, siroty a pocestných. Zakladal tiež školy.
Jeho telo bolo križiakmi prenesené do Flámska, jeho hlava sa nachádza v athoskomk monastieri sv. Atanáza a jeho ruka je uchovávaná v Benátkach.
Východná cirkev si uctieva Gregora, Bazila Veľkého a Jána Zlatoústeho ako „troch hierarchov“ - ich spoločný sviatok slávi 30. januára.
Vladyka Kallistos Ware, biskup Konštantínopolského ekumenického patriarchátu a profesor pre pravoslávne štúdiá na Oxfordskej univerzite, napísal: „Pravoslávna cirkev sa nikdy nepokúšala presne definovať, kto sú cirkevní otcovia, a ešte menej zostavovať ich rebríček podľa dôležitosti. No má osobitnú úctu k spisovateľom 4. storočia a hlavne k tým, ktorých nazýva ‚traja veľkí hierarchovia‘: Gregor z Nazianzu, Bazil Veľký a Ján Zlatoústy“.
Zatiaľ čo cirkvi byzantskej tradície slávia pamiatku svätého Bazila Veľkého 1. januára, v latinskej cirkvi sa Bazil oslavuje 2. januára.
Kallistos Ware napísal: „Pravoslávna cirkev sa nikdy nepokúšala presne definovať, kto sú cirkevní otcovia, a ešte menej zostavovať ich rebríček podľa dôležitosti. No má osobitnú úctu k spisovateľom 4.
Bazil použil a doplnil svojimi vlastnými myšlienkami už existujúci text v kapadóckej cirkvi. Od tej doby rôzne cirkvi pod záštitou autorstva tohto významného kapadóckeho učiteľa prevzali baziliánsky liturgický formulár. Počas prvého tisícročia bola Bazilova liturgia najčastejšie slávenou eucharistickou bohoslužbou v Byzancii. Dnes sa Bazilova liturgia slávi len: 24. decembra - v predvečer Narodenia Pána (alebo na samotný sviatok); 1. januára na sviatok sv. Bazila Veľkého; 5.
Študoval teológiu v Prešove, Eichstätte a Ríme. Pôsobí ako farár pre gréckokatolíkov v Banskej Bystrici a protopresbyter. Popritom pracuje ako náboženský redaktor Rádia LUMEN a riaditeľ PRE LUMEN, n. o. Prekladá gréckokatolícke katechizmy a katechézy o byzantskom obrade z nemecky, taliansky a anglicky hovoriaceho prostredia. Píše o cirkevných otcoch, východných cirkvách a islame.
Dielo sv. Bazila Veľkého:
- Listy I. a II.
- Povzbudenie mladým.
- Listy I. (r. 357 - 374).
- Hexaémeron čiže Homílie o diele šiestich dní.
- Listy II. (r. 375-378), Hexaémeron.
- O Svätom Duchu - 30. kapitola, v ktorej autor líči stav cirkvi, prirovnávajúc ho k námornej bitke.
- O pôste. Homília I.
- Liturgia sv. Bazila Veľkého - (spolu)autorstvo anafory.
Inšpiratívny život svätého Bazila Veľkého
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| cca 330 | Narodenie v Cézarei Kapadóckej |
| 352 | Zoznámenie sa so sv. Gregorom Naziánskym v Aténach |
| 360 | Napísanie pravidiel pre mníšsku komunitu |
| 364 | Vysvätený za kňaza |
| 370 | Zvolený za biskupa Cézarey |
| 1. január 379 | Úmrtie v Cézarei |