Pruské je obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré je úzko späté s rímskokatolíckou farnosťou. Táto farnosť zohráva významnú úlohu v živote miestnych obyvateľov a je centrom náboženského a spoločenského života.
Kultúrne podujatia a oslavy
V Pruskom sa pravidelne konajú rôzne kultúrne podujatia a oslavy, ktoré sú spojené s farnosťou. Tieto podujatia majú za cieľ pripomenúť si významné historické udalosti a osobnosti, ktoré ovplyvnili život v obci. Medzi najvýznamnejšie udalosti patrí Gavlovičovo Pruské.
Tento rok oslavy v Pruskom trvali tri dni. V úvode podujatia nechýbalo niekoľko veršov Hugolína Gavloviča, ktoré predniesol Miroslav Žilka. Potlesk si vyslúžilo divadlo Klauniky Brno, ktoré zahralo predstavenie Don Quijote de la Anča. Prvý deň zavŕšil komorný koncert Dagmar Mišíkovej vo františkánskom kostole. V sobotu pokračoval program opäť v podvečerných hodinách.
Na námestí sa predviedol domáci divadelný súbor Hugo s komédiou Prekvapenie. Večer svojim spevom domácich očaril Maroš Bango a ešte neskôr potešil slávnostný ohňostroj. V nedeľu sa vo františkánskom kostole už tradične konala spomienková svätá omša za účasti predstaviteľov rehole Menších bratov františkánov. Niekoľko Gavlovičových veršov opäť zarecitoval Miroslav Žilka. Po skončení omše položili veniec k pamätnej tabuli kňaza a spisovateľa na priečelí kostola.
Divadelný súbor Hugo a komédia Prekvapenie
Divadelný súbor Hugo doteraz pripravoval iba muzikálové tituly. „Keďže sa jedná o náročný titul, skladateľka Dagmar Mišíková potrebuje viac času na tvorbu piesní do tejto inscenácie. Preto sme sa rozhodli vyplniť čas naštudovaním komédie Prekvapenie,“ hovorí s tým, že pre neho ako režiséra i hercov bolo popasovanie sa s činohrou výzvou a novou skúsenosťou.
„Aby som dal hereckú príležitosť väčšine členov súboru, naštudovali sme hru v dvoch alternáciách. Každá alternácia je niečím výnimočná a špecifická. S výsledkom som spokojný. „Divadelná hra Prekvapenie vzťahuje diváka do kolotoča zvratov, nečakaných udalostí, mafiánskych praktík a nehanebne veľkej kopy peňazí. Ich sila privádza ľudí ku skorumpovateľnosti, prebúdza nenásytnosť, kazí ľudský charakter aj zdravý rozum,“ priblížil myšlienku hry, ktorá tento rok obohatila Gavlovičove oslavy.
História podujatia Gavlovičovo Pruské
Ľuba Bašová z Považského osvetového strediska prezradila niečo z histórie podujatia. „Nápad skrsol v hlavne bývalého kolegu Paľa Jurčíka. On bol iniciátorom a založil spomienkové oslavy Gavlovičovo Pruské. Bola však hlboká totalita a do kostola nás nechceli pustiť, preto sa oslavy robili v starom kultúrnom dome,“ spomína Bašová.
Po odchode Jurčíka z osvetového strediska prevzala oslavy práve ona. „Gavlovičovo Pruské sa stalo mojou srdcovkou a venujem sa mu už dvadsaťsedem rokov. Zažila som tu veľa pekných chvíľ,“ hovorí. V začiatkoch oslavy nebývali tri dni, ako tomu bolo teraz. Bývali jednodňové až dvojdňové.
„Oslavy bývali v nedeľu. Dvojdňové bývali, keď bolo okrúhle výročie. Vtedy sme robievali aj odborný seminár. Spomienková časť bývala v kostole alebo v kulturáku,“ hovorí Bašová. Myslia si, že večerný program priláka viacej ľudí. „Gavlovič si to zaslúži. Je zapísaní v zozname UNESCO a na Slovensku je málo takých ľudí,“ dodala.
Rovnaký názor zastáva aj starosta obce Viliam Cíbik. „Mám pocit, že Slovensko si potrebuje pripomínať kultúrne osobnosti a pripomínať si svoje historické pramene, z ktorých môže ďalej rásť. Sme veľmi radi, že tento rok sa nám podarilo dostať tieto dni na podstatne vyššiu úroveň,“ zhodnotil starosta s tým, že Gavlovičov život je úzko spätý s Pruským, čo si pripomínajú aj jeho verše pri vstupe do miestneho pohostinstva : Hle, človek opilý, žádnemu nemilý.
„Keď ochorel na tuberkulózu, liečil sa pod Vršatskými bralami na Horných Dúžavách na majeri. Časť života žil aj v Horovciach,“ prezradil niečo zo života Gavloviča v Pruskom.
Františkánsky kostol svätého Juraja
Františkánsky kostol svätého Juraja dal postavil vtedajší pán Vršatského hradu Juraj Jakussits. Súčasťou kostola je aj krypta, v ktorej je pochovaný Hugolín Gavlovič. „Krypta bola ošarpaná, omietka opadaná, roky bola zatvorená. Miestni ju nedávno zrekonštruovali,“ teší sa Bašová súčasnému stavu posledného odpočinku Gavloviča. „Františkáni nemajú peniaze a je to malá rehoľa.
Rímskokatolícky kostol
V ústrednom súpise pamiatok je vedený pod č. Vs 685. Presný dátum postavenia kostola nie je známy. Niektoré zdroje uvádzajú, že okolo roku 1338 existovala už aj fara. Úlomky z nádob, nájdené v areáli kostola, sa datujú do 13. storočia. Kostol bol až do roku 1544 katolícky. V období reformácie slúžil evanjelikom až do roku 1674, kedy im bol násilne odobratý a vrátený katolíkom.
V roku 1810 bola zbúraná drevená časť kostola okrem kamennej veže zo 17. storočia. Kostol bol postavený v klasicistickom štýle. Tvorí ho jednoloďový priestor s presbytériom s oblým uzáverom. Vo vnútri sú zaklenuté pruské klenby s pristavanou sakristiou. Kostol vysvätili 14. septembra 1820.
Z pôvodného iluzórneho oltára od maliara Hüttnera ostali len maľby sv. Petra a Pavla po bokoch dnešného oltára. Oltár pochádza z Tyrolska od firmy Jozef Runggaldier. Hlavným motívom obrazu na oltári je Povýšenie sv. Kríža. Na ľavej strane oltára je socha sv. Imricha a na pravej sv. Jozefa. Po bokoch oltára sú sv. Matúš s levom, sv. Marek s býkom, sv. Lukáš s človekom a sv. Ján s orlom.
Vedľa kazateľnice sa nachádza obraz Nanebovzatia Panny Márie od J. Adáma z roku 1900. V prednej časti (sanktóriu) sa nachádzal obraz sv. Kataríny k odpustu, no zub času toto vzácne dielo poškodil. Obraz bol zreštaurovaný a dnes sa nevystavuje. Na stropnej maľbe v presbytériu je vyobrazená Najsvätejšia Trojica. Na Kalvárii v lodi je zaujímavé to, že sú tam zobrazené tváre občanov katolíckeho zboru.
Ďalší motív - Nájdenie sv. Kríža - zobrazuje sv. Helenu, ktorá trpela vážnou chorobou. Chcela sa stať kresťankou a krížom bola uzdravená. Zariadenie kostola je zo začiatku 20. storočia. Luster darovala grófka Festetičová. Vchod do zvonice je po bočnom schodisku.
Pôvodné zvony boli od Christiana Lebrechta, známeho zvonolejára z Košíc, z roku 1808. Dva z nich však boli počas I. svetovej vojny roztavené. V súčasnosti sú vo zvonici tri zvony: pôvodný Florián z roku 1808 s priemerom 103 cm, stredný zvon s priemerom 97 cm a zvon Mária s priemerom 85cm, posledné dva z roku 1926. Na veži sú hodiny a na jej vrchole sa nachádzajú skrížené kladivká a kríž.
V roku 1900 bol kostol zreštaurovaný, ale v roku 1909 roku kostol vyhorel a bol prestavaný. V roku 1941 bola strecha kostola pokrytá plechom.
Rímsko-katolícky kostol sv. Klasicistický kostol s retardovanými barokovými prvkami postavený v roku 1841. Menšia sakrálna stavba so strešnou vežičkou nad trojhranným štítom priečelia. Presbytérium rovno uzavreté je kryté českou plackou, v lodi sú pruské klenby. Na juhovýchodnom nároží kostola sú oporné piliere.
Hlavný oltár je klasicistický so starším rokokovým tabernákulom, v strede stĺpovej architektúry má obraz sv. Šimona a Júdu zo 40. rokov 19. storočia. Bočný oltár z druhej polovice 18. storočia s obrazom Panny Márie a rokajovými bočnými ušnicami. Bočný oltár sv. Vojtecha je barokový z čias okolo roku 1700, socha biskupa v stĺpovej architektúre, zdobenej akantmi.
Kazateľnica je neorokoková v romantickom prepise z čias okolo roku 1850. Gotická socha Panny Márie s Ježiškom je z konca 14. storočia. Triptych Poslednej večere a triptych Navštívenia Panny Márie od ľudového maliara z obdobia okolo roku 1700.
Kostol s areálom
Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Na mieste súčasného kostola stál predtým menší románsky kostol. Ten postavili začiatkom 13.storočia, ako o tom svedčí kameň v hlavnom oltári s vyrytým rokom vzniku 1221.
Pôvodný kostol svojím priestorom už v 17.storočí nestačil pojať všetkých farníkov a preto sa nový majiteľ panstva gróf Karol Ferdinand Siegfried Königsegg rozhodol starý kostol rozšíriť o nové priestory a bočné kaplnky. Pretože časom ani tak nevyhovoval potrebám veľkej farnosti, v roku 1769 kostol zbúrali až po múry svätyne, ktoré tvoria kaplnku terajšieho kostola.
Na mieste zbúraného kostola miestny gróf František Xaver Königsegg s manželkou Sidóniou, rodenou Eszterházi spolu s miestnymi farníkmi postavili v rokoch 1770-1779 nový kostol. Pri vchode v dolnej časti kostolného muriva je kameň s letopočtom 1770, kedy sa začal kostol stavať. Stavba trvala takmer 10 rokov. Kostol bol posvätený v roku 1780. Postavený bol v neskorobarokovom slohu.
Je to jednoloďová, jednovežová a jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a segmentovým záverom presbytéria. Priečelie je vyzdobené bohatou štukovou rokokovou ornamentikou. Kostol bol zreštaurovaný v roku 1880 a prestavaný v roku 1930. V roku 1937 bol vymaľovaný. Autorom výmaľby bol majster Adam z Rožňavy.
V roku 1950 bola realizovaná nová strecha, v roku 1971 bol kostol opravený zvonku a v roku 1974 vymaľovaný. V roku 1985 bola v interiéri kostola inštalovaná nová krížová cesta, spolu s obetným stolom, ambónou a sedesom. V rokoch 1987-1989 bola krytina strechy a veže vymenená za medenú, v rokoch 1996-1998 bol zreštaurovaný obraz svätého Františka Xaverského v kaplnke, spolu s hrobom svätého Vincenta.
V interiéri sa nachádzajú klenuté okná v dvoch radoch nad sebou so vzácnymi vitrážami. Tie dotvárajú barokový interiér. Nachádza sa tu takmer 20 vitrážových výplní s obrazmi svätcov a biblickými motívmi. Výzdoba i cenný hlavný oltár a bočné oltáre sú dielom neznámeho majstra z okruhu Rafaela Donnera. Hlavný oltárny obraz z roku 1776 predstavuje svätého Petra a Pavla. Jeho autorom je Jozef Zanussi.
Ľavý bočný oltár je zasvätený svätému Joachimovi a Anne, rodičom Panny Márie. Obraz nad týmto oltárom predstavuje svätého Šimona Stocka ako prijíma škapuliar od Panny Márie. Pravý bočný oltár je zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému a jeho autorom je tiež Jozef Zanussi. Sochy predstavujú svätého Augustína a svätého Karola Boromejského.
Tento oltár dal na vlastné náklady vybudovať vtedajší farár Anton Dattel, neskorší nitriansky biskup. Pôvodný barokový organ so skriňou je z rokov 1777-1780 a pochádza z dielne Juraja Pažického z Rajca. Kazateľnica predstavuje loďku na mori života a tiež loďku apoštola Petra, na ktorej lovil ryby.
Vzácna je bielo žiariaca, umelecky spracovaná krstiteľnica s postavou Ježiša Krista, ktorého ľavá noha je ponorená v rieke Jordán a nad krstencom stojí postava Jána Krstiteľa, ktorý pravou rukou leje vodu na hlavu Ježiša Krista. Nad týmto aktom sa vznáša holubica ako Duch Svätý.
Okolo kostola sa nachádza murovaný ohradný múr z 2.polovice 18.storočia s bránkami a dvomi rokokovými sochami, sochou svätého Floriána a sochou svätého Vendelína z konca 18.storočia.
Bohoslužby
- Nedeľa 09:00 - 10:00
- Pondelok - Sobota 18:00 - 19:00 (letný čas)
- Pondelok - Sobota 17:00 - 18:00 (zimný čas)
Cologne Cathedral: 600 Years to a Gothic Masterpiece
Halloween a kresťanský pohľad
Blíži sa Halloween, ktorý nabral posledné roky na popularite už aj na Slovensku. Ak sa bližšie pozrieme na tento pohanský sviatok, zistíme, že vôbec nie je taký nevinný ako je prezentovaný. Odvádza pozornosť od našich pôvodných sviatkov (pamiatka zomrelých a sviatok všetkých svätých) a „nevinne sa oslavuje“ smrť. Veď čo je na tom zlé dať deťom sladkosti a pochváliť ich akú hroznú masku majú, ba dokonca si dať pred dom tekvicu so sviečkou.
Minimálne 2000 rokov pred Kristom keltskí druidi po celej Európe slávili 1. novembra sviatok Samhaina, pána smrti a zlých duchov. Oslava sa konala väčšinou formou PRINÁŠANIA OBETÍ a tými boli, u týchto nadmieru tolerantných druidov, prevažne ľudia, ale aj kone, mačky, čierne ovce a kravy. Druidi, a to obzvlášť radi, naložili obete do veľkého dreveného panáka, niekedy aj niekoľko desiatok naraz a zapálili ho.
Bývalý, našťastie, najvyšší kňaz Keltskej tradície, Tom Sanguinet, povedal, že: „Moderný sviatok, ktorý voláme Halloween, má svoj pôvod v splne mesiaca, ktorý je najbližší 1.novembru, ktorý je novým rokom bosoriek. Chodenie od domu k domu počas Halloweenu, v Amerike praktizované deťmi, má svoj pôvod z praxe druidov, ktorí chodili od domu k domu a žiadali obete. Tí, ktorí niečo dali, dobytok alebo človeka (najlepšie pannu alebo dieťa, lebo obeť nevinnej bytosti duchom lepšie „šmakovala“), boli zahrnutí do modlitieb; kto odmietol, ten bol zahrnutý do prekliatí.
Nevďačníkom sa na dvere namaľoval hexagram, aby zlí duchovia vedeli, kam majú ísť. Z toho pochádza detská tradícia: obdarujte nás, lebo vám niečo vyparatíme, ktorú môžeme sledovať v amerických filmoch. Malí „druidi“ si vynucujú sladkosti. Bývali pohanský kňaz Tom Sanquinet to komentuje: „Keď dáte halloweenovú sladkosť, v skutočnosti prinášate obeť falošným bohom. Tým sa zúčastňujete na modloslužbe.“
Tekvice slúžili na viditeľné označenie tých domácností, ktoré už priniesli obeť a uctievajú boha smrti (kto by to tak asi mohol byť, ten boh smrti, keď sv. Augustín píše, že „všetci bohovia pohanov sú zlí duchovia) a teda im nemá ubližovať. Väčšinou ich inštalovali samotní druidi ako odplatu za poskytnutú obeť. Podobnú prax môžeme pozorovať u všetkých indoeurópskych pohanov, vrátane hinduistických ctiteľov bohyne smrti Kali.
Už podľa vizuálnej prezentácie táto forma zábavy má všetky znaky, ktoré boli vždy v kresťanstve pripisované satanizmu a v pohanstve zlým duchom a božstvám smrti. „Zosnulý exorcista Padre Amorth, ktorý navštevoval Pátra Pia z Pietrelciny dvadsaťšesť rokov, hovoril o Halloweene takto:“ Halloweenska párty je oslava pre diabla ktorý, aj keď je oslavovaný čo i len jednu noc, si už robí nárok na túto osobu.
[…] Je mi veľmi ľúto, že Taliansko, podobne ako zvyšok Európy, sa vzďaľuje od Pána Ježiša a dokonca vzdáva hold Satanovi. Halloweenska párty je akousi špiritistickou seansou prezentovanou formou hry. Diablova prefíkanosť tkvie práve v tom. Všimnite si, že všetko je prezentované v hravej, nevinnej forme. Ani hriech v dnešnom svete už nie je hriechom. Všetko je ale zamaskované vo forme potreby, slobody či osobného potešenia.
Katolíckym riešením je úplné odmietnutie akejkoľvek väzby na Halloween a dôkladné pomenovanie pohanského a satanistického charakteru tohto „sviatku“. Kto sa bude zahrávať s nečistými silami a bude akceptovať podobné kultúrne podnety, tak ten sa dostáva do ohrozenia, že zatratí svoju dušu. Vypočujte si názor výbalého exorcistu o.
Druidi v tú noc chodili po domoch a hľadali dieťa alebo pannu ako ľudskú obeť. Ako vďaku za takúto obeť nechali pred domom vyrezanú tekvicu so sviečkou z ľudského tuku. Deti zmrzačené alebo zabité počas Halloweenu nie sú náhody. Pridajte sa k nám! Zapáľte hromničnú sviečku, padnite na kolená a modlite sa s nami.
Noc počas sviatku Hallowen je naj ezoterickejšia a najsatanickejšia noc celého roka. Počas tejto noci z nedele (31.10 ) na pondelok na (1.11.) sa chceme modliť a zadosťučiniť za všetky svätokrádeže, ktoré budú spáchané počas tejto noci. Tento duchovný boj nám pomôže vyhrať sv.
tags: #rimskokatolicka #farnost #pruske