Ešte nedávno bolo slovo Tartária pre mnohých ľudí neznáme. Až v posledných rokoch sa začali šíriť informácie o existencii tejto údajne najväčšej krajiny na svete, ktorá v minulosti zaberala veľkú časť Euroázie. Kde sa táto krajina vzala a ako skončila? Alebo je to len nejaký výmysel či stará legenda? Prečo je ale zakreslená v mnohých starých mapách a atlasoch? Z nevedomosti? Čo sa stalo? Skoro 200 rokov o nej nik nepočul. Že by to nejako súviselo nejako s malou dobou ľadovou, ktorá vraj bola v tom čase?
To, že nepoznáme našu minulosť, vzdialenú tisíce rokov, nie je nič prekvapujúce. O to viac je však udivujúce, že nevieme skoro nič pravdivé ani o minulosti, ktorá je od nás vzdialená len 150 - 200 rokov. Priveľa otázok a paradoxov, nad ktorými by sme sa mali vážne zamyslieť.
Mapa Tartárie
Veľká Morava a Slovenská ríša
Pomenovanie Veľká Morava vzniklo prekladom gréckeho zápisu megalé Morabia, ktorý prvý a posledný raz použil 50 rokov po páde Svätoplukovaj ríše Konštantín Porfyrogenetos (Purpurorodenec) v diele O spravovaní ríše (r. „V susedstve Turkov (Maďarov) sídlia tieto národy: na ich západnej strane je krajina Frankov (Rakúsko), na severe sídlia Pečenehovia (dnešné Moldavsko) a na JUŽNEJ STRANE je VEĽKÁ MORAVA (megalé Morabia), totiž krajina Svätoplukova, ktorú títo Turci (Maďari) úplne spustošili a zaujali.
Keď naši oficiálni „supergeniálni“ historici hľadali v Porfyrogenetovej Veľkej Morave pomenovanie pre Svätoplukovu ríšu, prehliadli niekoľko faktov:
- Veľká Morava bola NEPOKRSTENÁ.
- Ležala na JUH od Maďarov.
- VYŠŠIE nad ňou bola rieka Maroš/Mureš.
Je úplne zrejmé, že Veľkou Moravou mal Porfyrogenetos na mysli územie v dnešnom Srbsku na juh od Belehradu, kde tečie rieka menom Velika Morava. Je úplne zrejmé, že táto Velika Morava nebola ríšou, ale len malým územím, ktoré okrem iných území tiež kedysi patrilo kráľovi Svätoplukovi.
Ako sa teda volala Svätoplukova ríša, keď Veľká Morava bola len súčasťou jeho veľkej krajiny? Volala sa SLOVENSKÁ ZEM. Teda žiadna Morava, ani Veľká Morava, ani Veľkomoravská ríša, ale SLOVENSKÁ RÍŠA, prípadne VEĽKOSLOVENSKÁ RÍŠA.
Navyše tri súčasti tejto Slovenskej ríše - Rastislavove kniežatstvo, Svätoplukove kniežatstvo a Koceľove kniežatstvo POKRSTENÉ už BOLI!
Z tohto textu je zrejmé, že SLOVENSKÁ ZEM/RÍŠA pozostávala minimálne z troch kniežatstiev. Jej súčasťou bolo aj pokrstené územie dnešného Slovenska, dnešnej Moravy a dnešného západného Maďarska a neskôr aj iné nepokrstené územia. Neskôr pribudli nakrátko aj Čechy.
Ján Dekan a jemu podobní nás teda obrali a dodnes oberajú o skutočné meno Svätoplukovej ríše - o VEĽKÉ SLOVENSKO!
Veľká Morava je ten červený fliačik na mape v dnešnom Srbsku. To je skutočná Veľká Morava. U nás žiadna Veľká Morava nikdy nebola. Bolo len Veľké Slovensko.
Poloha Veľkej Moravy
Pôvod Slovanov
Podľa Jána Dekana a tiež aj podľa ďalších oficiálnych historikov bola slovanská pravlasť na sever od Karpát, niekde v oblasti Pripjaťských močiarov na hranici dnešnej Ukrajiny a Bieloruska. Pritom historické pramene jasne hovoria, že tomu bolo presne naopak. Že pravlasť Slovanov bola na dunajskej strane Karpát a Slovania sa šírili od Dunaja smerom na sever a východ k Dnepru.
Ruský kronikár Nestor o tom hovorí v Povesti dávnych čias jasne a opakovane: SLOVANIA POCHÁDZAJÚ PôVODOM OD DUNAJA!
Nestor hovorí jasne dokonca aj to, že Sloväni sa rozišli zo Slovänskej zeme smerom na dnešnú Ukrajinu. Teda nie z Ukrajiny prišli Sloväni do Karpatskej kotliny, ale naopak, Sloväni z Karpatskej kotliny osídlili dnešnú Ukrajinu, Bielorusko, Rusko a Poľsko. A toto sa neudialo v 5. ani v 6. storočí, ale vtedy, keď Slovänov vytlačili z Karpatskej kotliny Vlasi, čo muselo byť pred 3. storočím.
Slovensky: „A prijdúc z východu, prešli cez vysoké hory, ktoré nazvali Uhorskými horami, a začali tam bojovať na tam žijúcich Vlachov a Slovänov. Lebo sídlili tam najskôr Sloväni, a potom Slovänskú zem zachvátili Vlasi.
Nestor píše: „Po dlhý čas sídlili Sloväni na Dunaji, kde je dnes zem Uhorská a Bulharská. Od tých Slovänov rozišli sa Sloväni po zemi a nazvali sa menami svojimi podľa miest, na ktorých sa usadili. Tak jedni, prijdúc, usadili sa na rieke menom Morava a nazvali sa Moravou, a druhí sa nazvali Čechmi. A aj títo sú Sloväni: Bieli Chorváti, i Srbi, i Korutánci. Keď Vlasi napadli dunajských Slovänov a usadili sa v ich strede a pritlačili ich, to Sloväni títo prišli a usadili sa na Visle a nazvali sa Ľachmi, a od týchto Ľachov vzišli Poliaci, druhí Ľachovia - Lutiči, iní - Mazovčania, iní - Pomorania. Takisto aj títo Sloväni prišli a usadili sa na Dnepri a nazvali sa Poľanmi, a druhí - Drevľanmi, podľa toho, že sídlili v lesoch (strom=derevo), a ešte druhí sídlili medzi Pripjaťou a Dvinou a nazvali sa Dregovičmi, iní sa usadili na Dvine a nazvali sa Poločanmi, podľa riečky vtekajúcej do Dviny, ktorá sa volá Polota, od nej sa nazvali Poločanmi. Tí Sloväni, ktorí sa usadili okolo jazera Iľmena, nazvali sa svojím menom - Slovänmi, a založili mesto a nazvali ho Novgorodom. A druhí sa usadili na Desne a na Sejme a na Sule a nazvali sa Severanmi.
Šírenie Slovänov z pravlasti smerom nad Dunaj.
Tu je môj schématický nákres rozchodu Slovanov z pravlasti podľa toho, ako som ho spravila na základe informácií , ktoré kronikár Nestor zapísal v Povesti Vremennych Ljet. Vychádzala som z prirodzených povodí morí. Poliaci sa rozšírili do povodia Baltického mora z Panónie. Naopak, do povodia Čierneho mora sa dostali Východní Slovania. Južní zabrali južné povodie Dunaja (takto nejako bola kedysi rozšírená Bulharská ríša). Západným Slovanom zodpovedá ríša, ktorú historici nesprávne označujú ako Veľkú Moravu.
Rozšírenie Slovanov
Vinčianska kultúra a Anatolij Alexejevič Kljosov
Vinčianska kultúra, tiež nazývaná kultúra Turdaș prípadne kultúra Turdaș-Vinča je neolitická archeologická kultúra v strednej a juhovýchodnej Európe. Je datovaná z obdobia 5 700 až 4 500 pred Kristom. Pomenovaná je podľa hlavného náleziska Vinča-Belo Brdo, veľkého sídelného tela na predmestí Belehradu, objaveného srbským archeológom Milomom Vasičom v roku 1908. Je to pozostatokpravekej spoločnosti, charakterizovanej určitým spôsobom osídlenia a rituálnym správaním.
Pozoruhodné je, že táto civilizácia nevykazuje stopy hierarchie, žiadne črty majetkových rôzností a nenašli sa známky násilia. Pestovateľské technológie, prvýkrát zavedené v tejto oblasti v období 6 400 - 5 100 pred n. l., boli touto kultúrou ďalej rozvíjané, čo prirodzene vyvolalo nárast populácie obyvateľstva a vytvorenie jedného z najväčších osídlení v prehistorickej Európe. Toto obyvateľstvo udržiavalo vysoký stupeň vzájomnej jednotnosti diaľkovou výmenou rituálnych predmetov.
Poznávacou značkou sú rôzne štýly zoomorfných a antropomorfných sošiek, ale aj znaky Vinča, ktoré niektorí považujú za ranú formu prapísma. Hoci to nepatrí do tradične ponímaného obdobia doby medenej (chalkolit), kultúra Vinča poskytuje prvé známe príklady medenej metalurgie. Predmety vinčianskej kultúry boli nájdené v šachtách pravekej medenej bane Rudna Glava (Srbsko).
Anatolij Alexejevič Kljosov podla DNK výskumu tvrdí, že tu je kolíska európskej civilizácie. Pôvodná kolíska rusov-slovanov. Niekoľko kilometrov nižšie po prúde Dunaja je ešte staršia kultúra Lepenski vir.
Kljosov skúma históriu dávnych Slovanov, Indoeurópanov. Ich pôvod z Árijcov. Kljosovova teória je exaktná veda na úrovni organickej chémie. Nie, nie sú to dojmy ani predpoklady, ale skutočné mutácie v chromozómoch.
Ak si dáte otázku, ako bol vysvetľovaný pôvod Slovanov, tak je úplne jasné, že táto Kljosova interpretácia je popretím doterajšej dogmy o podradenosti autochtónneho obyvateľstva Euro-Ázie, akých si indiánov tohto „superkontinentu“.
Tartária a jej vplyv
Mnohé naznačuje, že to, čomu sa dnes hovorí Slovänia, je v skutočnosti pozostatok starovekej civilizácie Tartaria, ktorej súčasťou bolo viacero etník a kde prevažoval jeden spoločný jazyk. Táto civilizácia sa rozprestierala na obrovských priestoroch Eurázie a na jej základoch vznikli staroveké civilizácie v Číne, Indii, na Blízkom východe a v Egypte.
Zhruba v 18. storočí sa však história dostala do područia politických manipulátorov a Tartaria bola systematicky vymazaná z učebníc histórie.
Tak isto aj dnešná „veda“ veľmi rada ignoruje empirické dohady dokazujúce oveľa staršiu históriu Slovänov, než o akej sa dočítate v učebniciach.
Nielen história je sfalšovaná, ale i veda a medicína sú postavené na úplne falošnom základe! Celá paradigma a vlastne celý súbor nastavenia presvedčení a to i vo vede, matematike, fyzike a medicíne je vykonštruovaná a vytvorená tak, aby bolo možné udržiavať ľudstvo v temnote, vojnách a otroctve.
Tartarská Říše: Pokročilá Civilizace Vymazaná Z Historie | Historie Na Spaní
Slovänstvo a viera
Starovekí Slovänia samozrejme stoja aj za vznikom jazykov a písma. Ako prvé vynašli svätorunské obrazy bukvice, runiky, čerty a rezy. Spoločný slovänský základ všetkých dnešných svetových jazykov dokazuje napríklad podobnosť názvov kalendárnych mesiacov.
Slovänia boli kedysi veľký národ, rozprestierajúci sa na väčšine Dunajskej kotliny. Historickým potvrdením je napríklad aj regensburgská listina kráľa Ľudovíta Nemca z roku 860, ktorá nazýva Pribinovo kniežatstvo ako „Slougenzin marcha“, vo fonetickom zápise ako Slovänskú zem. Dosvedčuje to, že už v 9. storočí sa krajina Slovänov volala „Slovänčina“, v gramatickom tvare, ktorý ešte i dnes používame v pojme „otčina“. Je to zatiaľ najstaršie geografické označenie Slovänska.
Dnes naše „Občiny“, riadia Cigáni a Židia. Sú to iné národy. Ak máme už na úrovni rodín Zmeskov, ako môžu vyzerať Občiny?
Dnes sa ako huby po daždi objavujú učitelia, ktorí ťahajú svojich adeptov do tradičného Slovanstva. Ale to bolo učenie určené na prežitie Noci Svaroga. Prídete na nejaký slovanský sviatok a týchto „Starovercov“ tam hneď rozpoznáte. Nosia ľanový odev s výšivkami Noci Svaroga, majú dlhé vlasy a brady. Samo osebe to je v poriadku, ale potom ich uvidíte v družnej debate so Židmi, ktorí tiež prichádzajú v slovanskom ľanovom odeve aj s výšivkami, s bradou a dlhými vlasmi. Toto - vonkajšie znaky - im ako príslušnosť k „Starovercom“ úplne postačuje. A keď príde Cigán Kurovský v podobnom prestrojení, tiež ho majú za svojho.
Slovanstvo Noci Svaroga fixuje svojich adeptov do priestoru 4-5-6 čakrálnej a rozmerovej štruktúry, čo je veľmi nízko, ale hlavne pod kontrolou 9. rozmernosti Bohov.
V Ráne Svaroga dostávame možnosť si napracovať potenciál, z ktorého budú naši potomkovia žiť ďalších 5 000 rokov, keď nastúpi v plnej sile ďalšia, cyklická Noc Svaroga.
Slovanská viera