Rímskokatolícka cirkev a Námestie Štefana Moysesa v Banskej Bystrici: Historický Prehľad

Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostol, ktorý sa stal srdcom mesta, tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou.

História a Vývoj Kostola Nanebovzatia Panny Márie

Jednoduchý, jednoloďový kostol začali stavať na starších základoch románskej baziliky v polovici 13. storočia. Neskôr ho rozšírili pristavené kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a sv. Jána Krstiteľa. V roku 1478 bola bočná loď prestavaná na kaplnku, ktorú zasvätili sv. Barbore, patrónke baníkov.

Požiare a Obnovy

V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. Ďalší rozsiahly požiar zasiahol Banskú Bystricu v roku 1761 a patril k najničivejším v celej Európe. V Banskej Bystrici vtedy zhorelo vyše 300 domov. Oheň si našiel cestu aj do farského kostola a zničil interiér hlavnej lode aj hlavný drevený oltár - vyše 20 metrov vysokú archu, dielo Majstra Pavla z Levoče. Tento oltár bol vyšší ako levočský (v Bazilike sv. Jakuba v Levoči). Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi.

Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola.

Kaplnka sv. Barbory

Kaplnka sv. Barbory je známa aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora - mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. Krídlový drevený oltár z roku 1509 je dielom Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, a ktorý je 1 zo 4 na svete.

Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej mede, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých.

Kaplnka Kristovho Tela

V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv. Alžbety.

Organ

Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov, Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. V roku 1941 ho prerábala firma Rieger z Krnova. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv. Cecílie a anjelov.

Plastika Krista na Olivovej Hore

Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, ktorý zobrazuje Krista na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19. storočia zamurovaný.

Štefan Moyses a Banskobystrické Biskupstvo

Štefan Moyses sa narodil v maloroľníckej rodine vo Veselom pri Piešťanoch v roku 1797. Teologické štúdiá uskutočnil v Pešti a v Ostrihome. Po kaplánskych rokoch na rôznych miestach, ďalších 21 rokov prežil medzi Chorvátmi v Záhrebe ako profesor filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii. Prednášal po latinsky logiku, metafyziku, mravouku, bol rektorom diecézneho seminára. V roku 1850 ho panovník František Jozef I. menoval za banskobystrického biskupa. Po pápežskom potvrdení prijal biskupské svätenie z rúk arcibiskupa Jána Scitovského dňa 25. mája 1851 v Ostrihome. VI. vymenovaný panovníkom 30. augusta 1850, Pius IX. menovanie potvrdil 18.

Kňazské rady v diecéze boli po revolučných rokoch nedôverčivé i nejednotné, časť z nich sa dostala do maďarských či rakúskych väzení. Hmotné postavenie kňazov zlepšil tak, že u panovníckeho dvora vo Viedni vymohol finančnú podporu pre kňazov. Od roku 1852 obnovil vydávanie časopisu Cyril a Metod. V roku 1863 zorganizoval celonárodné oslavy milénia príchodu sv. Cyrila a Metoda na slovenské územie. Stal sa prvým predsedom novozaloženej Matice Slovenskej. Zomrel neočakávane v symbolický dátum 5.

Farnosť Banská Bystrica - Mesto

Farnosť Banská Bystrica - mesto je starobylá. Historicky sa spomína v súvislosti s pápežskými decimačnými protokolmi, Pazmáňovým katalógom a Königsbergovým testamentom. Zakladačná listina Belu IV. z roku 1255 dala mestu právo slobodnej voľby farára, ktorého volil magistrát. Farnosť bola exemptná (vyňatá z bežných práv a povinností). Lutherovo hnutie tu hneď našlo živnú pôdu v patricijských rodinách a Magistrát si hneď začal robiť veľké nároky - napríklad si robil nároky aj na voľbu kaplánov, ktorých si najímal sám farár. Za posledného katolíckeho farára možno považovať Martina Hanku.

Katolícka viera začala ožívať na začiatku 17. storočia. Vtedy už tu bolo niekoľko katolíkov z ľudí v komorských službách. Týchto začal duchovne obsluhovať od roku 1627 Matúš Schlegel, horlivý a učený kňaz, ktorému túto misiu zveril so súhlasom panovníka arcibiskup Pazmáň. Bol kaplánom pre všetky banské mestá. V Banskej Bystrici slávil služby božie v kaplnke patriacej Komore, lebo do kostolov ho nepustili. Keď Schlegel odišiel do Kremsmünsteru, kráľovský komisár pre banské mestá Adam Popěl Lobkovič vyžiadal od viedenského provinciála Spoločnosti Ježišovej Turkovicha dvoch kňazov, ktorí by mohli pokračovať v Schlegelovej misii. Za tököliovského povstania odišli jezuiti nočnou hodinou, len jeden ostal pre vojsko. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. Jezuitská rehoľa bola v roku 1773 zrušená a pátri boli sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom. Ostatní pátri sa stali kaplánmi, iní ostali profesormi na školách. Aj naďalej boli vedúcou zložkou vo farnosti. V roku 1779 stal sa farárom ex-jezuita Ignác Rauch.

Už v roku 1255 sa uvádza v charte kráľa Belu IV. meno obce „nova villa Bistrica“. Ak nie skôr, tak iste v tomto čase tu vznikol aj kostol, aj farnosť. Dá sa predpokladať, že prvý miestny kostol bol postavený podľa zvyku tej doby, teda 13. Takto vzniká farský kostol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii, uprostred pevnosti obklopený hradbami, vežami, baštami, strážami. Hovorí sa, že boli udelené mnohé odpustky pre tento kostol a jeho kaplnky počas jeho takmer dvestoročnej stavby.

V polovici 15. storočia vidíme, že ku kostolu boli pristavané mnohé kaplnky. Prvá z týchto kaplniek, zasvätená Najsvätejšiemu telu Kristovmu a sv. Andrejovi, apoštolovi, vznikla v roku 1473. Druhá bola kaplnka sv. Antona - základy boli položené okolo roku 1475. Nasledovala kaplnka sv. Barbory a sv. Hieronyma, ktorú začali stavať v roku 1477 a úplne dokončená bola až v roku 1502. Ďalšou bola kaplnka sv. Jána Krstiteľa a sv. Valentína. V predpisoch o odpustkoch sa uvádza rok 1480. Piata bola nazvaná kaplnka alebo oltár sv. Mikuláša, umiestený v kostole Blahoslavenej Panny Márie v Banskej Bystrici, ktorej boli v roku 1492 udelené v Ríme odpustky na prosby ctihodného pána Michala Königsbergera, občana Banskej Bystrice, ktorý jej prejavoval osobitnú úctu. Napokon zostáva ešte spomenúť kaplnku sv.

V roku 1504 boli vymaľované a vonkajšie dvere kostola. Taký istý charakter majú aj sochy Olivovej záhrady. Možno zhrnúť, že aj ostatné sochy, oltáre a obrazy v 15. storočí boli zhotovené majstrami tej istej umeleckej školy. Je isté, že tieto spolu so sochami Olivovej záhrady patria v tomto kostole k najvznešenejšiemu vrcholu umenia tej doby. Svätyňa a loď kostola po požiari v roku 1761 boli znovu vybudované a vymaľované kremnickým maliarom Schmidtom.

Ostatné Sakrálne Stavby v Banskej Bystrici

Okrem Kostola Nanebovzatia Panny Márie sa v Banskej Bystrici nachádza viacero ďalších sakrálnych stavieb:

• Kostol sv. Alžbety: Postavený v roku 1303 ako súčasť mestského špitála.
• Kostol Božieho milosrdenstva: Posvätený biskupom, slúži farnosti Banská Bystrica-Belveder.
• Kaplnka sv. Agáty: Slúži ako adoračná kaplnka v Mammacentre sv. Agáty.
• Kaplnka Božieho hrobu: Súčasť Kalvárie, postavená v rokoch 1712-1713.
• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Baroková kaplnka z roku 1760, v súčasnosti v zlom stave.
• Kostol sv. Kríža: Pristavaný k múru hradného opevnenia v roku 1492.
• Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov: Posvätený v roku 2002.

Tieto sakrálne stavby svedčia o bohatej histórii a náboženskom živote v Banskej Bystrici.

tags: #rimsko #katolicka #cirkev #namestie #stefana #moysesa