Pastorácia Rómov na Slovensku: História a súčasnosť

Pastorácia Rómov na Slovensku má svoje korene v hlbokej minulosti a prešla mnohými zmenami. Venuje sa jej Katolícka charita a fungujú komunitné centrá.

Dlhé roky sa táto pastorácia vykonávala popri bežnej farskej pastorácii v tých farnostiach, kde žili aj Rómovia. Ak sa v niektorých krajinách našli kňazi, ktorí sa venovali špecificky Rómom, jednalo sa skôr o výnimku. Apoštolskou konštitúciou Pastor bonus zveril Ján Pavol II. rade pre migrantov úlohu, aby sa v „partikulárnych cirkvách poskytovala účinná a vlastná duchovná starostlivosť, podľa potreby aj vhodnými pastoračnými štruktúrami tak utečencom a vyhnancom, ako aj migrantom, kočovníkom a cirkusovým artistom.“

V roku 2003 sa konal V. svetový kongres v Budapešti, kde sa hľadali spôsoby evanjelizácie a pastorácie Rómov. Tento dokument nebol vydaný iba pre tých, ktorí sa venujú tejto pastorácii, ale je určený všetkým členom Cirkvi.

Hoci sa Smernice týkajú Rómov (Roma, Sinti, Manušovia, Kalé, Cigáni, Yénicheovia, atď.), mutatis mutandis platia aj pre ďalšie skupiny kočovníkov, ktorí vedú podobný spôsob života. Do úvahy pri pastorácii týchto skupín je potrebné vziať etnickú rozdielnosť a starodávne tradície tých, ktorým sa duchovní pastieri venujú. Tento dokument je potrebné vnímať ako inšpiráciu pre pastoráciu, Smernice sa musia prispôsobiť potrebám a požiadavkám každej konkrétnej skupiny.

Tvorcovia dokumentu hneď v úvode pripomínajú, že existujú mnohé znaky pozitívneho vývoja v tradičnom spôsobe života a myslenia Rómov - ako je rastúca túžba po vzdelaní a získaní odborného vzdelania, väčšie sociálne a politické povedomie, prejavujúce sa vo vytváraní združení i politických strán, v účasti na miestnej a celoštátnej správe v niektorých krajinách, vzrastajúca účasť žien v spoločenskom a občianskom živote, zvýšený počet povolaní na trvalý diakonát, presbyterát, rehoľný život, atď.

Veľkým prínosom zo strany Katolíckej cirkvi pre pastoráciu Rómov bolo to, keď bol 4.mája 1997 blahorečený španielsky mučeník Zeffirin Gimenéz Malla, prvý Róm v dejinách Cirkvi, ktorý bol pozdvihnutý k úcte oltára.

Pápež Ján Pavol napísal, že: „Od narodenia až po smrť je každému vlastná osobitná situácia putujúceho človeka“. Názorným názorným príkladom je spôsob života Rómov. Väčšinou panuje vo vzťahu k nim ľahostajnosť, pričom sa od bežných predsudkov prechádza až k znakom odmietania, ktoré často nevyvolávajú žiadne reakcie alebo protesty zo strany tých, ktorí sú ich svedkami. To bolo príčinou vzniku prenasledovaní a nevýslovného utrpenia, najmä počas minulého storočia. Preto by táto situácia mala otriasť naším svedomím a prebudiť solidaritu voči spomínaným populáciám. Cirkev totiž uznáva ich právo na vlastnú identitu a zasadzuje sa za dosiahnutie väčšej spravodlivosti pre nich, rešpektujúc zároveň ich vlastnú kultúru a zdravé tradície.

Na Slovensku je pastorácia Rómov spojená s menom diakona Michala Horváta, ktorý zomrel v roku 2020. Bol dlhoročným členom Rady pre Rómov a menšiny Konferencie biskupov Slovenska. V roku 1998 otvoril Komunitné centrum pre Rómov v Hanušovciach nad Topľou, ktorého náplňou bola kultúrno-vzdelávacia činnosť. Prevádzka centra zahŕňala aj predškolskú prípravu rómskych detí, ako aj ich doučovanie.

Vedecká štúdia SIRONA 2010 realizovaná vedcami z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá nesie názov „Boh medzi bariérami. Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“, uvádza, že v Hanušovciach prebieha cieľavedomá pastorácia Rómov už viac ako dve desaťročia a v tejto oblasti došlo k zreteľným znakom sociálnej inklúzie.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 5. marca 2020 schválila žiadosť Konferencie biskupov Slovenska o podporu pastoračnej práce s Rómami v marginalizovaných rómskych komunitách. Uznesením č. 105/2020 pod názvom „Podpora pilotných projektov pastoračnej práce v rómskych komunitách“ vláda podporí v nadchádzajúcich dvoch rokoch 8 pastoračných diel, medzi nimi aj misiu v Hanušovciach nad Topľou.

Po roku 2010 stále viac vyvstávala potreba vybudovať samostatné pastoračné centrum pre Rómov. To sa napokon podarilo vďaka podpore nemeckej nadácie Renovabis. V roku 2017 bolo na začiatku osady otvorené Pastoračné centrum. Odvtedy prebieha pastorácia Rómov v Hanušovciach v tomto pastoračnom centre.

V hanušovskom pastoračnom centre sa stretávajú jeden krát v týždni muzikanti a speváci, je ich asi 25. Zbor už roky vedie diakon Michla Horvát, učí deti a mládež spievať, muzikanti hrajú na hudobných nástrojoch. Hudobná skupina Genezis vznikla pre mnohými rokmi a odvtedy sprevádza hudbou a spevom sv.

Každý deň po skončení vyučovania chodia deti do pastoračného centa, kde im pastoračný asistent spolu s dobrovoľníkmi pomáhajú s vypracovaním domácich úloh a s prípravou na ďalší deň. Pre deti a rodičov je to obrovská pomoc, pretože niektoré deti nemajú doma priestor ani podmienky na to, aby sa im rodičia venovali, alebo to rodičia z rôznych dôvodov nemôžu alebo nevedia robiť. V pastoračnom centre sa deti cítia dobre a keby sa tam necítili príjemne, nemali by dôvod zachádzať zo školy rovno tam.

Dievčatá majú aj svoje samostatné stretká a stretávajú sa každý týždeň. Okrem modlitby a formačných i priateľských rozhovorov počas stretka využívajú kuchynské priestory, kde získavajú zručnosti pre domácnosť: učia sa variť, piecť, upratať kuchyňu a tak sa pripravujú aj na manželstvo a rodičovstvo.

V pastoračnom centre v Hanušovciach kladú veľký dôraz sa kladie na to, aby mladí pochopili, že bez vzdelania sa ocitnú naozaj na okraji spoločnosti. Z rozprávania študentov sme však niekedy dozvedajú, že počas štúdia zažívajú rómski študenti odsudzovanie, a neprijatie nerómskymi študentmi. Toto ich nesmie odradiť a znechutiť k pokračovaniu štúdia.

Mladí sa stretávajú vo viacerých skupinkách a to skupinka dievčat, skupinka chlapcov, ktorí sa učia hrať na gitare a spoločné stretká. Chlapcom ponúkli možnosť naučiť sa hrať na gitare. Veľmi radi túto výzvu prijali a pustili sa do toho s veľkým odhodlaním. Chlapci majú veľký záujem, o túto činnosť, lebo inak by sa len „túlali“ po osade a takto majú vyžitý voľný čas, ktorý si sami nevedia zorganizovať. Stretnutia mladých večer po piatkovej sv.

Hanúšovce nad Topľou 29. apríl 2020 / V apríli prišli na rómsku pastoráciu v Hanušovciach ťažké časy. Líder rómskej pastorácie diakon Michal Horvát nás predišiel do Večnosti a jeho službu musel okamžite prevziať niekto iný, nakoľko život išiel ďalej: deti sa učili, pripravovali na sviatosti, mladí sa chceli brať, bábätká sa rodili.

Pastoračné centrum slúži v čase pandémie takmer ako celodenná učebňa: deti tam prichádzajú, aby sa učili či doučovali, ale aj modlili a formovali.

Daniela Horváthová robí katechézy online cez internet, ale už aj osobne, a taktiež je so svojimi pomocníčkami k dispozícii s doučovaním a s prípravou do školy.

Pastorácia Rómov je náročná a namáhavá. Mnohokrát sa javí ako bezvýsledná. Úsilie tých ľudí, ktorí medzi Rómami pracujú, sa pre mnohých zdá často zbytočné. Vnímajú ho ako nezmyselné investovanie ľudských síl, energie, finančných a materiálnych prostriedkov bez adekvátneho efektu. Mnohí ľudia nestrácajú nádej a sú ochotní venovať svoj čas, svoj život Rómom a tak danú situáciu pomaly meniť. Uvedomujeme si, že je potrebný dlhý čas, ale dá sa to.

Na druhej strane sa ukázalo, že tam, kde sa pôsobilo dlhší čas a kde nedošlo k prerušeniu kontinuity v pastoračnej práci, dostavili sa skutočne viditeľné výsledky už za pomerne krátke obdobie.

Pastorácia medzi Rómami, ak má byť účinná, sa nemôže obmedziť iba na sviatostnú katechézu, vysluhovanie sviatostí a nabádanie k účasti na bohoslužbách. Takýto prístup je možný iba tam, kde je farské spoločenstvo dostatočne živé na to, aby všetky ostatné aktivity spočívali na pleciach aktívnych laikov, ktorých múdry kňaz vníma ako spolupracovníkov na budovaní farnosti. Pri pastorácii Rómov ide o misijnú prácu, kedy živé, fungujúce spoločenstvo, je potrebné najskôr vytvoriť, určitý čas viesť a neustále motivovať k tomu, aby život viery menil aj ich prístup k hodnotám.

Verejnosť sa môže o tom presvedčiť na príklade sídliska Poštárky v Bardejove, kde pracujú Saleziáni už viac ako 15 rokov.

Príkladom úspešnej pastorácie je aj Salezián Don Peter Bešenyei, ktorý sa venuje pastorácii Rómov už vyše 20 rokov. Nikdy som netúžil pracovať s Rómami, ale keď prišla takáto ponuka, nepovedal som nie. Môj život by bol bez Rómov možno pokojnejší, ľahší, ale aj prázdnejší…,“ píše o svojej misií v knihe Rómske ticho Ing. Mgr. Hovorí sa, že Rómovia vnímajú vieru ináč. Čím je väčšia komunita, tým je rôznorodejšia. Našou úlohou je ponúkať ľuďom kresťanské hodnoty. Niektorí sú citliví, iní ľahostajní. Sme tu pre tých, ktorí chcú, ktorí o vieru prejavia záujem. Tí, ktorí nechcú, žijú si svojim životom. Aspoň väčšina z týchto ľudí má vnútorné presvedčenie, že Boh existuje.

V Bardejove sa prežíva tradičná viera, čo má aj priamy dopad na rómsku komunitu. Na Poštárku si spomínam veľmi dobre a rád, lebo to bolo prvé miesto, kde som pôsobil. S ľuďmi som tam mal osobné vzťahy. Myslím si, že to išlo pomaly a spontánne. Za tie roky pribúdali hlavne ľudia, ktorí mali záujem o ponúkané hodnoty a stotožňovali sa s náboženstvom. Zvlášť mladí, ktorí prešli našimi spoločnými stretnutiami. Keď sa stali rodičmi, tak začali byť zodpovední za svoje deti a začali sami odovzdávať vieru, ktorú cez nás získali. Máloktorí na Poštárke boli cirkevne zosobášení, ale vždy mali a majú túžbu krstiť svoje deti. Počas nášho pôsobenia boli ochotní pripravovať sa na sviatosť manželstva, dali sa cirkevne zosobášiť a tak sa odbúral aj problém, ktorý dlhé roky pretrvával v ich myslení, že chyba je v niekom inom. Dôležité je nenechať tých ľudí samých, aj keď sme tam niečo naštartovali a vybudovali. Dorastá tam ďalšia generácia, ktorú je potrebné sprevádzať.

Sú veľké vízie, aby Cirkev rozvíjala svoju prítomnosť medzi Rómami. Hlavne katolícka cirkev je prezentovaná poskytovaním pomoci krajinám tretieho sveta. Dovolím si povedať, že naše rómske osady sú tretím svetom na Slovensku. Určite za tých dvadsať rokov, čo pracujem v tejto oblasti, vidím aj pozitívnu zmenu v mysleniach ľudí, ktorí reprezentujú Cirkev. Samozrejme, Cirkev do misií nikoho neposiela. Tam sa musí každý prihlásiť sám. Podobne je to aj pri špeciálnej pastorácii s rómskou komunitou. Ak by to robil niekto len z nariadenia alebo z donútenia zhora, neprinieslo by to požadovaný efekt. Samozrejme vnútornou animáciou musia prechádzať aj cirkevné inštitúcie. Neočakávajme, že Cirkev bude prítomná v každej osade. Populárna - nepopulárna… Pre každého populistického politika je táto téma pred voľbami výsostné aktuálna. Nám nejde o popularitu. Vnímame to ako potrebu. Rómovia sú na periférii spoločenských, kultúrnych ale aj náboženských záujmov. Ide o to, aby sme si to uvedomili a podali pomocnú ruku tým, ktorí chcú a ktorí o to stoja. Hľadáme určité možnosti, ale Cirkev má aj obmedzené zdroje - ľudské aj ekonomické. Môže napomôcť, ale nie vyriešiť všetky problémy, ktoré v spoločnosti sú.

Mladý kňazi a študenti. Áno, sú oboznámení. Mali sme medzi sebou aj dvoch študentov, ktorí s nami na Luníku IX strávili jeden celý rok. Ide o pastoračnú skúsenosť a ak sa raz dostanú do farnosti, určite budú voči Rómom otvorení a nebudú sa ich báť.

Zhruba pred mesiacom bol prezentovaný výskum SAV, projekt SIRONA. Výstupom bolo zistenie, že cirkev má na Rómov veľký vplyv. Výrazné zmeny sa zaznamenali hlavne na Spiši. Na Rómov však nevplývala väčšinová cirkev, ale neregistrovaná cirkev. Nie je dobré sa porovnávať. Keď nejde medzi ľudí, ktorí potrebujú pomoc Katolícka cirkev, a sú tam ochotní ísť pomôcť iní, tak nech pracujú. Je veľa lokalít, kde nie je nikto. Keď sú lokality, kde sa uchytili letničné hnutia (cirkvi), tak by som to nebral ako konkurenciu.

Trendom posledných rokov je stavba segregovaných kostolov. V Jarovniciach, v Bardejove na Poštárke, vo Svinnej, teraz aj na Luníku IX. Bol som pri stavbe kostola na Poštárke, v Jarovniciach aj na Luníku IX. Vždy to vychádzalo zo situácie, v ktorej sme sa vtedy nachádzali. Na Poštárke sme stavali priamo v osade, kde zo začiatku kostol navštevovali len miestni Rómovia. Spočiatku ľudia z majority hovorili: „My medzi tých cigánov chodiť nebudeme“. Neskôr sa to zmenilo, spoznali sa, vznikli vzájomne vzťahy. Keď tam pôjdete dnes, v tom kostole je viacej „bielych“ ako Rómov. Kostol dokázal na periférii osady urobiť to, že tam chodia aj ľudia z mesta.

Rómovia predtým nikdy do kostola nechodili. A keď chodili, tak len jednotlivci. Po povodniach Rómovia začali húfne prichádzať do kostola v dedine. Chodili nepripravení, nepoučení, v zlej hygiene. Spolužitie bolo ťažké, pretože majorita vtedy nebola ochotná akceptovať takúto silu ľudí, ktorí sa proste nevedeli správať. Vyrušovalo ich to. Ideálne by bolo, keby kostol v dedine mohol slúžiť všetkým, ale keď vlastne tá osada nebola pripravená, potrebovala medzistupeň. Začalo sa preto s výstavbou kostola priamo v osade. Mal to byť priestor, ktorý pripravoval obyvateľov osady prežívať vieru. Dnes vidím, že na svätú omšu do osady prichádzajú aj ľudia z dediny. A niekedy zase, idú Rómovia na omšu do dediny. Ale už pripravení, a dedinčania ich už nemajú problém prijať. Jednotlivci tu už chodia. Chodia tí, ktorí majú vzťah s touto komunitou. Myslím si, že húfne tu nebudú nikdy prichádzať. Sú lokality, kde ani integrovaní Rómovia nemajú prístup do kostola. Mestskí Rómovia nie sú na úrovni osadových. Majú trocha vyšší štandard. Je to citlivá téma.

Rómska púť v Gaboltove

Podmienkou krstu dieťaťa je, že rodičia musia byť zosobášení, mať sviatosť birmovania a musia byť praktizujúci veriaci. Takéto požiadavky sa kladú aj na krstných rodičov. Pre všetkých musia platiť rovnaké podmienky. Rómov i Slovákov. V rómskej komunite je však tá latka požadovania a povinností znížená. Oddelené krsty, birmovania spolunažívaniu nepomôžu. Cirkev nemôže vyriešiť všetky problémy. Štát nech si rieši svoje, škola nech si rieši svoje a cirkev si tiež bude riešiť svoje. Nečakajte od nás, že Cirkev vyrieši všetky problémy v spolunažívaní. Skôr narážam na to slovné spojenie: „Miluj blížneho svojho“. Ľudia, ktorí chodia do kostola a teraz je jedno, či sú to Rómovia alebo Slováci, jednoducho toto nevyznávajú. Viete, niekto vieru prežíva osobne, niekto formálne.

Čo sa týka majority, nemali by sme Rómom dovoliť uzatvoriť sa. Musia vidieť iné spôsoby a modely života. Čím viac budú Rómovia a Slováci žiť medzi sebou, tým viac sa budú spoznávať.

V Rakúsoch pôsobí farár Marcel Heldák, ktorý prezrádza, že obec má približne 900 obyvateľov, z čoho 40 percent tvoria Rómovia. K farnosti patrí tiež filiálka Mlynčeky, ktorá má 700 obyvateľov.

V posledných rokoch totiž ako veľký problém vnímali skutočnosť, že Rómovia chápali duchovný život len ako krst a pohreb. „Preto sme sa zamerali predovšetkým na prehĺbenie zmyslu a dôležitosti nedeľnej svätej omše, prijatia sviatosti pokánia, svätého prijímania a modlitby ako takej. V snahe pomôcť Rómom zriadili v obci rómsky parlament, čo je akýsi ekvivalent farskej pastoračnej rady, a každý z členov má svoje povinnosti, za ktoré je zodpovedný. Na základe ich vlastnej aktivity vznikol v osade rómsky spevácky zbor, ktorý spieva počas bohoslužieb. Dokonca príprava slávnosti prvého svätého prijímania je výlučne v réžii „rómskeho parlamentu“.

„Pre mnohých je ešte aj dnes kňaz ,šamanom‘, ktorého sa boja, lebo ich môže začarovať. Takisto sa v pastorácii ešte nestretli s pohrebom, kde by zosnulý nemal pri sebe predmety a obrázky zobrazujúce Pannu Máriu a svätých. Tiež je v domoch na čestnom mieste viditeľne položené Sväté písmo alebo aspoň modlitebná knižka.

„Problémom je, že Rómovia sú málo vytrvalí,“ upozorňuje kaplán Križian, „odráža sa to v ich prelietavosti do mnohých siekt, ktoré prichádzajú do osady. Chytajú ich najmä na hlučné piesne a mámivé reči. „Často tam krstia len dospelých. No Rómovia pokladajú krst dieťaťa za dôležitý. „Tiež ak mŕtveho nepochová kňaz, majú strach, že ich bude chodiť strašiť. Aj my máme niekedy pocit, že ich výchova je ako vyschnutá studňa, do ktorej nalievate vodu. Preto treba mať obrovskú trpezlivosť. Keďže Rómov v obci pribúdalo a potreba venovať sa im bola čoraz naliehavejšia, vzbudilo to túžbu po vlastnom pastoračnom centre.

Monika Jurašková hovorí, že už spomínaný rok 2007 bol bohatý na zážitky a vniesol Rómom do života radosť a pocit, že to, čo robia, môže byť krásne a mať zmysel. „Bol to pre nás všetkých neuveriteľný zážitok, ktorý dal nový impulz mojej práci s rómskym etnikom. Tak ma to naštartovalo, že som pravidelne začala chodiť do osady a spievali sme tie najkrajšie a najsilnejšie rómske gospely v starej drevenej budove prežratej od potkanov. Deti, ktoré sa nezmestili dnu, spievali pod oknom.

V tom čase biskup Štefan Sečka poslal do Rakús kňaza, ktorý začal veľkú misiu v osade. Pán požehnáva ich dielo dodnes, a tak sa v centre sväté omše prepájajú s hudbou, tancom, kreslením, prírodou a športom. Centrum voľného času si miestni nevedia vynachváliť. Sama vyrástla v centre a to, čo tam kedysi dostala, chce teraz odovzdávať ďalej.

„Mladí majú kde tráviť voľný čas, doučia sa, čo v škole nestihli. Okrem aktivačného príspevku mi to dáva možnosť byť so svojimi deťmi takmer celý deň. Radi sem s manželom chodíme.

Monika Jurašková nikdy nemala predsudky. Práca s Rómami jej dáva pocit uspokojenia a poznanie, že kde je vôľa, je aj cesta. „V Rómoch je niečo, čím si podmania vaše srdce. „Ich smerovanie závisí od toho, kto ich vedie. Ak človek chce s nimi pracovať, musí ich mať rád a viesť ich ako svoje deti v duchu hesla ,pomôž mi, aby som to dokázal sám‘. Váži si Rómov, ktorí si vedia zachovať svoje dobré rómske srdce aj napriek chudobe a niekedy, paradoxne, aj bohatstvu. Prioritou duchovných v Rakúsoch je vychovávať dobrých ľudí. Dospelých začleňujú do práce s deťmi ako asistentov a ženy ako upratovačky. Dôležité je, že žijú ako jedna veľká rodina. „Mojou víziou je zlepšiť život tých, ktorí o to budú stáť. Podľa pravidiel a vlastným pričinením.

Uvedomili sme si, že nie je možné túto pastoráciu vykonávať iba formou tradičnej farskej pastorácie a očakávať od nej nejaké dlhodobejšie výsledky. Na druhej strane sa nám ukázalo, že tam, kde sa pôsobilo dlhší čas a kde nedošlo k prerušeniu kontinuity v pastoračnej práci, dostavili sa skutočne viditeľné výsledky už za pomerne krátke obdobie.

Naša vízia sa zatiaľ stretla s pochopením u tých biskupov, ktorým záleží na tom, aby Rómovia, ktorí sú pokrstení a teda patria do ich Cirkvi, boli vedení k prežívaniu svojej viery. Niektoré diecézy dodnes nemajú kňaza, ktorý by bol poverený pastoráciou medzi Rómami. Pracovať je možné iba tam, kde je ochota pracovať. Našou ďalšou úlohou bude presvedčiť veriacich našich cirkví, aby si uvedomili, že misijná práca je podstatou našej viery, a že sa to netýka iba zahraničných krajín.

tags: #pastoracia #r #mov #na #slovensku