História farnosti Michal nad Žitavou je bohatá a siaha až do stredoveku. Vznik názvu dnešnej obce môžeme podľa historických prameňov datovať do obdobia 1158-1161, keď tieto miesta boli kráľovským majetkom. Uhorský kráľ Gejza II. ich daroval nitrianskej kapitule, ktorá dala v osade postaviť kaplnku sv. Michala archanjela. V roku 1332 tu zriadili farnosť.
Obce na strednom Požitaví často menili majiteľov, pomery sa skonsolidovali až okolo roku 1330, kedy tu Nitrianska kapitula zriadila farnosť. Podľa prvého nemeckého názvu obce súdime, že tu žilo veľa nemeckých kolonistov. 500 rokov sú dejiny obce spojené s rodinou Dióssyovcov.
V historických i obecných listinách objavovať ako Zent Mihal, neskôr v maďarčine Szent Mihály a Szent Mihályúr, po rozpade Rakúsko - Uhorska Svätý Michal nad Žitavou. Tunajšie okolie bolo osídlené už 1500 rokov pred naším letopočtom. 1. a 4. storočím n. l. tu bojovali rímske légie, v 5. storočí Huni. Prvé slovanské osídlenie sa objavilo v 6. storočí n. l., z 9. storočia pochádzajú presnejšie dôkazy, že obec aj okolie obýval jeden rodovo spríbuznený slovanský kmeň.
Po tureckom vpáde sem prizvali kolonistov najmä z obcí Stráže nad Myjavou a Skalica. V osade sa objavili nové priezviská: Raček, Supek, Švec, Zrubec, Zábranský, Mrkvica, Špleha. Prisťahovalci boli katolíci. Keďže starý kostolík priestorovo nevyhovoval, postavili nový, murovaný. s pomocou veriacich. Do kostola preniesli dva zvony a vzácnu umeleckú monštranciu, ktorá doteraz slúži pri náboženských príležitostiach.
Z iniciatívy miestneho duchovného Jána Antalíka z Bánova dali základ novému kostolu predĺženému o 8 metrov. a Závodských, ktorých rodové erby sú umiestnené na priečelí kostola. Bol to jeden z najkrajších kostolov s pomerne vysokou vežou, podľa ktorej vznikla i ľudová pieseň Tá michalská veža pekná vysoká.... Vysvätili ho v roku 1772.
Ak sa zastavíte na pracovisku Mariána Pecha, zistíte, že zberateľská vášeň nemá žiadne hranice. Na štyroch veľkých tabuliach má vystavených dvadsať tisíc gulôčkových pier - a to má v škatuliach údajne ďalších šesť tisíc, ktoré bude treba nainštalovať. Človeku by zbieranie pier možno ani nenapadlo, pretože dnes ich považujeme za úplnú samozrejmosť. Zbiera reklamné perá s nápismi.
Vlado Halás je nielen všestranný a vynikajúci muzikant na viacerých nástrojoch, ale aj dirigent, spevák a, ak treba, aj hudobný skladateľ. V obci je všestranne známy pri oživovaní duchovného a spoločenského života. Veronika Supeková má výnimočnú schopnosť pozorovať a zaznamenať dej okolo seba. Napísala krásne častušky a nazbierala básničky pre folklórny súbor Žitavanka. Sama hovorí, že je nie básnikom ani spisovateľom, ale cíti sa tak. Emília Návojská je kronikárkou súboru Žitavanka. So svojím manželom v ňom účinkovala, okrem toho zozbierala veľa cenných prameňov a podkladov pre fašiangové a veľkonočné zvyky, čepčenie nevesty a podobne.
Od nového koryta rieky Žitava je len kúsoček k Žitavskému luhu, 75-hektárovému územiu obcí Maňa, Kmeťovo a Michal nad Žitavou. Napriek silným zásahom človeka do prírody toto chránené územie predstavuje ekologicko-stabilizačný prvok v modernej poľnohospodárskej krajine. V roku 1996 tu zaregistrovali 262 druhov vyšších rastlín a 181 druhov vtáctva. Ako kultúrni ľudia sme preto povinní toto územie uchrániť aj pre budúce generácie. v Strednom Požitaví na nive Žitavy. Za riekou z východnej strany sú lúky a Štátna prírodná rezervácia Žitavský luh. Za západnej strany je Žitavská pahorkatina, na ktorej sú vysadené vinohrady.
Obnova farnosti
Kedy bola presne v Novej Vsi založená fara, nevieme. Písomné pramene spomínajú farnosť až rok 1647. V tomto roku totiž faru v Novej Vsi zaujali luteráni, a preto tunajší veriaci museli byť spravovaní farárom Jakostovičom z Tesár nad Žitavou. Nová Ves bola v rukách luteránov celých desať rokov. V roku 1657 novoveskú faru znovu obsadila rímskokatolícka cirkev. V roku 1714 bola farnosť zrušená. Až v roku 1954 tu bola zriadená expozitúra. Farnosť bola obnovená až 1. mája 1967. Vtedy dekrétom Apoštolskej Administratívy v Trnave Mons. ThDr. Ambróz Lazík, trnavský biskup, so súhlasom vtedajšej štátnej moci zriadil Novú Ves nad Žitavou ako samostatnú farnosť a vyňal ju z právomoci tesárskej farnosti.
Nedávne komunálne voľby charakterizoval doteraz asi najväčší záujem kandidátov o funkcie starostov, primátorov a poslancov. Peter Zrubec z Michala nad Žitavou je v čele obecnej samosprávy už od roku 1990 - spolu päťkrát dostal dôveru voličov. Aj v decembri 2006 bolo kandidátov na funkciu starostu viac a názorov na jej ďalšie napredovanie, samozrejme, tiež. Väčšia časť voličov nakoniec dala prednosť istote a skúsenosti pred zmenou, ktorá sama osebe ešte nemusí znamenať zlepšenie. Veľa starostov okolitých obcí nakoniec zostáva v kreslách už viacero volebných období - svoje záväzky voči občanom sa im teda darí plniť. O tom, ako sa vôbec dostal do samosprávy, hovorí: „Už pred vznikom súčasného modelu samosprávy som vykonával funkciu predsedu miestneho národného výboru a vedel som, čo táto práca znamená. Keď sa zmenil politický systém a vznikla možnosť takpovediac „gazdovať“ so svojimi ľuďmi a pre svojich občanov, zlákalo ma to.“ Predtým pracoval v Šurianskom cukrovare ako garážmajster na stredisku dopravy a mechanizácie. Funkciu mal zodpovednú, bavila ho a v práci mal dobrý kolektív. Avšak keď dostal šancu starať sa o zveľaďovanie dediny bez direktív „zhora“, neváhal ju využiť. Keď sa dnes prejdete obcou Michal Nad Žitavou, všade nájdete rukopis práce starostu Petra Zrubca. Neznižujeme tým význam zastupiteľstva ani jeho podiel zodpovednosti za stav obce. Každý obyvateľ vidieka vám však potvrdí, že na dedine musí byť hlavným iniciátorom rozvoja starosta. Za vyše pätnásť rokov tu zažil veľa dôležitých udalostí. Najdôležitejšími boli plynofikácia a vybudovanie vodovodu, dnes už zostáva len skolaudovať kanalizáciu a napojiť na ňu zvyšné domácnosti - potom možno povedať, že obec má vybudovanú kompletnú infraštruktúru. Michal nad Žitavou je teda moderná obec, ktorá v občianskej vybavenosti predstihla mnohé väčšie sídla. Peter Zrubec je uvážlivý muž zrelého veku, skúsený starosta. dujme, chce aj doviesť do konca. Aj taká malá obec ako Michal nad Žitavou má vybudované všetky základné ustanovizne - je tu základná škola, materská škola, polyfunkčná budova kultúrneho domu s obecným úradom, zdravotné stredisko, športový areál. O čo sa teda bude starosta usilovať v ďalšom období?“ Najmä o zlepšenie stavu miestnych komunikácií, chodníkov, parku, detského ihriska a autobusových zastávok. Pred nami je úloha zabezpečiť multifunkčné využitie Závodských kúrie, odvodnenie zaplavovanej časti obce. Na adekvátne riešenie budeme najprv potrebovať štúdiu, čo nás núti uchádzať sa o finančnú podporu z eurofondov.“ Starosta chce pokračovať v snahe modernizovať vzdelávacie zariadenia obce, udržiavať ich technický stav a zveľaďovať okolie. v hmotnej núdzi, starým a zdravotne postihnutý obyvateľom. Mladé rodiny naďalej mienia podporovať príspevkom pri narodení dieťaťa, ponukou budovania „nízkoenergetického“ domu či pri individuálnej bytovej výstavbe. Celú problematiku sociálnej pomoci a ďalšieho demografického vývoja obce treba dôkladne posúdiť s tunajším poslaneckým zborom.Mnohí sa pamätajú na voľby, ktoré boli len formálnou záležitosťou. a poslancov záleží omnoho viac. Občania sú viac zainteresovaní do diania v obci, omnoho citlivejšie a vnímavejšie posudzujú svojich volených zástupcov. V malých sídlach neplatia politické nominácie. Ľudia posudzujú najmä charakter, schopnosti a oddanosť obci, ktoré treba dokázať aj výsledkami.
V sobotu 17. 2. V novembrovej časti obecného spravodaja sme uverejnili informáciu o Nezávislom združení vinohradníkov a vinárov (NZVV) v Michale nad Žitavou. „Vinohradníkom chýbali predovšetkým informácie o technológii výroby vína. Dnes sú však u nás naozaj dobrí výrobcovia, kvalita vína sa neustále zlepšuje,“ hovorí Peter Porubský z NZVV, povolaním vedúci výroby a degustátor Vinárskych závodov v Topoľčiankach. o podnikanie. Ale vývoj k tomu smeruje. Vo Vrábľoch „vypadla“ firma na spracovanie hrozna, súkromníci nemali kde odovzdávať produkciu, a tak im neostalo nič iné ako hrozno spracovať na víno. Chcelo by to v Michale vytvoriť záujmovú lokalitu vinohradníctva. Lenže na to by bolo treba vybudovať cesty, elektrické rozvody - a to sú veľké náklady, na ktoré obce nemajú. Dalo by sa to vyriešiť jedine s finančnou pomocou z europrojektov a Fondu rozvoja vidieka.P. Porubský prisľúbil odbornú pomoc aj ďalším vinohradníkom - konkrétne bratom Tóthovcom z Bardoňova, o ktorých sme nedávno v Novostiach písali. Stačí sa s ním skontaktovať. V týchto dňoch zabezpečujeme už piatu miestnu degustáciu vín, jej verejná časť sa uskutoční v sobotu 17.
V tom čase cirkevnú správu na území dnešného Slovenska vykonávali Ostrihomská arcidiecéza (západná a stredná časť), starobylé Nitrianske biskupstvo a Jágerská diecéza (východná časť). Za zmienku stojí, že od dôb tureckého ohrozenia bolo viac ako 220 rokov sídlom ostrihomského arcibiskupa mesto Trnava. Zmeny v 20. Po vzniku Československa (1918) vzala Svätá Stolica v roku 1922 slovenskú časť diecéz do vlastnej správy. Na zmluvu „Modus vivendi“ nadviazala v roku 1937 apoštolská konštitúcia, ktorou bola časť slovenského územia natrvalo vyňatá z pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy. Bola vyhlásená nová cirkevná provincia, priamo podriadená Svätej stolici, s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Spravoval ju apoštolský administrátor a do nej patrila aj naša farnosť. Situácia sa výrazne zmenila až 30. decembra 1977, kedy pápež Pavol VI. Apoštolskými konštitúciami "Qui divino a Praescriptionum sacrosancti" ustanovil po prvýkrát v histórii samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu. Zároveň povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na arcibiskupstvo a podriadil mu všetky rímskokatolícke slovenské diecézy (Nitriansku, Banskobystrickú, Spišskú, Rožňavskú a Košickú). Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii. V roku 1995 pápež Ján-Pavol II. zriadil pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku dve provincie: Západnú a Východnú. Košická diecéza bola povýšená na arcidiecézu a patria pod ňu biskupstvá Spiš a Rožňava.
Posledná veľká zmena v reorganizácii diecéz na Slovensku sa uskutočnila relatívne nedávno, keď Svätý Otec Benedikt XVI. dekrétom zo 14. Vznikli dve nové diecézy (bratislavská a žilinská) a menili sa aj hranice existujúcich. Do Západnej provincie odvtedy patria arcidiecézy Bratislava a Trnava (sufragánna), ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Farnosť Žitavany, predtým patriaca do Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sa stala súčasťou Nitrianskej diecézy. Vznikli dve nové diecézy a menili sa aj hranice existujúcich. Do Západnej provincie odvtedy patria arcidiecézy Bratislava a Trnava (sufragánna), ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Farnosť Žitavany sa stala súčasťou Nitrianskej diecézy. Okrem týchto veľkých zmien dochádzalo aj k zmenám v začlenení našej farnosti do dekanátov (districtus).
Do pôsobnosti farského úradu spadá aj filiálka v susednej obci Machulince, kde sa nachádza kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Zoznam správcov farnosti v Opatovciach nad Žitavou:
- (od r. 1842 - 1886 Lajos (Ľudovít) Loziczky (1808 -
- 17. 4. 1886 - 1922 Sándor (Alexander) Karácsonyi (1843 - 5. 3.
- 1927 - 1928 Jozef Csanaky (17. 1. 1880 - 7. 5.
- 1928 - 1940 Jozef Palovčík (20. 11. 1892 - 19. 12.
- 1940 - 1941 Štefan Vrabec (nar.
- 1941 - 1952 Martin Pernecký (nar. 7. 11. 1910 v Gajaroch, zom.
- 29. 6. 1952 - 1977 Ján Baráth (nar. 28. 12. 1907 v Komjaticiach, zomrel
- 8. 12. 1977 - 1993 Mgr. Marek Božik (nar. 14. 4.
- 1993 - 2004 Mgr. Marek Kosorín (nar. 11. 8.
- 2004 - 2010 Mgr.
- 2010 - 2023 Mgr. Stanislav Caránek (nar. 4. 7.
- 2023 - Mgr. Peter Bajzík (nar. 4. 6.
Kapláni, ktorí pôsobili vo farnosti (neúplný zoznam)
- Valentinus (Bálint) Pollák, zomrel 27 ročný 21. 4.
Z obce pochádzajú títo kňazi (do 19.
- Ján Vojtech Šimko, 15. 1 1759 Kňažice - 2. 9.
- Jozef Dlhovský, 1. 3. 1785 Opatovce - 12. 3.
- Štefan Herda (niekde sa uvádza Herday), 7. 8. 1796 - 16. 1. 1822, redemptorista, ordinovaný 1. 5.
- Raymond Herda, 13. 9. 1891 - 1956, ordinovaný 15.5.
- Benedikt Mravík, 13. 3. 1900 - 20. 3. 1989, ordinovaný 5. 7.
- Michal Ondriaš, 10. 10. 1903 - 11. 5. 1979, ordinovaný 7. 7.
- Jozef Mášik, Supreior rádu tešiteľov Božského srdca, 14. 3. 1906 - 4. 5.
- Jakub Gajdoš, SJ, 25. 9. 1907 - 18. 3. 1977, ordinovaný 29. 3.
- Pavel Pánik, 26. 10. 1908 - 14. 2. 1980, ordinovaný 19. 3.
- Rudolf Mauréry, ThDr., 18. 7. 1909 - 14. 2. 1970, ordinovaný 18. 6.
- Pavel Gajdoš, 29. 9. 1910 - 1988, ordinovaný 17. 5.
- Ernest Ondriaš, 8. 9. 1912 - 8. 5. 1981, ordinovaný 29. 6.
- Štefan Kováč, ThDr., PaedDr., 5. 8. 1957, vysvätený 13. 6.
- Ján Kováč, Mgr., OSChP, 26. 8. 1960, vysvätený 13. 10.
- Jozef Gajdoš, Mgr., 22. 3. 1969, vysvätený 10. 6.
- Peter Cibira, Mgr., 26. 8. 1971, vysvätený 31. 8.
- Igor Gajdoš, Mgr., nar.
- Marián Ondriaš, Mgr., SDB, nar.
- Peter Šabo, nar. 1981, vysvätený 8. 12.
- Andrej Šabo, nar. 1985, vysvätený 13. 4.
- Ľuboš Mihálka, Mgr., nar. 28. 9. 1988, vysvätený 13. 6.
V obci sa okrem kostola Nanebovzatia Panny Márie z r. Socha sv. Jána Nepomuckého na Kňažickej ulici, pôvodne osadená v roku 1811 a zrekonštruovaná v r. Kríž z roku 1905, trojičný stĺp z roku 1929 na počesť bohoslovca Jána Mravíka, ktorý počas štúdií zomrel a pieta so Sedembolestnou Pannou Máriou z r. Kaplnka je na kňažických Dolných lúkach, na konci chotára na ulici Hlboká, na ulici Príčina a na Opatoveckej ulici (1887). Na oboch cintorínoch sú postavené kríže ako spomienka na padlých v prvej a druhej svetovej vojne. Kríž (K. Škula, 1952) sa nachádza aj v poliach neďaleko lokality zvanej Pažiť a na Chrenovej chate je súkromná kaplnka, vysvätená v r. 1948. Vo viniciach v Suličíne sa nachádzajú dve malé kaplnky na počesť sv. Od septembra 1978 pôsobí pri kostole spevácky zbor Jána Pavla I. Počas celých desaťročí svojím spevom oživujú nedeľné a sviatočné bohoslužby.
Mapa Nitrianskej diecézy
FinStat.sk používa cookies na prispôsobenie obsahu, poskytovanie funkcií a na štatistické účely. Kliknutím na tlačidlo Akceptovať nám udelíte súhlas so spracovaním cookies na všetky tieto účely. Spoločnosť FinStat s. r. o. ako prevádzkovateľ webového portálu FinStat.sk získava a ďalej spracúva osobné údaje fyzických osôb z oficiálnych štátnych registrov. Pri používaní webového portálu bude dochádzať k spracúvaniu osobných údajov aj zo strany používateľa. Spracúvanie osobných údajov podlieha legislatívnym obmedzeniam uvedeným v zákone č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Pri používaní webového portálu vystupujete v pozícii samostatného prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných údajov podľa uvedenej legislatívy, a preto ste povinný samostatne a nezávisle od spoločnosti FinStat s. r. o.
Farský administrátor: Jozef Hlavina s výpomocou pri Bazilike sv. Rektor Baziliky sv. Benedikta: Mons. Farár: Mons. Dištriktuálny dekan: Mons. Farár, dekan: Mons. Výpomocný duchovný: Mons. Komunita SDS pri Kostole sv. Kaplán: Rafal Czyz SDS (Nemocnica sv. Komunita SchP pri Kostole sv. Farár: Mons. Komunita OFM pri Kostole sv. Dištriktuálny dekan: Mons. Farár: Mons. Farár: Mons. Dištriktuálny dekan: Mons. Farár, dekan: Mons. Výpomocný duchovný: Frank J.S. TOPOĽČANY - SV. Rektor kostola sv. Duchovný správca Domu sv. Františka a Domu sv. Výpomocní duchovní: Mons. Ing. RNDr. Marián Bátora, RNDr. Michal Zaťko, CSc.: Zlaté Moravce, 1998, str. miestne zisťovanie - J.