Hoci je prvá písomná zmienka o Handlovej zakladateľská listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1376, archeologické doklady sú svedectvom toho, že na tomto území ľudia žili už dávno predtým a zanechali tu svoje stopy. V 14. storočí osadu založili nemeckí kolonialisti, ich pôvodným cieľom bolo dolovať drahé kovy v okolitých horách. Nasledujúce storočia sa tunajší obyvatelia živili poľnohospodárstvom. Netušili, čo sa skrýva v podzemí handlovského chotára. V čase priemyselnej revolúcie v 19. storočí, keď sa uhlie stalo strategickou surovinou, v dejinách tohto mesta sa začala nová etapa.
Vďaka priemyselnej ťažbe začiatkom 20. storočia mesto sa stalo najvýznamnejším priemyselným strediskom v tejto časti Slovenska, čo vplývalo nielen na život a spoločenské pomery tunajšieho obyvateľstva, ale aj na podobu samotnej obce. Do ďalšej éry svojej existencie mesto vstúpilo na sklonku druhej svetovej vojny, keď viac ako polovica pôvodných obyvateľov navždy opustila svoj domov. Úplne novú tvár mesto dostalo v najnovšej dobe spojenej s industrializáciou a hlbokými spoločenskými premenami. Práve s históriou mesta súvisia ikonické stavby - HAIKONY, ktoré definujú Handlovú. Nateraz ide o dvanásť stavieb alebo objektov, kktoré vybral akademický architekt Rastislav Nemec, pretože ho zaujali nielen stavby, ale i drobnosti, okolo ktorých obyvatelia Handlovej dennodenne chodia a akosi nevnímajú ich výnimočnosť.
Neľahké skúsenosti handlovských evanjelikov
História evanjelikov v tomto meste bola do 20. storočia spätá s nemeckým obyvateľstvom. Šírenie evanjelického vierovyznania v takom prostredí bolo rýchle a počet evanjelikov narastal aj na celej Hornej Nitre. Potvrdzujú to aj údaje, z päťdesiatych rokoch 16. storočia, ktoré kroniky zaznamenali, že obec bola evanjelická. Katolícky vizitátor Michal Segedy našiel v roku 1560 v Handlovej mladého evanjelického kňaza Valentína Kereszteniho.
V roku 1642 po štyridsaťosemročnom účinkovaní odišiel z Handlovej do Kremnice na odpočinok evanjelický kňaz Valentín Čech. Po jeho odchode až do roku 1647 bol stav evanjelického zboru neznámy, pretože sa nezachovali nijaké písomné záznamy.
Zachované listinné správy hovoria, že v roku 1660 Františka Khuen, vdova po grófovi Pálffym, zobrala handlovským evanjelikom všetok majetok a pôsobiaceho kňaza Bartolomeja Bussaeusa vyhnala. Na odpor sa postavili handlovské ženy, aby uchránili kostol pred zabratím. Ani tento odpor nebol úspešný. Jezuiti, ktorí prišli do obce dokonali úmysel a evanjelický zbor zanikol. V tomto období bolo útlakom, a vyhnaním kňazov postihnuté celé Bojnické panstvo, zanikol aj evanjelický zbor s gymnáziom a dvoma kostolmi v Prievidzi a mnohé ďalšie.
Veriaci bohoslužby konali v Kostole sv. Kataríny. Práve vzájomné spolužitie veriacich evanjelického aj katolíckeho vierovyznania je dôkazom dobrých a vzájomne priateľských vzťahov.
Zemepisne bol evanjelický cirkevný zbor v tomto regióne veľmi rozsiahly a patril pod správu v Zemianskych Kostoľanoch a kňaz duchovne zaopatroval 91 obcí (diaspor). Do histórie zemianskokostolianskeho zboru vstúpil farár Pavol Bázlik päťdesiatročnou duchovnou službou v zbore v rokoch 1888 až 1938. V tomto období sa začínajú vytvárať fílie, jednou z nich bola fília v Handlovej.
20. storočie - nový kostol a nové modlitebne
Dňa 9. júna 1940 sa v štátnej ľudovej škole v Handlovej za prítomnosti asi päťdesiatich cirkevníkov konal II. konvent handlovskej dcérocirkvi. Okolo roku 1950 sa veriaci začali aktívne schádzať v priestoroch pekárne, známej Handlovčanom - „U Kusých“. Aktívne sa o svojich veriacich staral kňaz Alexander Lichner, manžel pani Vilmy, uznávanej učiteľky hry na klavír.
Myšlienka handlovských evanjelikov, aby noví obyvatelia prichádzajúci do vyrastajúceho baníckeho mesta v novom bydlisku našli nielen chlieb, ale aj chrám Boží, sa naplnila 12. nedeľu po svätej Trojici v roku 1956. V tento deň generálny biskup evanjelickej cirkvi Ján Chabada posvätil nový kostolík, ktorí evanjelici v Handlovej s veľkou láskou svojpomocne postavili v rokoch 1954 až 1956 a služby Božie sa konali každú nedeľu. Náklady na jeho stavbu neboli nikdy vyčíslené.
Modrý kostolík stojaci v objatí zelenej prírody na ulici vtedajšej Sovietskej armády (dnes ulici Prievidzskej) však veriaci pre budovateľské plány socialistického štátneho zriadenia dlho neužívali.
Kostol v Handlovej v roku 1963, ktorý musel byť rozhodnutím z februára 1973 pre budovateľské plány v meste Handlová zbúraný.
Po šesťročnom pôsobení evanjelický farár Alexander Lichner odchádza nielen zo zboru, ale aj z kňazskej služby. Jeho meno je spojené nielen s výstavbou evanjelického kostola, ale aj jeho významným pôsobením v našom meste a v evanjelickej cirkvi na Hornej Nitre, kde prišiel tento mladý kňaz do Zemianskych Kostolian pôsobiť v roku 1952. Tento kňaz, jazykovedec (ovládal 11 jazykov), baník a väzeň mal pohnutý životný príbeh poznačený ťažkými skúškami. V rokoch 2 sv. vojny bol partizánom, účastníkom protifašistického odboja. V čase prenasledovania cirkevných predstaviteľov pracoval ako baník dlhých 6 rokov, neskôr až do odchodu do dôchodku ako samostatný vedecký informatik v Slovenskej vedeckej knižnici v Bratislave. Za svoj neľahký život bol v roku 1990 rehabilitovaný a ako evanjelický farár pôsobil v cirkevných zboroch v obciach Cerovo a Kameňany do roku 1995. Mal rád históriu, zbieral životopisy evanjelických farárov. Dielo vydal knižne a v roku 1997 mu za toto významné literárno-historické dielo bola udelená cena Daniela Krmana. Brat fárar Alexander Lichner zomrel v roku 2002.
S vďakou a úctou musíme spomenúť aj na ďalších evanjelických kňazov, ktorí sa svojou prácou a šírením evanjeliá zaslúžili o to, aby evanjelická fília v Handlovej nezanikla. Patria k nim Albert Predmerský, Vladimír Synák a neľahká práca čakala farára Jozefa Kubisa, Synakovho nástupcu. Normalizačné obdobie nebolo cirkvi naklonené. Zbor trpel nielen hmotne, ale aj duchovne. Rozhodnutie štátnych orgánov o asanácii ani nie dvadsaťročného kostola v Handlovej z februára 1973 a prípis o výkupe pozemkov okolo kostola, pre výstavbu rodinných domov a detských jaslí, to všetko veľmi ťažko dopadlo na zbor, ale hlavne na handlovských evanjelikov. Mnohí zanevreli a ostali sklamaní.
Na ceste k súčasnosti
Posledných dvadsať rokov 20. storočia bolo pre handlovskú fíliu obdobím premien. Evanjelici dostali ako náhradu za asanovaný kostol rodinný dom na dolnom konci pod železničným viaduktom. Modlitebňa bola vysvätená 26. novembra 1978 generálnym biskupom evanjelickej cirkvi Jánom Michalkom. Nevyhovujúce priestory a zlý stav domu si vyžadoval veľké stavebné úpravy, čo malý počet veriacich nemohol finančne ustáť. A aj tento dom bol nakoniec zbúraný.
Do zboru nastúpila 1. augusta 1988 po dvojročnom hľadaní náhrady za farára Jozefa Kubisa sestra farárka Blanka Kostelná. Za finančnej pomoci, zbor zakúpil dom na Železničiarskej ulici č. 19, v Handlovej, ktorý bol veriacim náhradou za nevyhovujúci priestor. Kľúče si prevzali 30. apríla 1989 a po nutnej úprave a prestavbe sa tu konala prvá bohoslužba 13. augusta 1989. Snahou CZ Zemianske Kostoľany bolo napomáhať službe v Handlovej, dom s modlitebňou prešiel viacerým úpravami. Posledná celková rekonštrukcia bola ukončená v jari 2018. Pri nej bol nápomocným práve kaplán a neskôr námestný farár Michal Tekely ako aj ďalší funkcionári zboru. Cirkevný zbor ECAV Zemianske Kostoľany, kam patrí i fília v Handlovej je jediným evanjelickým zborom v okrese Prievidza, má 4 bohoslužobné miesta a takmer 650 členov.
Dnešný Evanjelický dom s modlitebňou na Železničiarskej ulici 19, ktorý zbor používa od augusta 1989.
Evanjelici v Handlovej dnes
Podľa posledného sčítania obyvateľov, sa k evanjelickému vierovyznaniu prihlásilo vyše 220 Handlovčanov. Aktívne zúčastňujúcich sa na bohoslužbách je okolo 10 - 15 veriacich. Momentálne sa služby Božie vo fílií slúžia každú párnu nedeľu a pripravuje sa aj biblické štúdium na pravidelnej báze. Posviacku Evanjelického domu s modlitebňou po prestavbe vykonal 28.04.2019 br.
Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Dominantou mesta a zároveň historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej a najstaršou historickou-kultúrnou pamiatkou je kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý bol postavený v gotickom štýle v druhej polovici 14. storočia. Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej. Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia.
V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola. V priebehu storočí kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami a obnovami, prvýkrát po požiari v roku 1502, potom po vypálení tureckými Osmanmi (v roku 1602 až 1603) a v 18. storočí, keď bol čiastočne barokizovaný.
Z dôvodu rýchlo rastúceho počtu obyvateľov v prvej polovici 20. storočia (1942/1943) prebehla zásadná prestavba. K hlavnej lodi pristavali priečnu loď, ktorej šírka zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. V roku 1945 kostol bol počas bombardovania ťažko poškodený, loď kostola bola zničená. Zachovali sa však najcennejšie časti kostola - veža a presbytérium. V druhej polovici 20. storočia kostol upravili na baziliku, klenby hlavnej lode bola navýšená, kostol bol rozdelený na tri lode s dvoma emporami nad sebou. Na výstavbu skeletu lodí bol použitý vystužený betón. Okolo stien pribudol trojposchodový chór. Strechu a vežu pokryli novými šindľami a pristavali novu sakristiu. Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965.
Posledná obnova kostola bola vykonaná v rokoch 2016 až 2017. Kostol je oktogonálny, zaklenutý gotickou klenbou a rebrami hruškovitého profilu, ktoré sa zbiehajú do okrúhleho svorníka s rozetou. Trojité sedílie, pastofórium a dva portály sú prvkami gotickej architektúry 14. storočia. Zachovali sa pôvodné gotické monštrancie z 15. storočia.
Na neogotickom oltári je niekoľko sôch: sv. Katarína Alexandrijská, sv. Štefan, sv. Ladislav, sv. Alojz a sv. Kostolná veža vysoká 45 metrov s arkádovým prechodom a šindľovou baňou patrí k najkrajším na Slovensku. Vo veži sú tri zvony, jeden z roku 1752 a dva novšie. Hlavný portál pod vežou je neskorogotický, výrazovo bohatý.
Kostol v Handlovej, dôležité centrum duchovného života miestnej komunity, prešiel významnou premenou vďaka inštalácii nového interiérového osvetlenia. Pri návrhu osvetlenia kostola v Handlovej sa kládol dôraz na vytvorenie príjemnej a zároveň dôstojnej atmosféry. Starostlivo vybrané svietidlá sú strategicky umiestnené tak, aby efektne zvýraznili hlavný oltár, kazateľnicu, umelecké diela a vitráže. Použitie moderných LED technológií v osvetlení interiéru prináša významné energetické úspory a dlhú životnosť, čo je pre prevádzku kostola kľúčové. Flexibilita systému navyše umožňuje prispôsobiť svetelné scenáre pre rôzne príležitosti - od tichých modlitieb, cez slávnostné bohoslužby, až po komunitné podujatia.
Každý šindeľ sa počíta
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Novej Lehote
Rímskokatolícky kostol sv. Nachádza sa v mestskej časti Handlovej - v Novej Lehote. Farnosť Nová Lehota existovala už v 16. storočí, neskôr však zanikla. Obnovená bola v 18. storočí a v tom čase bol vybudovaný aj barokovo-klasicistický kostol svätého Mikuláša biskupa.
Kostol stavali uprostred obce na vyvýšenom mieste, na pôvodných neskorogotických základoch kostola z konca 15. storočia. Stavba je jednoloďová, s rovným stropom, hladkou fasádou, segmentovým uzáverom. Renesančná veža s ihlancovou strechou je predstavaná, v nej boli umiestnené štyri zvony. Chór v kostole niekoľkokrát zväčšovali, od roku 1924 je chór trojstranný. V roku 1841 bol kostol vydláždený kamennými platňami, v prvej polovici 20. storočia vykonali pokládku keramických dlaždíc. Oltár je dielom F. Šteffeka. Kostol vymaľoval L.
Neďaleko kostola sa nachádza baroková fara z roku 1787. Okolo nej v roku 1841 vtedajší farár Pavol Ambrózy, významný pomológ (znalec ovocných stromov), vysadil rôzne cudzokrajné stromy. Sekvojovec mamutí (sekvoja obrovská), vysadený v roku 1843, je chráneným objektom prírody SR. Na nádvorí miestnej fary rastie tis (Taxus Baccata L.), ktorý bol podobne ako sekvoja, vysadený v roku 1843. Za chránený prírodný výtvor bol vyhlásený v roku 1975.
Okrem týchto dvoch významných kostolov sa v Handlovej nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ako napríklad kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola postavená v druhej polovici 18. storočia. V súčasnosti sa v evanjelickej fílií služby Božie slúžia každú párnu nedeľu a pripravuje sa aj biblické štúdium na pravidelnej báze.
| Kostol | Štýl | Založenie | Obnova/Rekonštrukcia |
|---|---|---|---|
| Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej | Gotický, Bazilika | 2. polovica 14. storočia | 2016-2017 |
| Kostol sv. Mikuláša | Barokovo-klasicistický | 18. storočie | 1841, 1924 |