Požehnanie detí: Biblický význam a princípy výchovy

V Biblii sa stretávame s konceptom požehnania ako s prejavom Božej priazne a milosti. Požehnanie môže prichádzať rôznymi spôsobmi a cez rôznych ľudí. V tomto článku sa pozrieme na to, ako prichádza požehnanie podľa Biblie, z akých zdrojov pochádza a kto sú jeho nositelia.

Abrahám: Otec požehnania

Keď Boh videl, že spoločenstvo ľudí sa po potope začalo uberať iným smerom, ako mu vytýčil, rozhodol sa, že až do príchodu Mesiáša sa viac nebude zaoberať všetkými národmi, ale vytvorí si svoj vlastný ľud. K tomuto sa rozhodol nájsť človeka ochotného bezpodmienečne sa podriadiť Jeho Slovu. Takýmto človekom bol Abram.

Boh sa prihovoril Abramovi a dal podmienky, ktoré musí naplniť, ak chce vojsť do spoločenstva s Ním. Za ochotu podriadiť sa týmto podmienkam, Boh zasľúbil požehnania pre jeho život. Chcel, aby tieto zasľúbenia vytvorili Abramovi budúcnosť a aby skrze ne bol vytvorený Boží ľud na zemi.

Abram sa stal veľkým človekom v Božích očiach preto, že nielenže prijal Božie slovo, ale sa rozhodol aj podľa neho konať - to bol ten rozhodujúci moment v jeho živote. Prvou vecou, ktorú Boh povedal Abramovi, bolo, aby vyšiel zo svojej otčiny, zo svojej zeme, a potom ho vovedie do zeme, ktorú pre neho pripravil.

Boh určil nielen podmienky, ale aj ciele. Abramovi povedal, aby vyšiel zo zeme svojich otcov a aby vošiel do zeme, ktorú mu ON ukáže. Je nutné sa oddeliť od tradícií hneď na začiatku - aj od národných tradícií, aj od familiárnych tradícií. Oddeliť sa od duchovnej minulosti, ktorú človek mal predtým, ako zažil stretnutie s Bohom.

Keď Abram pristúpil na tieto podmienky, Boh hneď začal vyslovovať svoje zasľúbenia a požehnania. Požehnať niekoho v origináli znamená vyrieknuť dobré alebo formovať slovom. Prvoradou vecou každého človeka po obrátení je zadefinovať seba samého voči Božiemu ľudu - to bolo aj prvé zasľúbenie dané Abramovi - nevzťahovalo sa na jeho osobný život, ale Boh mu povedal, že učiním ťa veľkým národom.

Boh povedal, že nemysli si, že budeš len takým malým človekom, ale učiním ťa veľkým národom. Už voči tomuto prvému požehnaniu je vo svete obrovský odpor. Toto sa vzťahuje tak na duchovný ako aj na prirodzený život. Je tu zahrnuté to, aby sme boli neprestajne sýtení pokrmom z Božieho slova, aby sme spoznali autoritu veriaceho, vedeli sme ju používať, aby sme boli napĺňaní Svätým Duchom, aby sme žili v pomazaní, atď. Je tu aj zaopatrenie pre prirodzený život. Duchovné požehnania sú ale dôležitejšie, lebo keď prídeme na to, ako funguje Božie slovo, celý život z toho vieme žiť a prosperovať.

Abrahám sa skutočne stal najdôležitejším človekom v histórii, hneď po Ježišovi Kristovi, lebo On vyniesol na svetlo život viery založený na Božom slove. V tomto zasľúbení je reč o tom, že Boh pozdvihne život človeka. Aj Slovo hovorí, že dobré meno je ako ten najvýbornejší olej, lebo dobré meno získa aj uznanie. Preto cirkev nesmie byť utlačená, ale má byť akceptovaná v spoločnosti. Je treba za to bojovať, lebo to je požehnanie, ktoré nám Boh dal.

Dôvod, prečo chce Boh naplniť svoje slovo nie je len kvôli osobnému prospechu, ale aby sme ho odovzdali ďalej a stali sa požehnaním pre ďalších ľudí. Svet funguje tak, že preklína tých, ktorí sú preň požehnaním. Hospodin ukázal, že Boží ľud bude akýmsi katalyzátorom spoločnosti, čo sa v histórii udialo skrze filosemitizmus a antisemitizmus. Skrze zlý vzťah s Božím ľudom prichádza kliatba.

Abram bol z toho natoľko unesený, že vzal so sebou svojho otca a synovca, a pritom mu Boh povedal, že sa musí oddeliť od všetkých. Následkom toho mal také nijaké roky a jeho život skôr stagnoval. Nebol radikálny v tom, aby chodil v poslušnosti Božiemu slovu. Až keď sa od neho oddelil Lót, Boh sa mu znova prihovoril a začal s ním jednať. Odvtedy sa jeho život veľmi zdynamizoval.

Duch Svätý ho začal vyučovať, ako získať požehnania, ako vstúpiť do zasľúbení. Jedným z princípov bolo „zem, ktorú vidíš, dostaneš do dedičstva“. Prijatiu vecí od Boha predchádza vízia. Abram sa potreboval učiť vidieť zem, po ktorej chodil, ako svoje vlastníctvo. Nutnosť vízie mu Hospodin znovu zopakoval počas jednej noci, keď ho vyviedol von zo stánu a dal mu spočítať hviezdy na nebi.

Každý veriaci potrebuje poraziť strach, aby mohol dôverovať Božiemu slovu. Boh mu zasľúbil, že z neho nevznikne iba jeden národ, ale stane sa otcom mnohých. Sčasti sa to naplnilo pri Jákobovi, ktorý sa stal otcom dvanástich pokolení Izraela. V Novej zmluve sa zasľúbenie ešte rozšírilo na spasenie veľkého množstva ľudí zo všetkých národov. Každý zbor by mal prijať mentalitu zakladania ďalších zborov.

Spolu s týmto zasľúbením Boh zmenil Abramovi meno na Abrahám (Abram-otec množstva, Abrahám-otec mnohých národov). Taktiež Sáre bolo zmenené meno na Sáraj. Na základe zmeny mena vidíme dôležitosť toho, čo vyslovujeme svojimi ústami. Boh zasľúbil Abrahámovi, že medzi Božím ľudom povstanú významní ľudia. Najvýznamnejším zo všetkých je Ježiš Kristus, ktorý je Pánom pánov a Kráľom kráľov.

Pre cirkev to znamená, že Boh v zboroch pozdvihne ľudí, ktorí sú významní pre spoločenský a kultúrny život, známych športovcov atď. Môže sa to naplniť dvomi spôsobmi - buď povstanú spomedzi veriacich, alebo sa títo obrátia zo sveta k Bohu. Pre budúcnosť Božieho ľudu je dôležité nielen povolanie prvej generácie, ale aj zachovanie Božieho slova a moci Ducha Svätého v nasledujúcich generáciách. Zmluva s Bohom nám zaisťuje Božie osobné povolanie aj pre ďalšiu generáciu. Úlohou každého kresťanského rodiča je skrze výchovu vložiť biblické hodnoty do svojich detí.

Vďaka Abrahámovej poslušnosti a absolútnej vydanosti Bohu, ktorú preukázal obetovaním Izáka, mu Boh daroval výsadu, že z jeho potomstva povstane Spasiteľ.

Požehnanie skrze Ježiša Krista

Vďaka Ježišovej obete sme zmierení s Bohom a taktiež spasení. Každý kresťan by mal vedieť ako môže zaobchádzať s požehnaním a byť pod Božou ochranou. Tak ako Boh hovorí: ,,Môj národ upadá pretože nemá poznania,, a na druhom mieste: ,,Keď nemá poznanie národ sa sklame." On chce, aby sme spoznali pravdu a - žili! Lebo, ako hovorí náš milovaný Spasiteľ, až keď spoznáme pravdu o svojom spasení, staneme sa slobodnými.

Hospodin na nás hľadí skrze Ježiša Krista. V Ňom sme dostali novú identitu, preto je dôležité, naučiť sa na seba dívať skrze ňu, vnímať tak samých seba, lebo bez toho nie je možné sa stať dedičmi Božieho kráľovstva a zasľúbení, ktoré nám Boh daroval v Kristovi. Práve skrze túto novú identitu sme sa stali dedičmi tých zasľúbení, ktoré Boh dal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Preto je dôležité ju skrze Svätého Ducha v sebe neustále posilňovať, lebo len tí ľudia, ktorí sa to naučia robiť, sú tí, ktorí skutočne dedia Božie kráľovstvo.

Práve táto viera v evanjelium urobila rozdiel medzi tým životom, ktorý sme žili pred znovuzrodením a tým, ktorý žijeme teraz - po prijatí Krista. Táto viera nám bola počítaná pred Bohom za spravodlivosť. Kresťania často po znovuzrodení žijú vo vnútornom chaose a nevedia prísť na to, čo je najdôležitejším prvkom k tomu, aby Pán jednal v ich živote. A je to práve Abrahámov druh viery, ktorý robí rozdiel medzi starým a novým človekom. Preto je veľmi dôležité spoznať aj tie požehnania, ktoré sa vzťahujú na vieru, na životný štýl viery. Biblia hovorí, že sme nedostali hocijaké požehnania, ale sme dostali požehnania abrahámove.

Ako tvoriť požehnanie?

Ak chceme kráčať po ceste požehnania, musíme požehnanie aj tvoriť. Boh nás žehná a ak nás žehná, my máme žehnať ďalej. Pán Ježiš žehnal ľudí dotykom. Keď liečil, dotkol sa. modlí sa, volá k Otcovi a skladá ruky. Aj nás sa dotýka, veď členom Jeho cirkvi sa stávame krstom. Pri krste sa kňaz dieťaťa dotkne. Aj na tvojej hlave boli ruky kňaza, aby ti zvestovali Božie požehnanie.

Žehnáme dotykom? Vyprevádzate svojich milovaných z domu tak, že im urobíte kríž na čelo, alebo položíte ruku na hlavu a vyslovíte požehnanie? V prvom rade rodičia sú poverení, aby žehnali svoje deti.

Máme žehnať slovami: seba, našich blížnych a okolie. Žehnáte slovami seba? Vidíte seba a svoje skutky Božími očami? Alebo sa preklínate? Ak dieťa počuje od svojho otca- Ty darebák, si nešikovný, urobím to sám...tak si bude dieťa myslieť, že toto je jeho podstata. Ak mu bude požehnávať, tak bude požehnaný. Otec má svojim deťom žehnať, aby ostali verné Bohu a aby získali Božie požehnanie. Žehnať máme však aj našim kolegom, susedom, predstaveným v cirkvi ale i štáte. Ak sa nebudeme modliť a žehnať tým, ktorí dostali do rúk moc, tak to bude v našej cirkvi i krajine také, aké to je. Ak chceme, aby to boli dobré, musíme im požehnať.

Ježiš pre nás otvoril cestu požehnania. Žehná nás. požehnanie prijmime ale aj dávajme. Požehnávajme seba, našich najbližších aj predstavených a to slovom, ale aj dotykom. Nezvolávajme ani na seba ani na iných prekliatie. Z prekliatia nás Boh vyviedol. Rovnako skutočne, ako vyviedol Izraelcov z Egypta z domu otroctva. Sme oslobodení, aby sme žili pod požehnaním. Ty si požehnaná, ty si požehnaný.

Kliatby a ako sa im vyhnúť

PREKLIATIE je ako temná stena, ktorá sa nadnáša nad životom človeka. To je zlá, nadprirodzená sila, ktorá človeka sprevádza a nedovolí mu, aby v živote uspel a uskutočnil svoje šťastie. Slovo Božie hovorí: ,, Otcovia naši jedli kyslé hrozno a deťom tŕpli zuby." Takže príčiny Tvojich problémov môžu byť hriechy, ktoré Boh odsúdil a Tvoji predkovia ich urobili, aj tak môžeš byť svätý, dobrý a plemenitý, často chodiť do kostola a prijímať eucharistiu, ale aj napriek tomu všetkému môžeš mať problémy, neprestajné nehody a nešťastia v živote. To prekliatie trvá, kým sa neprelomí. To znamená, že kým si poslušný Bohu, nemusíš sa báť nijakej kliatby, urieknutia veštby, ktorých je dnes viac a viac. Kým počúvaš Boha, Božie požehnanie a ochrana sú na Tebe. Nikto Ti nič nezmôže, lebo slovo Božie hovorí, že sa bezpríčinná kliatba nesplní. To znamená, že sa na Teba neprichytí ani nenalepí prekliatie, keď k tomu neexistuje príčina.

Príčiny prekliatia:

• Klanianie Idolu - keď máš druhého „boha“ alebo idol, ktorého si dal pred pravého Boha a preto nemáš pre Boha čas.
• Nadávky - ak nadávaš na Boha na jeho meno a krv, takže zlo a prekliatie prichádza na celú rodinu.
• Neuctievanie dňa Pánovho - ten, kto neuctieva nedeľu a nechodí na nedeľnú sv. omšu, postavil druhé veci pred pravého Boha.
• Lakomosť voči Bohu.
• Keď ľudia, ktorí majú autoritu povedia prekliatie preklínajú- takto rodičia môžu prekliať svoje deti: napr. keď otec hovorí synovi: ty si hlúpy, nikdy neuspeješ, nikdy nebudeš šťastný.

Ako prelomiť prekliatie:

• Uveriť, že Ježiš Kristus je Syn Boží.
• Vyznaj svoje hriechy.
• Sľúb Bohu, že odteraz chceš konať jeho vôľu.
• Vyspovedaj sa a obetuj sv. omšu.

Veľa ľudí nosieva na ruke červenú šnúrku. Množstvo bábätiek vidí človek označovaných týmto nenápadným spojivom s diablom aj v kočíku. Ak využívame pomoc zlého ducha, nečakajme potom pomoc od Boha. Nedá sa slúžiť dvom Pánom. Buď slúžime Bohu, alebo mamone!

Kresťan má dosť prostriedkov na ochranu pred zlom. Sú to predovšetkým Najsvätejšia Eucharistia a jej časté prijímanie, sväté sviatosti, sväteniny, modlitby, pôst, pokánie, Božská liturgia a adoráciá.

Počnúc mimomanželským sexom a končiac sexuálnymi praktikami, ktoré Písmo označuje ako zavrhnutiahodné. Postoj ľudí a spoločnosti voči Bohom vyvolenému židovskému národu mal vždy vplyv na mieru požehnania alebo prekliatia daného národa. Ľudia, ktorí žehnali Židom, boli požehnaní, a naopak tí, ktorí zlorečili, boli postihnutí kliatbou. Spoliehať sa na telo (hebr. básár, gr. sarx) znamená staviť všetko na schopnosti ľudskej (padnutej a hriešnej) prirodzenosti.

Vo všetkom sa spoliehaj na Boha. Keď sa nám niečo nepodarí, treba sa k tomu postaviť tak, že sa budeme ďalej snažiť a že nabudúce to vyjde. Takéto myslenie sa musí premietnuť aj do našich slov. Naučme sa povzbudzovať a fandiť aj sebe samým.

Oslobodenie z moci prekliatia pozostáva z niekoľkých krokov. Tým najdôležitejším je osobné obrátenie sa k Ježišovi Kristovi. V prípade kliatby vychádzajúcej z porušenia Božieho Zákona je dôležité biblické pokánie z hriechov, ktorými sme Zákon prestúpili. To isté platí tiež o kliatbach, ktoré nevychádzajú z Božieho zákona a ich pôvodcami sú ľudia.

Pán Ježiš svojím životom naplnil všetky požiadavky Zákona na to, aby mohol byť dokonale požehnaný, a potom si s nami vymenil miesto a stal sa prekliatím. Rovnako ako niesol náš hriech a dal nám svoju spravodlivosť, stal sa za nás prekliatím a dal nám svoje požehnanie.

Božia dobrota a milosť (presnejšie preložené láskavosť) sprevádzajú človeka, ktorého pastierom je Pán, po celý život. Tých, ktorí zápasili s kliatbou, bude doslova prenasledovať požehnanie.

Ozajstný kresťanský život nie je životom „konzumentov požehnania“. Je životom požehnaných ľudí, ktorí požehnanie šíria, nasledujú šľapaje „praotca požehnaných“ Abraháma a sú požehnaním pre každého, koho stretnú. Takto totiž vyzerá víťazstvo nad kliatbou, ktoré je vďaka Ježišovi Kristovi k dispozícii každému.

Modlitba požehnania pre rodinu, komunitu a cirkev

Modlím sa, aby Tvoje požehnanie prikrylo túto rodinu a zachovalo nás v zdraví a bezpečí. Pane, prosím zjednoť moje srdce s Tvojím, aby som využil príležitosti ovplyvniť svoju komunitu k lepšiemu. Otče, prosím Ťa o požehnanie pre môj zbor. Daj, aby medzi mnou a mojimi bratmi a sestrami bola jednota, aby sme sa spojili v uctievaní.

Božie požehnanie a deti

Dieťa je požehnanie, to je odmena. Dieťa je požehnanie, ktoré pochádza od Boha. V dnešnej kultúre je dieťa vnímané ako záťaž, no Biblia to vníma inak. Požehná tých, ktorí sa boja Hospodina, malých s veľkými. Teda množenie sa, je požehnanie. Narodenie dieťaťa je požehnanie.

Žalm 127, 3 hovorí: „Deti sú dedičstvom od Hospodina, odmena je plod lona.“ Ako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Blažený muž, ktorý naplnil svoj túl. Sú zapojení v duchovnom boji a sú aktívni. Deti nezoberú požehnanie, ale prinesú požehnanie, úplne zmenia atmosféru a nastane tam úplne zvláštna atmosféra.

Zodpovednosť rodičov

Nie sme majiteľmi svojich detí, ale správcami. Boh nám ich zveril, aby sme ich viedli, učili a pomáhali im objaviť ich poslanie. Nemáme ich formovať na svoj obraz, ale hľadať, čo pre ne pripravil Boh. Výchova detí nie je len o starostlivosti, ale aj o vedení slovom.

V Ef 6:4 sa píše: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.“ Hoci je káznenie prísne, prináša dobré ovocie a formuje hodnotných ľudí. Vložme do detí pevné základy, aby sa ich život vyvíjal správnym smerom.

Príklad Abraháma

V 1. Mojžišovej 18:19 Boh hovorí o Abrahámovi: „Lebo som ho poznal, aby prikázal svojim synom a svojmu domu po sebe, aby zachovávali cestu Hospodinovu a činili spravodlivosť a súd, aby Hospodin priviedol na Abraháma to, čo o ňom hovoril.“ Bol to milujúci, ale rozhodný, pozorný a starostlivý otec.

Abrahám sa pýtal: „Čím ma požehnáš?“ A Boh mu odpovedal - vlastnými deťmi. Čo to znamená? Žalm 128 to potvrdzuje: požehnaný muž má rodinu, jeho žena je ako úrodný vinič a jeho synovia ako mladé olivy okolo stola. Boh túži, aby sme videli svoje deti i vnúčatá a mali naplnený život.

Biblické princípy pre výchovu detí

Učiť deti poslušnosti je nevyhnutné. Poslušnosť neznamená slepé vykonávanie príkazov, ale dôveru. Dieťa počúvne, pretože vie, že ho rodič miluje a chce preňho to najlepšie. Príslovia 23:12-14 hovoria o výchove: „Upriam svoje srdce na výchovu a svoje uši na poučné výroky.“

Efezanom 6:1-3 nám pripomína dôležitosť úcty k rodičom: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé. Cti si otca i matku - to je prvé prikázanie s prísľubom, aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi.“ Keď si ctíme rodičov, dávame vzor aj našim deťom.

Láska a napomínanie

Láska k dieťaťu zahŕňa aj správne napomenutie. Príslovia 13:24 jasne hovoria, že ten, kto skutočne miluje, aj včas vychováva. Trest nie je prejavom hnevu, ale nástrojom, ktorý pomáha dieťaťu pochopiť dôsledky svojho konania. Výchova musí byť vyvážená - plná lásky, ale aj pevnosti.

Ježiš v Zjavení 3:19 hovorí: „Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a prísne vychovávam. Buď teda horlivý a kajaj sa!“ Tak ako Božie slovo nás napomína a vychováva z lásky, tak aj my máme viesť naše deti s láskou, aby sa nechali formovať a viesť Božím slovom. Ak všetko robíme z lásky, prinesie to fantastické ovocie. Uvidíme požehnanie v živote našich detí.

Dôležitosť duchovného vedenia

Ak do detí vkladáme múdrosť, neskôr ich bude viesť aj bez našej prítomnosti. Keď sa ocitnú v rôznych situáciách, budú vedieť, ako sa správne rozhodnúť. Prikázanie je lampou, poučenie svetlom a dohováranie cestou života. Boh nás vyzýva, aby sme viedli svoje deti - sme ich vodcovia, ktorí majú smerovať ich životy. Najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je byť pre ne príkladom. Deti si nevšímajú len naše slová, ale najmä naše činy. Keď vidia, že sa riadime tým, čo hovoríme, sú ochotné to opakovať.

V 2. Korinťanom 12:14 čítame, že rodičia majú zhromažďovať poklady pre svoje deti. Tieto poklady sú všetko, čo vieme o Bohu - a práve to máme odovzdať svojim deťom, aby aj ony poznali Boha a vedeli, ako sa nechať viesť.

Muži a ženy takto žili počas celej histórie. Nestojíme vo svojej viere sami. Rodičovská múdrosť sa snaží chrániť naše deti od ničiacich aspektov dominujúcej kultúry okolo nás, no neizolujme naše deti v kresťanskej subkultúre, ktorá im takmer nedovolí skutočne nadviazať na dedičstvo kresťanstva v celej našej kultúre. Mená našich predchodcov sú silné a rôznorodé - často ich niesli ľudia, ktorí sa aj v mnohom mýlili - muži a ženy ako Martin Luther, Sarah Edwards, John Bunyan a Amy Carmichael by mali byť v našich rodinách známi.

Výchova detí k láske k Bohu

Praktické tipy pre kresťanskú rodinu

• Modlitba s deťmi: Pravidelná spoločná modlitba je kľúčová. Pre deti ste symbolom sily a bezpečia, a ak vidia, že sa modlíte, učia sa, že je v poriadku byť zraniteľný a odovzdaný Bohu.
• Buďte uveriteľní: Vyvarujte sa toho, aby u vás existovali dva typy modlitby - tá s deťmi a tá skutočná. Postoj úprimnosti nech je vždy uholným kameňom vašej spoločnej modlitby.
• Duchovný minimalizmus: Umožnite deťom vnímať, že vzťah s Bohom prežívate veľmi prirodzene, mimo hraníc ciferníka a bez diktatúry kalendára. Nech zažívajú, že viera je spontánne včlenená do vašich dní.
• Prvý duchovný vodca: Rozprávajte im o Bohu, kým žijú v domnení, že ocko všetko vie a nikdy sa nemýli. Zrozumiteľne im vysvetľujte, keď sa začnú pýtať. Majte odvahu pravdivo argumentovať a hájiť Krista a Cirkev, ak budú pochybovať, namietať alebo znevažovať všetko spojené s Cirkvou.
• Pracujte na sebe: Neuspokojte sa s tým, že niečomu nerozumiete. Študujte, zaujímajte sa, pýtajte sa - aby ste mali kapacitu vysvetliť alebo usmerniť deti v križovatkách, v ktorých ide o veľa.

Ako sa vyhnúť chybám vo výchove

Veľmi často sa nám prísnosť spája s negatívnymi emóciami: hnev, krik, zamračená tvár, odmeraný a nevľúdny postoj, neúprosnosť a tvrdosť. Byť prísnym však neznamená byť bezcitným, nemilosrdným či hrubým. Byť prísnym znamená byť dôsledným, neupúšťať bezdôvodne od zásad, požiadaviek a povinností. Určovať zrozumiteľné a jasné pravidlá, dozerať na ich dodržiavanie, vyvodzovať dôsledky. Za kritérium rozhodovania stanoviť, či je vec dobrá a pravdivá.

Bez prísnej výchovy sa z našich detí stanú svojvoľníci, „ktorí sa Boha neboja a ľudí nehanbia“ (porov. Lk 18,2-6). Svojvoľník nemusí byť podľa ľudských kritérií zlý človek, zločinec alebo zvrhlík. Svojvoľník je človek, ktorého zákonom je vlastná úvaha a vlastná vôľa, a ktorého cieľom je dosiahnuť to, čo si sám zaumienil. Tento svet svojvoľníkov obdivuje a oslavuje. Svojvôľa je však v priamom rozpore s modlitbou Božieho dieťaťa: „Otče, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi“ (Mt 6,10).

Tabuľka: Biblické princípy výchovy detí

Deti sú najväčším požehnaním, ktoré nám Boh dáva. Sú darom, ale aj zodpovednosťou - máme ich viesť, kázniť, učiť a starať sa o ne. No zároveň si musíme uvedomiť, že nám nepatria. Boh ich zveruje do našich rúk, aby sme ich viedli po Jeho ceste.

Boh je nemenný (Mal 3,6) a Boží zákon je dokonalý (Rim 7,12; Žalm 19,8) a večný (Žalm 111, 7.8). Kristus, ktorý zákon vydal, ho neprišiel zrušiť, ale naplniť svojím životným príkladom (Mat 5,17.18). V celej Biblii skutočne nenájdeme ani jeden riadok, ktorý k zmene nás vyzýval k zmene ktoréhokoľvek prikázania. Biblia nevyhlasuje žiadny iný deň za svätý a oddelený. Všade, kde Božie slovo hovorí o dni bohoslužby, hovorí o siedmom dni, sobote.

tags: #pozehnanie #deti #bibilia