Trojloďový kostol v Košiciach: História a architektúra

Košice, mesto s bohatou históriou, sa pýšia množstvom architektonických skvostov. Medzi ne patrí aj trojloďový kostol, ktorého história siaha až do stredoveku. Poďme sa ponoriť do jeho fascinujúcej minulosti a obdivovať jeho architektonické čaro.

Najstarší kostol v Košiciach

Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230.

V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces. Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu.

Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884. Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu.

Výstavba Dómu svätej Alžbety

Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety. Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu.

Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola. Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou.

Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova. Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže. Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia.

Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462. Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky.

Kaplnky Dómu svätej Alžbety

Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).

Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu.

V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva.

V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly. V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu.

Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Opravy sa týkali najmä interiéru, výmeny strešných krytín, portálov a vitráží. Problematickou ostala statika, ktorá po roku 1875 nadobudla kritický stav.

Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom.

Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II. V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

Kaplnka sv. Michala

Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.

Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400. Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď.

V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.

Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety.

Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo. V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami.

Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.

Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu. Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor.

Farský kostol, v ktorom sa udial zázrak, postupom času kapacitne nepostačoval prichádzajúcim pútnikom, a preto sa košickí mešťania rozhodli pre oddelenie pastorácie pútnikov a Košičanov. Tak sa zrodila myšlienka postaviť novú reprezentatívnu kaplnku podľa francúzskeho vzoru kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Košickú kaplnku zasvätili sv.

Dóm sv. Alžbety v Košiciach je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Z jeho výstavbou sa začalo v roku 1378. ako vzorový kostol pre jeho výstavbu poslúžil kostol sv. Viktora z Xantene pre Rýne. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola , ktorý vyhorel približne v roku 1370. Chrám sa staval vo viacerých etapách a prešiel mnohými prestavbami.

V prvej etape sa mala realizovať výstavba bazilikálneho typu kostola. V druhej etape sa pôvodná koncepcia výstavby zmenila v snahe vytvoriť chrám modernejšieho halového priestoru. V tretej etape boli k chrámu dobudované jednotlivé kaplnky. V súčasnosti je dóm päťloďová stavba, u ktorej sa krížia hlavná a priečna loď. V interiéri sa nachádzajú mnohé vzácne pamiatky. Najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledného súdu. Zaujímavé sú však aj hlavný oltár sv.

Dóm sv. Alžbety v Košiciach je impozantná gotická stavba, ktorá je najväčším kostolom na Slovensku.

Mestská časť Krásna nad Hornádom je bohatá na historické pamiatky. Jednou pamiatkou, ktorá sa v tejto časti nachádza, je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi z roku 1935. Stavba tohto kostola je inšpirovaná románskym slohom a maďarskou secesiou zo začiatku 20. storočia. Kostol je trojloďový, na ktorom stredná loď má kazetový stroj. Ďalšie dve lode, ktoré sú bočné, majú pruské klenby. V kostole sa nachádza zariadenie, ktoré pochádza z rokov 1940 až 1950.

Ďalšou pamiatkou, ktorá sa nachádza aj na celoslovenskom zozname ako kultúrna pamiatka, je rokoková kúria z roku 1773. Táto kúria stojí na mieste, kde stál kláštor postavený v 14. storočí. V roku 1820 bola kúria prestavaná a touto prestavbou získala klasicistickú arkádu. Pamiatka je postavená prevažne v slohu neskorého baroku. V súčasnosti slúži ako rodinný dom.

Historické pamiatky v MČ Krásna dopĺňa aj Kaštieľ Krásna. Ide o barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780. Pôvodne bol tento kaštieľ prízemnou dvojkrídlovou budovou, ktorá počas rokov prešla niekoľkými rekonštrukciami. Postupne k dvom krídlam pribudlo tretie, čím sa uzatvoril dvor a zakryl pohľad na hlavné priečelie. Kaštieľ bol v 20. storočí využívaný ako cirkevná škola a po 2. svetovej vojne ako štátna základná škola. V súčasnosti slúži ako kultúrno-spoločenské centrum. V kaštieli sa dnes nachádza aj kaviareň Meško s knižnicou, ktorá je však momentálne z technických príčin zatvorená.

Mestská časť Krásna nad Hornádom je neoddeliteľnou súčasťou mesta Košice a má bohatú históriu siahajúcu až do stredoveku. Jej vznik je spojený s benediktínskym kláštorom, ktorý bol vysvätený v roku 1143.

Iniciátorom výstavby kláštora bolo Jágerské biskupstvo, do ktorého diecézy toto územie patrilo. Opátstvo a osada pri ňom dostali meno Szeplak (pekné bývanie) vzhľadom na svoju polohu. Široké územie bolo obývané Slovanmi, o čom svedčia názvy okolitých osád: Lubina (Lebeň), Bokša (Bakša), Hutka, Zdoba a podobne.

Benediktínsky kláštor slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia, a po bitke pri Moháči okolo roku 1530 spustol. V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom. Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať hospodársku správu na majetku.

Už v roku 1427 sa v Krásnej evidujú dve dediny: Abaszeplak a Szeplakapati. Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi. Tieto dve dediny pretrvali až do polovice 20. storočia, a ako jedna obec Krásna nad Hornádom sú spojené až po II. svetovej vojne. Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia. Abaszeplak - valal, bola poľnohospodárska časť obce. Szeplakapati - opátska strana, mala zasa viac peňazí.

Z historických pamiatok sa na území Krásnej zachoval barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780, rokoková kúria z roku 1773 a Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom.

V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu, ako aj pre podnikateľskú činnosť.

Pod farnosť Košice - Nad jazerom (1 703) patria aj filiálky Košice - Barca (165), Košice - Krásna (301), Košice - Šebastovce (39) a Vyšné Opátske (214 gréckokatolíkov). V súčasnosti sa farnosť snaží nachádzať nové spôsoby evanjelizácie a byť otvorená pre všetkých, ktorí sa chcú stať súčasťou Kristovej cirkvi.

Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad jazerom bola oficiálne zriadená 11. júna 1997. Začiatky formovania farnosti sa však viažu už k roku 1991, kedy sa po prvýkrát na území mestskej časti Košice - Nad jazerom začínajú konať bohoslužby. Už od samotného začiatku bola v srdciach veriacich, aj navonok prejavovaná túžba po Božom chráme uprostred tohto košického sídliska. To potvrdzuje aj skutočnosť posvätenia základného kameňa budúceho chrámu, ktorý posvätil dňa 2. júla 1995 pri svojej návšteve Košíc pápež Ján Pavol II.

V roku 2011 začala výstavba farského chrámu, ktorý bol v roku 30. Podľa posledného sčítania ľudu (z r. 2021) žije na území našej farnosti 2 422 gréckokatolíkov.

Prehľad udalostí a zmien vo farnosti Myslava v 19. storočí:

tags: #trojlodovy #kostol #kosice