V posledných rokoch sa na Slovensku a vo svete objavilo niekoľko prípadov sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Tieto prípady vrhajú tieň na inštitúciu, ktorá by mala byť symbolom morálky a dôvery. Okrem prípadov zneužívania sa cirkev stretáva aj s ďalšími problémami, ako sú reštitúcie cirkevného majetku a diskusie o celibáte.
Gréckokatolícka cirkev a obvinenia zo sexuálneho zneužívania
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa ocitla v centre pozornosti kvôli obvineniam zo sexuálneho zneužívania dieťaťa, ktoré sa týkajú jedného z jej biskupov. Konkrétne ide o biskupa Milana Chautura, ktorý mal podľa obvinení pred rokmi obchytkávať šesťročné dievča a následne sa nad ním ukájať. Z konfrontácie medzi biskupom a údajnou obeťou má existovať videozáznam, ktorý v novembri minulého roka nakrútila RTVS. Televízia však reportáž neodvysielala.
Košická eparchia gréckokatolíckej cirkvi reagovala na obvinenia vyhlásením, v ktorom uviedla, že v novembri 2017 bola na Eparchiálny úrad v Košiciach ohlásená návšteva veriacich s gratuláciou k jubileu vladyku Milana Chautura, spojená so žiadosťou, aby mohla byť zaznamenaná pre televízny program Návraty a stretnutia. V skutočnosti však prišla len jedna pani s kameramanom. Vladyka ich prijal, návšteva sa odvíjala v pokojnej atmosfére, avšak v jej závere pani pred kamerou obvinila Mons. Chautura zo sexuálneho obťažovania v čase jej detstva. Vladyka toto obvinenie jednoznačne odmietol.
Podľa informácií, ktoré zverejnil Denník N, mal biskup po obvinení vybuchnúť a riaditeľ televízie mal dostať telefonát, že čo si to dovolili. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara uviedol, že KBS sa o prípade dozvedela len z médií a nemôže vznášať obvinenia a posielať ich do Vatikánu na základe mediálnych informácií.
Krajské riaditeľstvo polície v Prešove potvrdilo, že prijalo trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu pohlavné zneužívanie. Na základe vykonaného dokazovania však vyšetrovateľka musela dané trestné oznámenie uznesením odmietnuť a vec bola predložená na okresnú prokuratúru.
Podľa cirkevného sudcu, v sexuálnom zneužívaní nie je najdôležitejší sex, ale zneužívanie moci. Funguje to tak, že dotyčného v kolektíve vyzdvihuje, dáva mu rôzne funkcie, môže držať knižku, môže niečo priniesť, odniesť, potom spolu niekam pôjdu, majú svoje tajomstvá, tak si tú obeť pomaly pripravuje, až kým ju nezneužije. Dokonca sú prípady, kedy kňaz nie je schopný tú obeť priamo penetrovať, lebo je závislý na tvrdom porne a toto ho už ani nevzrušuje.
SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE MALOLETÝCH – BOLESŤ CIRKVI | U Nikodéma
Ďalšie prípady sexuálneho zneužívania vo svete
Škandály zneužívania detí nie sú v slovenskej katolíckej cirkvi bežné, ale vo svete prišlo v posledných rokoch k odhaleniu veľkého počtu prípadov sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. V Holandsku napríklad zistili, že od roku 1945 do roku 2010 bolo holandskými kňazmi zneužitých až 20-tisíc detí. Ďalších tri a pol tisíca podobných prípadov odhalili aj v Nemecku.
Známe prípady obťažovania kňazmi vo svete
- Theodore Edgar McCarrick (88) - Pensylvánia, USA: Amerického kardinála Theodora E. McCarricka v júni na príkaz pápeža Františka odvolali z kňazského povolania pre sexuálne obťažovanie maloletého miništranta spred štyridsiatich piatich rokov.
- Justo José Ilarraz - Guam: V Argentíne odsúdili v máji na 25 rokov väzenia katolíckeho kňaza v prípade sexuálneho zneužívania siedmich študentov kňazského seminára, ktorí mali v tom čase 10 - 14 rokov.
- Bernard Preynat: Lyonského arcibiskupa Barbarina v marci uznali vinným z toho, že nenahlásil polícii kňaza, ktorý zneužíval chlapcov.
Reštitúcie cirkevného majetku
Albánska pravoslávna cirkev kritizuje albánsku vládu za pomalé reštitúcie cirkevného majetku vyvlastneného počas komunistického obdobia. Albánska pravoslávna cirkev uviedla, že požiadala o odškodnenie za približne 890 nehnuteľností, ale len 10 % z nich bolo preskúmaných príslušným vládnym orgánom. V ostatných prípadoch sa Albánska pravoslávna cirkev musela obrátiť na súdy, na ktorých však dochádzalo k dlhým prieťahom. Na rôznych súdoch sa riešili stovky prípadov.
Napriek početným žiadostiam vláda nevrátila všetky posvätné predmety, relikvie, ikony a archívy. Takisto vleklo prebieha legalizácia náboženských stavieb postavených nelegálne po páde komunizmu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Príslušný štátny orgán v správe uviedol, že v roku 2022 bolo zlegalizovaných 21 kostolov a ďalších budov Albánskej pravoslávnej cirkvi.
Albánska pravoslávna cirkev sa sťažovala aj na to, že v rozpore s dohodou so štátom musí platiť DPH a iné dane a poplatky. Na štátnych dotáciách získala 26,5 milióna lekov (249 000 amerických dolárov), ale v rozpore s dohodami zaplatila 113 miliónov lekov (1 milión dolárov) na daniach a sociálnom a zdravotnom poistení, ktoré jej neboli vrátené. Jej žiadosť o vrátenie zostala bez odpovede.
Diskusie o celibáte
Katolícky kňaz Peter Lucián Baláž spolu s ďalším kňazom Michalom Lajchom vydali v roku 2018 publikáciu Tragédia celibátu: Mŕtva manželka. Kniha a okolnosti jej vydania vzbudili pohoršenie u mnohých veriacich a zároveň veľký záujem v bulvári. Potom prišla suspenzia.
V knihe otvorene píšu o tom, že mali s Michalom Lajchom rozdielne prístupy. Zjednodušene povedané, vy ste presadzovali svätenie ženatých mužov, tzv. viri probati, kým Michal Lajcha bol za to, aby sa mohli ženiť aj vysvätení kňazi. Ale názov našej knihy je proti celibátu. Nie je správne zvolený.
V knihe trochu píšete aj o tom, že si celibát vážite. Áno, to platí a ľutujem, že som tam nedal ďalších sto strán o chvále celibátu. Teraz som počas procesu pokánia napísal desaťstranový text o chvále a hodnote celibátu. To mohlo pokojne byť aj v knihe. Teda názov knihy je zvolený zle, je kritikou celibátu a za to sa ospravedlňujem. Mali sme zvoliť iný názov.
Problémom je skutočne výlučné svätenie vdovcov popri celibátnikoch, o čom je hlavná téma knihy. Nikde v cirkevných dokumentoch nenájdeme zmienku o nejakom eventuálnom zrušení celibátu alebo oslobodení od celibátu. Nič také, buď je tu celibát, jeho krása a hodnota, alebo téma svätenia viri probati. Pripúšťam ešte slovné spojenie „zrušenie povinného celibátu“. Povinný celibát tu je od 12. storočia, ale celibát je tu od počiatku cirkvi.
V knihe hovorím o modeli ženatých a neženatých diecéznych kňazov tak, ako to majú gréckokatolíci a iné východné cirkvi. Ale váš koncept nekopíruje presne gréckokatolícky model. Lebo vy píšete, že aj biskupi by mohli byť ženatí. Nepresadzujem identicky to, čo je u gréckokatolíkov, ale to, ako to bolo u rímskokatolíkov prvých dvanásť storočí. Kňazom a biskupom mohol byť aj ženatý kandidát. Je to súčasť našej tradície.
Myslíte si, že v takom prípade by kniha nebola pre cirkev problém? Keby tam pohoršenie nebolo, myslím si, že by to malo šancu. Kniha sa propagovala aj v bulvárnych médiách. Pri bulvári by som rozlišoval, niektorí chcú cirkvi škodiť, ale niektorí majú o tému úprimne záujem a chcú o nej informovať.
List som preto nemohol prebrať a nestihol som lehotu odvolania. S pánom biskupom ste si vymenili aj ostrejšie listy a niektoré sa dostali aj do médií, napríklad do Plus jeden deň. Nie, bola to chyba.
Ak si odmyslíme 70. roky minulého storočia, keď sa tu počas normalizácie robili verejné sebakritiky, tak zase až tak veľa príkladov verejného pokánia u nás nemáme. Dokonca ani v cirkvi.
Keby som bol napísal knihu Tragédia povinného celibátu: Mŕtva manželka, tak to obstojí a išiel by som už cez svoje svedomie, keby som sa ospravedlňoval. Lebo ten názov by sedel.
Celibát ako dobrovoľná forma nasledovania Krista, ktorú človek prijme po starostlivom dlhoročnom zvážení, je naozaj nekritizovateľná. Celibát ako stav je nádherný, Rímskokatolícka cirkev by pre mňa prestala byť sama sebou, keby sa zrušil. Tento stav - v zmysle voľby - je naozaj nekritizovateľný.
Vo Francúzsku vyšiel zo zeme Leviathan, tristotisíc obetí za niekoľko desaťročí - to sú hrozné čísla. Ale je to správny argument? Keď je niekto pedofil, môže sa aj oženiť a aj tak sa môže dopúšťať zločinu. Lenže my z kňazstva vyselektujeme tú časť populácie, ktorá by naplnila zdravú sexualitu v manželstve a žila by aj to kňazstvo. Navyše mať pri sebe splodené dieťa je viac-menej otázka inštinktu, týka sa všetkých plodných a je bez kritérií. Kňazstvo je, naopak, výnimočné svojím postavením a týka sa v porovnaní s rodinou mizivého zlomku jej počtu.
Lebo zužujeme počet kandidátov na kňazstvo, radikálne ho zužujeme vylúčením ženatých a nedarí sa nám potom vyselektovať tých, ktorí majú nejakú diagnózu alebo sa u nich neskôr prejaví niečo takéto. Nehovorím, že je tam priama kauzalita, ale tým, že radikálne osekáme, kto nemôže byť kňazom, tak potom vyberáme len z veľmi zúženej vzorky a potrebujeme zaplniť tú faru, tamtú faru. Ale stále tu to zdravé prežívanie sexuality u mužov nie je. Táto vzorka mužov v kňazstve ani nie je zastúpená. A stále je to čosi netypické, žiť v celibáte. To je výkon byť bez prirodzeného prežívania sexuality celý život a nesie to v sebe riziko, že to môže buchnúť a aj nezdravo. My sa len spoliehame na to, že celibátnici to dajú.
tags: #greckokatolicky #knaz #zneuzitie