S Vianocami sa spája idealizovaný obraz zasneženej krajiny, ktorý poznáme z vianočných pohľadníc, kolied a rozprávok. Do akej miery sa však tieto predstavy o dokonalých Vianociach so snehom zakladajú na realite?
Pozrime sa na štatistické hodnotenie klimatickej pravdepodobnosti výskytu celkovej snehovej pokrývky na Slovensku v období Vianočných sviatkov (24.-26. decembra). Časové a priestorové aspekty výskytu snehovej pokrývky majú sociálne aj ekonomické implikácie, napr. pre oblasť plánovania umelého zasnežovania svahov v lyžiarskych rezortoch, potreby odhŕňacích mechanizmov v mestách a pod.
Ako podklad výpočtu pravdepodobností boli použité údaje o výške celkovej snehovej pokrývky (CSP) namerané na klimatologických a zrážkomerných staniciach SHMÚ distribuovaných v širokom rozpätí nadmorských výšok v období 1951 − 2020. Empirické odhady prekročenia výšky snehovej pokrývky boli počítané pre hodnoty 1 cm, 2 cm, 5 cm a 10 cm. S použitím kĺzavej regresie s nadmorskou výškou ako nezávislou premennou sme vytvorili mapy zobrazujúce pravdepodobnosť prekročenia zvolených výšok snehovej pokrývky pre dni Vianočných sviatkov od 24. do 26.
Obr. 1: Pravdepodobnosť snehovej pokrývky ≥ 1cm počas Vianočných sviatkov
Z mapy pravdepodobnosti snehovej pokrývky ≥ 1cm počas vianočných sviatkov na Obr. 1 je zrejmé, že pravdepodobnosť dosiahnutia a prekročenia výšky snehovej pokrývky je závislá od nadmorskej výšky, pričom najnižšia pravdepodobnosť sa vyskytuje v oblasti Záhorskej nížiny a v niektorých častiach juhu západného Slovenska. Najvyššie pravdepodobnosti presahujúce 90 % a blížiace sa k štatistickej istote možno, podľa očakávania, pozorovať v najvyšších polohách horských masívov na strednom a severnom Slovensku.
V prípade výskytu snehovej pokrývky viac ako 5 a 10 cm je situácia ešte nepriaznivejšia pre oblasti s nízkou nadmorskou výškou, čo dobre dokumentuje priestorové rozloženie pravdepodobnosti zobrazenej na Obr.
Obr. 2: Priestorové rozloženie pravdepodobnosti snehovej pokrývky počas Vianočných sviatkov
Numerické hodnoty klimatickej pravdepodobnosti výskytu snehovej pokrývky pre niektoré zvolené lokality uvádzame v Tab. 1, v ktorej sú zároveň uvedené aj rozdiely vo vypočítaných pravdepodobnostiach pre obdobia 1951 − 1980 a 1981 − 2020.
Ako vyplýva z Tab. 1, pravdepodobnosť, že počas Vianočných sviatkov sa vyskytne snehová pokrývka s výškou ≥ 1 cm je 47 % v prípade lokality Bratislava−Koliba, a iba 34 % v prípade lokality Bratislava-letisko. Prepočítaním pravdepodobnosti na dobu opakovania R dostávame hodnoty 2,12, resp. 2,9 roka. Inými slovami, snehovú pokrývku s výškou prevyšujúcou, alebo rovnajúcou sa 1cm možno na stanici Bratislava−Koliba v priemere očakávať raz za približne 2 roky. Podstatne vyššie pravdepodobnosti môžeme nájsť vo vyššie položených oblastiach Slovenska, napríklad v prípade Liptovského Hrádku predstavuje pravdepodobnosť 65,6 %, čomu približne zodpovedá doba opakovania 1,5 roka.
| Lokalita | Pravdepodobnosť snehovej pokrývky ≥ 1 cm (1951-1980) | Pravdepodobnosť snehovej pokrývky ≥ 1 cm (1981-2020) |
|---|---|---|
| Bratislava-Koliba | 55% | 47% |
| Bratislava-Letisko | 40% | 34% |
| Liptovský Hrádok | 70% | 65.6% |
Ukázalo sa, že takmer pri všetkých staniciach s dostatočne dlhým časový radom (1951 − 2020) sa pravdepodobnosti počítané za obdobie rokov 1981−2020 znížili v porovnaní s obdobím 1951 − 1980.
Vianočné oteplenie a zmena klímy
Na celom území Slovenska bol pozorovaný vplyv teplotnej singularity majúcej svoj pôvod v zosilnenom príleve teplého oceánskeho vzduchu krátko pred Vianocami, známej tiež ako „vianočné oteplenie“ alebo „vianočný odmäk“.
Vplyv tejto singularity je viditeľný na prechodne znížené pravdepodobnosti výskytu celkovej snehovej pokrývky, čo je zdokumentované na poklese mediánu a zároveň aj prvého a tretieho kvartilu (25-teho a 75-teho percentilu) počítaných pravdepodobností v dennom chode od 17. decembra do 31. decembra za všetky analyzované zrážkomerné stanice.
Bolo tiež preukázané, že pravdepodobnosti počítané z údajov 1951 − 1980 boli vyššie v porovnaní s obdobím 1981 − 2020. To si možno vysvetliť rastúcim trendom teploty vzduchu za posledné desaťročia, čo pomerne dobre dokumentuje Obr. 5, ktorý zobrazuje pravdepodobnosti výskytu teploty vzduchu (Tmax a Tmin) v jednotlivých intervaloch a rámci tzv. pentád (5-denné časové úseky) na juhu Slovenska na meteorologickej stanici v Hurbanove.
Obr. 5: Ročný režim pravdepodobnosti výskytu maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu v Hurbanove
Zatiaľ, čo v období 1961 - 1990 boli vo vianočnom období viac pravdepodobné hodnoty minimálnej dennej teploty vzduchu v intervale -4 až +2 °C, v období 1991 - 2020 sa pravdepodobnosť výskytu takýchto teplôt znížila, najmä v prospech vyšších hodnôt Tmin.
Predpovede meteorológov na Vianoce
Nad Slovensko prichádza oblačnosť, z ktorej aj spŕchne. Dážď stiahne k zemi aj saharský prach
Predpovede meteorológov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na tohtoročné vianočné sviatky zrejme časť ľudí potešia a časť ľudí sklamú. Snehu sa totiž na Štedrý deň zrejme nedočkajú všetci a niekde sa ho bude zdať až nadmieru. Pozor si bude treba dať aj na horách počas sviatočnej turistiky, kde sa v niektorých lokalitách očakáva až víchrica.
S obdobím Vianoc sa v meteorológii spája takzvaný fenomén vianočného oteplenia. Podľa meteorológa ho už zrejme tento rok nezažijeme. „Vyzerá to tak, že ho po dlhej dobe nepocítime, a že vianočné oteplenie už máme za sebou. V počasí sme mali tento predvianočný týždeň naozaj mimoriadne teplú periódu. Ak hovoríme o piatku 20. decembra, už teraz sa nám ochladilo za studeným frontom. Naopak, počas posledného adventného víkendu, najmä v nedeľu, by malo skôr snežiť aj keď nie výrazne.
Kozák očakáva, že na väčšine nášho územia spadne v priebehu nedeľňajšieho popoludnia najmä na strednom a východnom Slovensku do päť až desať centimetrov nového snehu. Snežiť by malo aj v noci z nedele na pondelok, kedy očakáva vlnu výraznejšieho sneženia.
Teplotné maximá na Štedrý deň Kozák odhaduje pre juhozápad územia na úrovni mínus dvoch až plus troch stupňov. „Ďalšie snehové zrážky sa potom budú vyskytovať z pondelka na utorok, teda už skoro na Vianoce, najmä na severe a východe nášho územia. Vyzerá to tak, že počas Štedrého dňa na severe - Kysuce, Orava, Liptov, Horný Spiš - by malo snežiť v podstate celý deň.
Kozák upozornil, že na horách to vyzerá počas sviatkov skôr na veterné počasie. „Najmä 24. a 25. decembra, pretože nad našou oblasťou bude celkom výrazný tlakový gradient, budeme medzi dvoma tlakovými útvarmi,“ povedal. Očakávame, že bude fúkať celkom citeľný severozápadný až severný vietor. Môže sa tvoriť aj snehové jazyky. Zatiaľ to vyzerá tak, že také východné Slovensko môže mať počas Štedrého dňa možno aj niekde trošku aj kalamitu,“ povedal.
Na prvý a druhý sviatok vianočný, teda 25. a 26. decembra, sa teploty budú pomaly mierne zvyšovať. „Ešte ten prvý sviatok vianočný na severe územia je možnosť celodenného mrazu, okolo mínus jedného stupňa, ale teplotné maximám naprieč celé územie budú na úrovni mínus jedna až päť stupňov. Na krajnom juhu, najmä západného Slovenska to môže byť až do šiestich stupňov.
Počasie medzi sviatkami, od 27. do 31. decembra, by podľa dlhodobých prognóz SHMÚ malo byť ustálené. „Mal by sa sem rozšíriť rozsiahly pás vyššieho tlaku vzduchu, ale bude to v trošku teplejšom vzduchu, čiže naozaj sa nám bude už po 25. decembri mierne otepľovať aj vo výške, aj pri zemi. Malo by byť ustálené, prevažne polooblačné počasie, aj slniečko bude. Zrážok veľa nebude. Vyzerá to tak, že takmer žiadne.
Snehová kalamita
Zdá sa, že podľa aktuálnej predpovede SHMÚ bude na Štedrý deň "pod snehom" väčšia časť územia Slovenska, s výnimkou južných častí západného, stredného a východného Slovenska.