Jeho úcta je veľmi rozšírená, čoho dôkazom je veľké množstvo kostolov a kaplniek zasvätených buď jemu samotnému, alebo, čo je veľmi časté, spoločne so svätým Petrom, kniežaťom apoštolov. Ich spoločný sviatok, 29. júna, je v Cirkvi slávnosťou, jedným z najdôležitejších dní liturgického roka, ktorý sa slávi aj na Slovensku s patričnou vážnosťou, často spojený s farskými hodami či odpustami v miestach s ich patrocíniom.
Hoci svätý Pavol nikdy osobne nenavštívil územie dnešného Slovenska, jeho duchovný odkaz a vplyv sú pre vieru na Slovensku fundamentálne. Bol to práve misijný duch svätého Pavla - priniesť Evanjelium všetkým národom - ktorý inšpiroval aj misiu svätých Cyrila a Metoda k našim slovanským predkom. Pavlova teológia, jeho hlboké učenie o Božej milosti, ospravedlnení skrze vieru v Ježiša Krista, o Cirkvi ako Kristovom tele a o živote v Duchu Svätom, tvorí základ, z ktorého čerpá a žije aj Cirkev na Slovensku.
Svätý Pavol
Život svätého Pavla
Svätý Pavol, známy aj ako Saul z Tarsu, sa narodil okolo roku 5 n.l. v Tarse v Kilíkii (dnešné Turecko) a zomrel okolo roku 64/65 n.l. v Ríme. Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus - meno prvého židovského kráľa) a Pavol (Paulus - malý).
Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom - ako správny Žid - sa vyučil stanárskemu remeslu. V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Horlivo bojoval proti novej rozmáhajúcej sa sekte kresťanov. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku.
Pôvodne bol židovským farizejom a zanieteným prenasledovateľom kresťanov, no po zázračnom obrátení na ceste do Damasku, kde zažil víziu Ježiša Krista, sa stal jedným z najvýznamnejších apoštolov a misionárov raného kresťanstva. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo.
Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby - Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál - kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene.
Misijné cesty a zakladanie cirkví
Pavol je autorom niekoľkých listov Nového zákona a jeho teologické práce mali hlboký vplyv na kresťanské učenie, najmä v oblastiach ako je spása prostredníctvom viery a vzťah medzi židovským zákonom a evanjeliom. Pavol založil mnohé kresťanské komunity v Ázii Menšej a Európe a uskutočnil niekoľko misionárskych ciest.
Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu. V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť.
V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe). Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania. Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint). Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze.
Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33).
Uväznenie a smrť
V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista). Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r.
Sv. Cirkev si v týchto dňoch pripomína mučenícku smrť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna/12. júla). V ich osobách vidíme prácu všetkých apoštolov, ale týchto oslavujeme zvlášť, lebo si to zaslúžili za svoju veľkú horlivosť, obetavosť a utrpenie, ktoré prežili pri šírení kresťanstva.
Život, zázraky, divy a životné posolstvo Františka z Assisi
Ďalší apoštoli a ich osudy
Keď raz jeden americký vyšetrovaťeľ hľadal argumenty prečo aj ateista by mal uveriť na základe rozumu, že Ježiš bol Boh, skúmal, ako pevne za týmto presvedčením stáli tí, ktorí to hlásajú a tvrdia, že to tak je. Práve ak sa pozrieme na spôsob, akým zomreli apoštoli, ktorí boli svedkami Ježiša, je veľkým dôkazom toho, ako apoštoli boli presvedčení o božstve Ježiša Krista.
Z 12 apoštolov, 11 zomreli nezávisle od seba v rôznych častiach sveta, násilnou smrťou. Od tejto smrti sa vedeli uchrániť, ak by zapreli svoju vieru. V čase vzdialených apoštolských mísií, kedy napríklad sv. Tomáš bol ubitý v Indii, by sa o tomto zapretí nemusela dozvedieť ani jeruzalemská židovská komunita.
- Apoštol Matúš bol umúčený v Etiópii a zomrel mečom.
- Apoštol Marek zomrel v Alexandrii kde bol zviazaný a kone ho vláčili uliciami až kým nezomrel.
- Apoštol Lukáš bol obesený v Grécku ako následok hlásania evanjelia.
- Apoštol Ján zázračne prežil upálenie vo vriacom oleji počas prenasledovania v Ríme. Potom odišiel do Patmosu, kde bol väznený a napísal Knihu zjavení. Neskôr pôsobil ako biskup v Turecku a je jediný z apoštolov, ktorý nezomrel násilnou smrťou.
- Apoštol Peter bol ukrižovaný dole hlavou. Podľa cirkevnej tradície to bolo kvôli tomu, že sa nepovažoval za hodného zomrieť rovnakou smrťou ako Kristus a preto požiadal svojich trízniteľov, aby ho ukrižovali dole hlavou.
- Apoštol Jakub, ktorý bol na čele jeruzalemskej cirkvi, bol zhodený z juhovýchodnej strany Chrámu, keď odmietol zaprieť vieru v Krista. Keď zistili, že Jakub pád prežil, dobili ho na smrť.
- Apoštol Jakub syn Zebedejov bol sťatý v Jeruzaleme. Rímsky vojak, ktorý videl ako Jakub bráni svoju vieru, rozhodol sa ju prijať a pri poprave Jakuba sa sklonil aj on a nechal sa popraviť vedľa neho.
- Apoštol Bartolomej bol misionárom v Ázii a bol zbičovaný pri hlásaní evanjelia na území dnešného Arménska až na smrť.
- Apoštol Andrej bol ukrižovaný v meste Patras v dnešnom Grécku. Potom, čo ho sedem vojakov zbičovalo, natiahli ho na kríž v tvare X, aby predĺžili jeho agóniu. Dnes symbol tohto kríža je znázornený okrem iných aj v zástave Škótska. Andrej pred krížom vyriekol slová: “Dlho som túžil po tejto hodine a očakával som ju. Kríž bol posvätený telom Krista, ktorý na ňom vysel.“
- Apoštol Tomáš bol dobodaný počas jednej z jeho misionárskych ciest po Indii.
- Apoštol Júda Tadeáš bol zabitý šípom potom, čo odmietol popreť svoju vetu.
- Apoštol Matúš, ktorý bol vybraný ako náhradník za zradcu Judáša Iškariotského, bol ukameňovaný a popravený.
Apoštol Pavol bol umučený a popravený cisárom Nerom v Ríme, v roku 67 po Kristovi.
Timotej a Titus
Na prvokresťanských biskupov pamätáme 26. januára, teda deň po sviatku Obrátenia sv. apoštola Pavla. Obaja svätci boli jeho žiaci a veľmi blízki spolupracovníci. Prvý z nich bol biskupom v Efeze (dnešné Turecko), druhý na Kréte. Jeden zomrel mučeníckou smrťou, druhý v požehnanom veku.
Svätý Timotej
Timotej pochádzal z územia dnešného Turecka, z mesta Lystra, kde sa narodil približne v roku 17. Apoštol Pavol ho zrejme poznal od detstva, na svojej prvej misijnej ceste okolo roku 45 totiž obrátil na kresťanstvo dve ženy židovského pôvodu - Timotejovu starú mamu Loidu a mamu Euniku, ktorá mala za muža gréckeho pohana. Timotej bol zrejme v týchto časoch pokrstený a odmalička dostával kresťanskú vieru. Od druhej Pavlovej misijnej cesty v roku 50 bol už Timotej jeho sprievodcom a spolupútnikom. A stal sa Pavlovým veľkým obľúbencom. Hneď na úvod spomínaného listu ho nazýva milovaným synom (porov. 2 Tim 1, 2).
Vysvätil ho za kňaza a posielal ho na rôzne miesta utvrdzovať vo viere už obrátených kresťanov. Neskôr Timotej prijal od Pavla i biskupské svätenie a dostal duchovnú správu v Efeze. Dejepisec Euzébius ho dokonca nazýva prvým biskupom tohto miesta. Pavol nového biskupa v tejto službe povzbudzoval listami - v prvom mu dal pastoračné rady a v druhom, ktorý písal z väzenia v Ríme, zase duchovné povzbudenia: „Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. Timotej sa podľa neskorších správ zo 4. storočia stal v biskupskej službe mučeníkom. Zavraždili ho 22. januára v roku 97, keď karhal ľudí za nemravné pohanské oslavy na počesť bohyne Artemis.
Svätý Titus
Druhý z dvojice svätých biskupov bol pôvodne gréckym pohanom. Obrátil sa práve vďaka apoštolovi Pavlovi, ktorý ho aj pokrstil. Neskôr ho v Liste Títovi oslovil ako pravého syna podľa spoločnej viery (porov. Tít 1, 4). Približne v roku 50 ho sprevádzal na apoštolský snem do Jeruzalema. Pavol ho teda ustanovil za krétskeho biskupa, kde mal za úlohu pozdvihnúť mravnosť obyvateľov. Svätý apoštol Pavol ho práve v tejto službe podporil listom, ktorý sa datuje asi do roku 65: „Na to som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal; nech je každý z nich bez úhony, muž jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nemožno obviniť z neviazanosti a neposlušnosti. Z Kréty sa na nejakú dobu vydal do Dalmácie, kde medzi Slovanmi šíril evanjelium. Tí ho z tohto dôvodu považujú za otca ich viery.
Sviatok: 29. jún; 25. január - Obrátenie sv.