Otázka smrti Ježiša Krista je ústrednou témou kresťanstva. V tomto článku sa pozrieme na dôvody a okolnosti Ježišovej smrti z teologického aj vedeckého hľadiska.
Teologický pohľad na smrť Ježiša Krista
Prvou skutočnosťou, ktorá je tu veľmi jasne naznačená, je, že Pán Ježiš zomrel. On, ktorý bol božský, a preto nesmrteľný, sklonil svoju hlavu pred smrťou. On, ktorého ľudská prirodzenosť sa snúbila s všemohúcnosťou Jeho božskej prirodzenosti, rád dobrovoľne odovzdal seba meču smrti. On, ktorý bol čistý a dokonalý, a preto si nezasluhoval žiadnu smrť, ktorá je mzdou hriechu, sa aj tak ráčil kvôli nám dať vyniesť na kríž. To je druhá skutočnosť v škále evanjelia. Prvou skutočnosťou je vtelenie: Ježiš Kristus sa stal človekom. Anjeli o tom spievajú chvály a nebo sa rozozvučalo polnočnými melódiami. Druhou skutočnosťou je toto: „Ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži“ (Filipským 2:8).
Ježiš zomrel ako obeť
Umrel ako obeť. Mojím zdaním po tom, čo mnohí baránkovia z ľudského stáda vyliali svoju krv k nohám oltára, bolo zvláštne vidieť Božieho Baránka prineseného k tomu istému oltáru na obetu. On je bez hany alebo poškvrny alebo hocijakej inej nečistoty. On je prvotinou stáda, On je jediný veľký Majster, pravý Vládca, nebeský Baránok. Takéhoto Baránka sme nikdy predtým nevideli. On je ten Baránok, ktorý je oslavovaný v nebi a ktorý bude zbožňovaný naveky. Ráči táto svätá Hlava pocítiť sekeru? Bude táto slávna obeť skutočne zabitá? Je možné, že Boží Baránok sa skutočne podriadi smrti? Urobí tak bez boja. Je nemý na bitúnku pred vrahmi. Povedzte to! Nech nebesá zajasajú hudbou a nech je peklo naplnené zmätkom! Ježiš, Večný Syn Boží, Baránok Jahveho Paschy, zomrel. Jeho ruky boli prepichnuté a Jeho srdce prebodnuté. Aby sme videli opravdivosť tejto smrti, Jeho dve životne dôležité tekutiny sa vyliali na zem - Ježiš zomrel. Ak by o tom bola pochybnosť, bola by pochybnosť aj o tvojom a mojom spasení. Ak by bol akýkoľvek dôvod na pochybovanie o tejto skutočnosti, tak by sme mohli pochybovať aj o možnosti spasenia. Ale Ježiš zomrel a hriech je porazený.
Ježiš zomrel ako zástupca
No On nezomrel iba ako obeť: On zomrel ako Zástupca. Boli sme pozbieraní ako vojaci do veľkého boja a nemohli sme ísť, pretože sme boli slabí, padli by sme v bitke a naše kosti by boli ponechané na hostinu pre psov pekelných. Ale On, mocný Boží Syn, sa stal naším Zástupcom, vstúpil na bojisko [a] odolal prvým námietkam protivníka v pustatine (Matúš 4:1-11). On trikrát odrazil pochmúrneho diabla a všetky jeho vojská. Zmietol útočníkov mečom Ducha, až kým nepriateľ neutiekol a anjeli neposluhovali unavenému Víťazovi. Konflikt nebol zažehnaný, nepriateľ sa iba dočasne stiahol, aby si pripravil nové zbrane a naverboval svoje roztratené sily na ešte hroznejšie zápolenie. Po tri roky sa ten veľký Zástupca bránil neustálym útokom z prvých radov nepriateľa a zostával premožiteľom v každej zrážke. Nakoniec prišiel čas, keď peklo zozbieralo všetky svoje posily a prišla hodina, keď Kristus ako náš Zástupca musel vydržať vo svojej poslušnosti až do najväčšej hĺbky: On musel byť poslušný až na smrť. Doteraz bol Zástupcom. Zahodí teraz svoj vikársky charakter? Vzdá sa svojej zodpovednosti a prehlási, že si pekne krásne máme bojovať sami za seba? Nie, On nie. On to všetko podstúpil a prešiel. Napriek tomu, že potí veľké kvapky krvi, necúvne pred hrôzostrašným útokom. Zranený na rukách a nohách sa stále drží Svojho poslania. A hoci z poslušnosti sklonil svoju hlavu pred smrťou, vo svojom umieraní porazil smrť, stúpil na krk drakovi, rozšliapal hlavu starému hadovi a z našich nepriateľovi ostal len kúdol prachu. Áno, požehnaný Zástupca zomrel. Povedal by som, že keby bola o tomto pochybnosť, tak by sme vari zomreli, ale keďže On zomrel za nás, veriaci nezomrie. Dlh je úplne splatený. Boží meč už nie je vytasený, krv Krista to zaistila. Sme voľní, pretože Kristus bol spútaný!
Ježiš na krížovej ceste
Ježiš zomrel ako prostredník
Je pre nás útechou, že On nezomrel len ako obeť a zástupca, ale aj ako Prostredník medzi Bohom a človekom. Ježiš premostil tú obrovskú priepasť medzi nami a Bohom. Ježiš prichádza oblečený vo veľkňazskom rúchu s náprsníkom a efódom (kňazské rúcho - pozn. prekl.) - je kňazom naveky podľa rádu Melchizedechovho (Židom 5:6). Jeho kráľovský charakter nie je zabudnutý, pretože Jeho hlava je ozdobená trblietajúcou sa korunou a na svojich pleciach nesie plášť proroka. Ako len opísať neporovnateľnú slávu Proroka-Kráľa, kráľovského Kňaza? Skočí do priepasti? Skočí. Do hrobu sa vrhá, bezodná priepasť je zatvorená! Vidím pred sebou tú ťažkú oponu, ktorá ľudským očiam zahaľuje miesto, kde žiari Božia sláva. Nijaký človek sa nesmie dotknúť tej opony, inak zomrie. Nájdeme nejakého človeka, ktorý ju môže strhnúť, [tak] že sa človek môže priblížiť trónu milosti? Ó, tá opona, ktorá oddeľuje naše duše od Toho, ktorý prebýva medzi cherubínmi, môže byť strhnutá po celej svojej dĺžke! Silný archanjel, odvážil by si sa ju strhnúť? Ak by si sa na to podujal, stratil by si svoju nesmrteľnosť a musel by si vydýchnuť. Ale prichádza Ježiš, nesmrteľný neviditeľný Kráľ so svojimi mocnými rukami. On roztrháva tú oponu odvrchu až dospodu (Matúš 27:51) a teraz ľudia prichádzajú blízko s dôverou, pretože keď Ježiš zomrel, otvoril cestu života. Spievajte, ó, nebesá a jasaj, ó, zem! Už neexistuje žiadna oddeľujúca stena, pretože ju Kristus rozbil! Skutočnosť, že Ježiš zomrel, je jedným z úžasných záznamov evanjelia. Ó! Ty, ktorý chceš byť zachránený, ver, že Ježiš zomrel! Ver, že Syn Boží vydýchol.
Ježiš vstáva z mŕtvych
Ježiš vstáva z mŕtvych: Toto je úžasnou časťou evanjelia. On zomiera. Uložia Ho do novej hrobky, zabalzamujú Jeho telo do korenín. Jeho nepriatelia dávajú pozor na to, aby Jeho telo nebolo ukradnuté: Kameň, pečať, hliadka, to všetko poukazuje na ich ostražitosť. Aha! Aha! No čo, muži? Môžete uväzniť nesmrteľnosť v hrobe? Nepochybujem o tom, že aj pekelní diabli pozorovali hrobku a čudovali sa, čo to všetko môže znamenať. No prichádza tretí deň a s ním posol z neba. Dotýka sa kameňa; ten sa odvaľuje; sadne si naňho, ako keby mal vzdorovať celému svetu, keby chcel ten kameň privaliť naspäť. Ježiš sa prebúdza ako mocný muž zo svojho pokojného spánku, dáva si dolu šatku zo svojej hlavy a ukladá ju vedľa; odvíja ovínadlá, do ktorých Ho zabalila láska a ukladá ich vedľa bez náhlenia. On sa nenáhlil; On neutekal ako zločinec, ktorý uniká z väzenia, ale ako ten, ktorého čas vo väzení sa naplnil a plnoprávne a pomaly opúšťa svoju celu. Vychádza von na vzduch: jasný, žiariaci, slávny a bez poškvrny. On žije! On raz zomrel, no potom On vstal z mŕtvych! Nemusíme to rozoberať. Len sa zastavíme a poznamenáme, že toto je jeden z najradostnejších bodov v celom evanjeliovom posolstve. Smrť je porazená! Našiel sa človek, ktorý svojou vlastnou mocou bol schopný bojovať so smrťou a povaliť ju. Hrob je otvorený! Našiel sa človek schopný roztrhnúť jej putá a vylúpiť jej poklady. Evidentne bol hriech odpustený. Kristus bol vo väzení ako zajatec, držaný ako ručiteľ. Teraz, keď si odtrpel celý trest, na základe Božieho poverenia prehlasuje, že On proti nám nič nemá. Náš Zástupca je oslobodený, my sme oslobodení. Ten, ktorý sa podujal splatiť naše dlhy, pretrpel náš trest a my sme s Ním oslobodení! Vzkriesený na naše ospravedlnenie (Rímskym 4:25). Netreba viac, keďže On vstáva z mŕtvych a podáva dôkaz, že peklo je porazené. Toto bol veľký cieľ pekla: Mať Krista pod kontrolou. „Ty mu schvatneš pätu“ (Genesis 3:15). Dostali pätu Krista, Jeho smrteľné telo pod svoju kontrolu. Avšak táto schvatnutá päta vyšla zo súboja bez zranení. Kristus neutrpel svojou smrťou žiadne zranenia. Milovaní, v tomto zvíťazíme: peklo je zničené, Satan je zmätený a všetky jeho vojská padli pred Emanuelom. Hriešniku, uver tomu! Toto je dobrá správa tvojej spásy. Uver, že Ježiš Nazaretský vstal z mŕtvych a ver Mu, ver Mu na záchranu svojej duše! Pretože On ničí brány hrobu.
Ježiš sa zjavuje apoštolom po zmŕtvychvstaní
Vedecký pohľad na smrť Ježiša Krista
Ježišovo zmŕtvychvstanie z hrobu je v kresťanstve považované za ústrednú udalosť viery. Okolo tejto tradície sú dodnes živené viaceré mýty. Skeptici špekulujú, že Ježiš po vzatí z kríža neležal v hrobe mŕtvy, ale podľa nich sa nachádzal len v stave kómy. Keď opustíme špekulácie, na Ježišovo zmŕtvychvstanie sa dá pozrieť aj očami vedy.
Príčiny smrti z medicínskeho hľadiska
Tak, ako bola Ježišova cesta na popravisko opísaná v Biblii, zmieňuje sa o ňom aj príspevok v odbornom magazíne Journal of the Society of Medicine. „Obete v polohe s hlavou hore mohli na kríži stráviť niekoľko dní, kým zomreli.“ Ježiš Nazaretský tak mohol byť sňatý skôr, kým naposledy vydýchol. Vedci zostavili niekoľko závažných príčin spôsobených smrť: od straty krvi po zástavu srdca - až po udusenie.
Experti si pomohli kostrou odsúdeného. Visiace telo s rozpaženými pažami totiž zabraňovalo funkcii rebrových a dýchacích svalov. Keďže sa nezachovali žiadne kostné pozostatky z čias rímskych ukrižovaní (všetci odsúdení neboli pochovaní, ale aj pohodení ako potrava pre zvieratá), stal sa unikátnym študijným materiálom len Yehohanan ben Hagkol. Jeho kostra sa totiž zachovala. Kosti rúk prebodnuté takmer 12 centimetrovým klincom jasne prezradili polohu, v akej boli pribité na kríž. Vďaka tomu mohli experti vykonať rekonštrukciu, aby zistili aj príčinu Ježišovej smrti. Autori štúdie tvrdia, že príčinou nebol ani hypovolemický šok spôsobený stratou telesných tekutín, ani udusenie.
V kontraste s touto teóriu bola publikovaná tiež analýza, kde autori štúdie jasne tvrdia: „Zápästia boli pribité k priečniku (ramenu kríža), ktorý bol následne vyzdvihnutý. Jeho nohy boli pribité. Hlavným patofyziologickým efektom ukrižovania bolo narušenie normálneho dýchania. V súlade s tým nastala smrť predovšetkým dôsledkom hypovolemického šoku a asfyxie - udusenia. Ježišova smrť bola potvrdená kopiou vojaka do boku. Tvrdia to aj evanjeliá o umučení Krista. Moderná lekárska interpretácia historických dôkazov ukazuje, že Ježiš bol v dobe sňatia z kríža mŕtvy.
Zranenia hrudníka a srdca
Zaujímavé je zistenie publikované v Journal of the Mississippi State Medical Association. „Jednoducho povedané: aj cez kruté zaobchádzanie a bičovanie bol Ježiš schopný niesť svoj kríž. Keď spadol so 100 librovým (zhruba 45 kilovým) priečnikom na chrbte, nebol schopný tlmiť pád. Jeho natiahnuté ruky boli uviazané k priečniku. To spôsobilo zranenia hrudníka a srdca. Na kríži sa pracovná záťaž srdca výrazne zvýšila pre mnoho faktorov. Predovšetkým však išlo o zvýšené úsilie nutné k dýchaniu. To spôsobilo narušenie voľnej steny srdca, čo malo za následok to, že Ježiš mocným hlasom vykríkol a potom zomrel." O výkriku Ježiša je písanie tiež v Biblii.
Vedci sa dnes už nezhodnú na presnej príčine Ježišovej smrti. Pokiaľ (aj takéto hypotézy nie sú možné po dvoch tisícročiach vyvrátiť) nezomrel, tak síce mohol byť resuscitovaný, ale určite nešlo o doslovné zmŕtvychvstanie, ale o extrémny prípad „uzdravenia sa“.
Vedci: Ježiš sa nemohol uzdraviť za dva dni. Aj keď sa na kríži umieralo aj niekoľko dní, Ježiš mal byt vzatý z kríža už po šiestich hodinách. Teória skeptikov preto znie, že nie je vylúčené, že omdlel a jeho mdloby boli mylne vykladané ako skon.
Preto teória kardiológa Muhammada H.M. Bez ohľadu na vieru v Ježiša Krista, veda sa dlhé roky snaží určiť, ako zomrel. "Pravdepodobne takmer všetci môžeme súhlasiť s názorom, že Ježiš je jednou z najvplyvnejších osobností histórie. Ten minulý rok prišiel s teóriou, že za Ježišovu smrť môže krvná zrazenina. Ľudovo sa často povie, že Ježišovi na kríži puklo srdce. Poznatky, ktoré máme k dispozícii, hovoria o tom, že Ježiš trpel na kríži tri až šesť hodín. „Na základe dôkazov však jednoducho nevieme povedať, ako presne ľudia pri ukrižovaní zomierali,“ tvrdia Piers Mitchell a Matthew Maslen z Imperial College v Londýne. Vo svojom článku pre aprílové vydanie magazínu Kráľovskej medicínskej spoločnosti sa pokúsili zhrnúť všetky doterajšie teórie a zároveň z nich vyvodiť nejaké závery. Úlohu v Ježišovej smrti mohol zohrať aj spôsob jeho ukrižovania. Podľa spomenutej britskej štúdie nie je vôbec isté, že sa to udialo tak, ako je to opísané v Biblii. Pri archeologických vykopávkach v Izraeli sa našli iba jediné kostrové pozostatky, z ktorých je jasné, že mŕtvy bol na kríž pribitý. To však ešte nie je jasný dôkaz, pretože ukrižovaných väčšinou nepochovávali. Ako zločincov ich nechali napospas divej zveri.
Mitchell s Maslenom však upozorňujú aj na ďalšie spôsoby ukrižovania. „Úplnú pravdu sa nikdy nedozvieme. Musím však povedať, že lekárom ide najmä o medicínske dôvody Ježišovho úmrtia,“ oponuje Brenner. „Ešte Pred 20 rokmi sme veľké množstvo úmrtí napríklad pri úrazoch spájali s vykrvácaním. Dnes vieme lepšie určiť príčinu smrti, pretože sme zistili, že človek môže krvácať navonok, ale v tele sa mu vytvára krvná zrazenina. „Ježiš trpel dehydratáciou. Krv mal hustú. Potom sa na kríži nemohol hýbať. Je to niečo podobné, ako to poznáme z dlhých letov - je to syndróm ekonomickej triedy, keď ľudia môžu zomrieť na krvnú zrazeninu. Americkí kolegovia v roku 1986 prišli s teóriou o udusení sa. Ale prečo by tak Ježiš zomrel? Pľúcna embólia spôsobená krvnou zrazeninou je najpravdepodobnejšou príčinou.
Možné príčiny smrti pri ukrižovaní
Z týchto vedeckých štúdií a analýz vyplýva, že Ježišova smrť bola pravdepodobne spôsobená kombináciou faktorov, vrátane hypovolemického šoku, udusenia, zranení srdca a možnej pľúcnej embólie.
Záver
Ježiš Kristus, ktorý po mnohých pretrpených bolestiach a potupách na kríži zomrel, ktorého Telo pochované bolo, tretí deň slávne svojou vlastnou mocou z mŕtvych vstal. Však ale Duša jeho sa až do tohto dňa v Pekle zdržovala. Tieto dve pravdy vyznávame týmito slovami piateho článku Apoštolského vyznania viery:„Zostúpil do pekiel; tretieho dňa vstal z mŕtvych.“Týmito slovami však aj to vyznávame: že akokoľvek sa Telo po smrti Ježiša Krista od Duše oddelilo, predsa sa jeho Božstvo ani od Tela ani od Duše neoddelilo; ale zostávalo toto vždy tak s Telom, ako aj s Dušou spojené, takže Telo Nášho Pána bolo aj v hrobe Telom Syna Božieho, a jeho Duša od Tela oddelená aj v Pekle bola Dušou Syna Božieho. Ježiš Kristus, keď zomrel, prestal byť živým človekom; ale ani na okamih neprestal byť Synom Božím. Syn Boží, ktorý bol vo svojom Tele pochovaný; Syn Boží, ktorý s Dušou svojou zostúpil do Pekiel, všade cti a poklony je hoden.Rozjímali sme doteraz o tajomstve umučenia a smrti Syna Božieho. Videli sme tie úžitky, ktoré umučenie a smrť jeho ľudskému pokoleniu priniesli. Teraz už rozjímajme o tajomstve slávy Jeho. Sláva Jeho sa hneď po Jeho smrti ukázala, keď zostúpil do pekiel, kde bol s radosťou prijatý od duší tých, ktorí tam na neho čakali. Ukázala sa sláva Jeho, keď ako víťaz a premožiteľ smrti z mŕtvych vstal a potom slávne na Nebesia vystúpil.