Na Slovensku sa nachádza päť unikátnych drevených artikulárnych kostolov, ktoré boli postavené bez použitia jediného železného klinca. Tieto pamiatky sú svedkami bohatej histórie a kultúry, no ich udržiavanie si vyžaduje značné finančné prostriedky. Tieto kostoly spája Svätý Kríž, Leštiny, Hronsek, Istebné a Kežmarok.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
História a výnimočnosť artikulárnych kostolov
Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov. Evanjelických artikulárnych kostolov existuje už len 5. Stavali sa v čase silnej rekatolizácie, keď si evanjelici mohli postaviť kostoly za veľmi prísnych podmienok - artikúl. Stavba musela byť hotová do jedného roka, musela byť celá z dreva bez použitia jediného železného klinca, bez hlavného vchodu smerujúceho do dediny a bez veže.
Artikulárne kostoly sú zaujímavé nielen svojou architektúrou. Napríklad, v kežmarskom kostole sa udomácnilo zviera, ktoré sa odtiaľ už roky nedarí vyhnať. „Dolu v kostole sú katakomby, kde sú pochovaní farári alebo mešťanostovia a toto je miesto prebývania kuny, ktorá nás už roky zamestnáva. Niekedy sa v noci nachodíme statočne, aby sme kostol skontrolovali, lebo kuna spúšťa poplašné zariadenie.
Ani v jednom z artikulárnych kostolov nie je prezentovaný ľudový barok tak ako v kežmarskom. Je „vyčačkanejší“ a vymaľovanejší. Nemecká kultúra, ktorou mesto žilo, ho do značnej miery ovplyvnila. V kostole v Leštinách bol pokrstený aj konfirmovaný Pavol Országh Hviezdoslav. Kostol vo Svätom Kríži nestojí na pôvodnom mieste. Pôvodne bol postavený v obci Paludza, pre výstavbu nádrže Liptovská Mara bola zatopená. Oplotenie kostola je v tvare srdca, pôdorys v tvare kríža.
Kostol zhotovil so svojimi učňami tesársky majster Jozef Lang, ktorý nevedel čítať ani písať. Kostol má 12 dverí ako počet mesiacov v roku a 72 okien, čo symbolizuje počet cirkevných sviatkov v roku aj s nedeľami. „Málokto si všimne, že podlaha kostola má mierny sklon, pretože tí, čo sedia vzadu, lepšie vidia, keď sedia vyššie. Ak by bol kostol zaplavený, voda rýchlejšie odtečie.
Farárka v Hronseku Anna Jakušová zase ich drevený kostolík vníma v prvom rade ako symbol sily viery. „Napriek tomu, že boli ťažké podmienky, naši predkovia dokázali urobiť dielo, ktoré ešte aj dnes vzbudzuje obdiv. Kostol v Istebnom nie je len pamiatkou pre turistov, ale odohráva sa v ňom duchovný život evanjelikov. „V kostole cítiť rodinnú atmosféru. Keď doň človek vojde, akoby mal pocit tepla. Kostol nie je celkovo natretý, steny sú z dreva.
Financovanie a obnova kostolov
Udržať tieto unikátne pamiatky v dobrom stave je finančne náročné. Časté opravy cirkevné zbory financujú z vlastných zdrojov, vyhlásených zbierok, sponzorov a pravidelne sa uchádzajú aj o dotácie od ministerstva kultúry. Oprava drevených kostolov je podľa ministerstva kultúry ich prioritou. „V priebehu posledných rokov sa podarilo výrazným spôsobom zlepšiť ich stavebnotechnický stav. V niektorých prípadoch sa ešte pokračuje v reštaurovaní interiérov, v zabezpečení udržiavacích prác alebo v elektronickom zabezpečení kostolov pred krádežami a požiarmi,“ povedal hovorca ministra kultúry Jozef Bednár.
Príklady rekonštrukcií:
- Kežmarok: Posledné dva roky výmena strechy, nutné dokončiť výmenu šindľa. Za oltárom sú namaľované biblické dejiny, ktoré by bolo treba reštaurovať.
- Istebné: Čakajú na vyjadrenie odborníka ohľadom stavu strechy. Posledná generálna oprava prebehla v osemdesiatych rokoch.
- Svätý Kríž: Rekonštruujú strechu aj vežu. Naposledy strechu menili pred 13 rokmi.
- Hronsek: Pred dvoma rokmi urobili náter strechy, opäť musia šetriť na novú strechu.
Stav strechy ovplyvňuje množstvo zrážok, snehu. „Nepamätám si rok, že by sme niečo na kostole nerobili. V kostole v Hronseku prebiehala generálna oprava 15 rokov. „Teraz by to už malo byť relatívne v poriadku, hoci na kostole nikdy nič nie je definitívne. Jeden náter podľa Ďurčíkovej stojí okolo 3-tisíc eur.
Mapa drevených kostolov na Slovensku
Turistický ruch a propagácia
Množstvo turistov, ktorí pokoj a jedinečnosť kostolíkov vyhľadávajú, závisí nielen od propagácie pamiatok, ale najmä od regiónu, kde sa nachádza. Artikulárny kostol v Kežmarku si za rok pozrie okolo 20-tisíc návštevníkov. Väčšinu tvoria zahraniční turisti, Nemci alebo po nemecky hovoriaci návštevníci. „Vzhľadom na to, že Spiš bol Nemcami osídlený, majú k nemu vzťah.
Keď po generálnej oprave kežmarský kostol otvorili, nasledoval obrovský boom turistov. Teraz ich chodí oveľa menej. Porubän si myslí, že tieto objekty sú málo propagované a v spolupráci s mestom, regiónmi a najmä s cestovnými kanceláriami by sa o nich malo hovoriť viac. „Keď prídu turisti do Kežmarku, na mesto majú pol dňa. Je potrebné, aby sme ich sem dostali minimálne na deň, lebo je tu čo vidieť.
Vlani kostol v Hronseku navštívilo do 10-tisíc turistov. Kostolík v Leštinách prežíva dobré obdobie, počet turistov stúpa. Priemerne si ho počas roka pozrie okolo 3-tisíc návštevníkov. Podľa Nory Gubkovej zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch treba nastaviť kritériá, aby bola verejnosť adresne informovaná. „Do budúcna je potrebné zo strany obcí, miest, Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ministerstva kultúry, ale aj farských úradov, teologickej fakulty či biskupského úradu ešte viac sa zaoberať charakteristikou návštevníkov.
Dodáva, že zahraniční turisti sa skôr zaujímajú o históriu a kultúru. Artikulárny kostol vo Svätom Kríži má kapacitu 6 000 návštevníkov, hoci sa to nezdá. Počas pracovných dní slúži ako kultúrna atrakcia či múzeum. „V zimných mesiacoch sa stáva, že aj tri dni nikto nepríde, ale počas leta nás navštívi za deň aj 4-5 autobusových zájazdov.
Vôňa kadidla a jej význam
Pod slovom kadidlo sa väčšine z nás vybaví horiace kadidlo v kostole. Možno vám niečo hovoria názvy ako „olibanum“, čo znamená kadidlo po latinsky alebo „Frankincense“, čo je anglický názov. „Weihrauch“ je nemecký výraz, „levon“ je zas po hebrejsky. Kadidlovník (po latinsky Boswellia sacra) je malý kríkovitý strom s vetvičkami listov pripomínajúcimi rebro a bielymi kvietkami. Voňavé kadidlo, ako ho poznáme my, je vlastne živica tohto stromu. Spočiatku má mliečnobielu farbu.
Tuhne však akoby v oranžovo-hnedých slzách, niekto ich nazýva perlami a z nich sa parou zo stuhnutej živice destiluje esenciálny olej so svojou typickou hĺbkovo upokojujúcou vôňou. Vrchné tóny sú sviežejšie, citrusovo-terpentínové, podtóny prechádzajú do sladkých, teplých, dymových. Traja králi priniesli Ježiškovi ako dary zlato, kadidlo a myrhu. Boli to dary nielen drahé, ale aj cenné pre svoju liečivú silu. Vonná živica kadidlo zohrávalo svoju úlohu vo všetkých starých kultúrach.
Vo všeobecnosti sa verí, že kadidlo čistí priestor, zatiaľ kým zápach priťahuje zlé bytosti a nečisté sily. Vôňa kadidla by preto mala priťahovať dobré energie a očistiť nielen okolitý priestor, ale aj naše duše. V súčasnosti sa preukázala dôležitá úloha kadidla pri liečbe depresií, infekcií, dokonca rakoviny. Podľa ajurvédy prináša denné pálenie kadidla (keď sa kusy živice kladú na rozpálené uhlíky) v domácnosti zdravie všetkým členom rodiny. Ajurvéda používa „olejček z kadidla“ už po tisícky rokov na liečbu artritídy práve pre jeho silný protizápalový a protibolestivý účinok. Takisto na hojenie rán a posilnenie ženského hormonálneho systému.
Miestni zvyknú kadidlovú živicu aj žuť pre jej antibakteriálne vlastnosti v rámci zlepšenia zdravia zubov a ďasien. Do zmesi s kadidlom na pálenie sa veľmi často pridáva myrha, mimochodom, je to tiež ker, ktorý produkuje hnedú aromatickú živicu. Kadidlo v éterickom oleji sa však dobre mieša s väčšinou kvetinových, drevitých, korenistých či citrusových vôní. Takisto s pačuli, rozmarínom, bazalkou, prípadne s divokým pomarančom.
Áno, kadidlo sa tradične používalo na odháňanie zlých duchov, v súčasnosti sú týmito zlými energiami v prenesenom zmysle slova úzkosť, obavy, depresie, rôzne panické ataky. Jednoducho, psychické problémy a „pnutia“, ktoré so sebou prináša súčasná doba plná stresu a neistoty. Nielen starobylé rituálne používanie, ale aj moderný výskum potvrdzuje, že kadidlo má relaxačný vplyv a zlepšuje náladu, zmierňuje dokonca aj hystériu. Používa sa na meditácie.
Tieto jeho antidepresívne vlastnosti možno dosiahnuť prostredníctvom difúznych techník a takisto aplikáciou prostredníctvom masáže. Okrem antidepresívnych vlastností má kadidlo aj analgetické (protibolestivé), protizápalové, sedatívne a antiseptické účinky. Vo forme jemného esenciálneho oleja pomáha kadidlo aj pri kožných problémoch, pri akné, vráskach, poraneniach až po terapiu jaziev. Na kožnú aplikáciu je však vhodné 100 % kadidlový éterický olej riediť so základným olejom (napr. kokosovým).
Kadidlový olej je výborný v období sezóny nádchy a chrípky (už ani nehovoriac o súčasnej „koronasezóne“). Chemické zložky v kadidlovom oleji podporujú zdravú produkciu bielych krviniek. Práve kadidlo sa zo všetkých éterických olejov najviac používa pri zmiernení príznakov rôznych onkoochorení - píše sa o rakovine močového mechúra, o nádoroch na mozgu, pretože extrakt z kadidla zmierňuje neurologické poškodenie a zmierňuje depresívne stavy a obavy, ktorými vo zvýšenej miere trpia najmä onkopacienti.
Kadidlový olej pomáha pri spomalení a prehĺbení dýchania, pomáha zvládať strach, nervové napätie, stres, úzkostné stavy. Skutočne vonia priam božsky, veď sa tradične pálilo ako obeta bohom. Okrem zmesí na náladu pomáha aj pri respiračných problémoch, čiže pri nádchach, kašli, astme, bronchitíde a podobne. Používa sa ako súčasť masážnych či kúpeľných olejov.
V rámci značky SPA CEYLON je kadidlo súčasťou radu „De-Stress“, v ktorom možno nájsť relaxačný sprchovací gél, telový elixír, harmonizujúcu hmlu, upokojujúce telové masážne sérum, wellness balzam alebo roll on na rýchle a praktické použitie. V predaji je aj menšia či väčšia darčeková kozmetická súprava. Srílanská značka SPA CEYLON ponúka aj samotný esenciálny olej (20 ml) pod anglickým názvom Frankincense a prírodný izbový arómodifuzér, kde je kadidlo v kombinácii s mandarínkou a gáfrovou limetkou.
Čo sa týka používania oleja v arómolampe, Dr. David Stewart v publikácii „Chemistry of Essential Oils Made Easy“ upozorňuje, že teplota okolo 150-200 °C môže spôsobiť, že časť oleja sa rozloží, alebo zhorí. Vonné lampy, v ktorých sa esenciálny olej nakvapká do keramickej alebo kovovej nádoby s vodou a zapáli sa pod nimi sviečka, časť oleja odparia v neporušenej podobe, ale zčasti ho aj zničia. Buďte bez obáv, takto zahrievané oleje nie sú nebezpečné. Treba si však uvedomiť, že lampa zahrievaná ohňom vonia, ale je potrebné vnímať ju výlučne ako relaxačnú arómoterapiu.
Vôňa Krista
Skrytý význam kadidla s otcom Bonifácom Hicksom
Ježišove slová „Žatva je veľká, ale robotníkov málo“ sa rokmi sprofanovali, pretože až príliš často v polystyrénovej podobe viseli na kostoloch v časoch primícií alebo misijnej nedele. Keď Ježiš videl zástupy, (...) povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Menný zoznam apoštolov sa fakticky končí troma bodkami. Tie nie sú vyhradené len oficiálnym pokračovateľom apoštolskej línie, ale nám všetkým. Všetci sme pozvaní uzdravovať, kriesiť, očisťovať... Cirkev nie je človekoservis, do ktorého zamierime, keď v sebe potrebujeme niečo opraviť. Je to spoločenstvo, v ktorom sa máme vzájomne niesť.
Ježišove slová si mnohí prečítali tak, že by mali o jeho veci - Božom kráľovstve - hovoriť s veľkým huriavkom. „Ak chcete cítiť vôňu kresťanstva, musíte si vziať ako obraz ružu,“ píše Mahátma Gándhí. A pokračuje: „Ruža k sebe neodolateľne priťahuje ľudí a svojou vôňou ich obdarováva. Tak, aby ju ako skutočnú cítili tí, ktorí ju potrebujú. Aby pookriali, našli radosť zo života, uzdravili sa či vstali z mŕtvych. To je opravdivá úroda každej vône ruže.
12 Keď som prišiel do Troady zvestovať evanjelium Kristovo, a keď sa mi otvárali dvere v Pánovi, 13 môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa; preto som sa rozlúčil s nimi a odišiel som do Macedónie. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať v Kristovi a na každom mieste nám dáva zjavovať vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia; 16 týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život. „…lebo sme vôňou Kristovou.“
Apoštol Pavol prirovnáva naše pôsobenie v tomto svete k zvláštnej vôni. Niekomu na život a niekomu na smrť. Apoštol tu vyjadruje, že naša vôňa je spôsobená tým, čo pre nás znamená Kristus. To Kristus je tou vôňou. Buď sa tešíme z toho, že sme zachránení pre večnosť, alebo to upozorňuje na zahynutie a súd. V dnešnej dobe sa snažíme, aby sme nikoho svojím životom nepohoršovali. Heslo znie: „Buďme tolerantní!“ „Voňajme“ v nedeľu v kostole, ale cez týždeň buďme neutrálni. Lenže Kristus nie je neutrálny.
Buď ti Kristus vonia a vieš, že je tvojím Spasiteľom, alebo ti je vôňou na odsúdenie. Pravé evanjelium polarizuje, nevie byť bez „vône“. A to je dobré. Evanjelium Pána Ježiša ťa chce ťa zachrániť pred smrťou a viesť k životu. Moja otázka znie: „Cítiť z nás Krista? Pýtajú sa nás ľudia, keď vidia, čo žijeme, prečo sme iní? Alebo sa nedá zistiť, aká je naša „vôňa“, lebo sa navoniame len v nedeľu na bohoslužby?“ Dajme sa Bohu „prevoňať“ Jeho vôňou, aby sme jasne a z čistého srdca ukazovali na Krista práve mimo kostola!