Vianoce pripomínajú dôležitosť lásky, pokoja a pomoci druhým. Je to čas, kedy sa kresťania sústredia na duchovné hodnoty, rodinné putá a konanie dobrých skutkov. A možno pri pohľade na krásnu hviezdnu oblohu si spomenú aj na slová evanjelia podľa Matúša „videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť“. (Mt 2,1b) Hviezda na východe. Znie to takmer ako z rozprávky, najmä keď práve zmieňovaní občasní účastníci bohoslužieb berú Bibliu takmer ako rozprávkovú knihu s mnohými peknými rozprávaniami a Ježiš je pre nich len historickou postavou. Ale okrem toho, že je Biblia pre kresťanov aj kniha, ktorá nám sprostredkúva vieru, môžeme v nej nájsť aj mnohé historické fakty. Patrí „hviezda na východe“ medzi ne alebo je to len biblický symbol? Bola to kométa, supernova, či konjunkcia (priblíženie) planét?
Klaňanie sa troch kráľov od Gentile da Fabriano
Biblický príbeh narodenia Ježiša Krista
Sväté písmo nám ponúka viacero informácií o narodení Pána. V prvom rade sa ohlasovalo Ježišovo umučenie a zmŕtvychvstanie. Matúš a Lukáš k tomu ešte pridali aj rozprávanie o jeho narodení.Z Lukášovho evanjelia (Lk 2, 1-14)
Čítanie z evanjelia podľa sv. Lukáša (Lk 2, 1 - 14):
1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
2 Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.
3 A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,
5 aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.
6 Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
7 I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
8 V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.
9 Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach,
10 ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
11 Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Počuli sme Božie slovo.
Ďalšie udalosti po narodení Ježiša
Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
V Matúšovom evanjeliu stojí v popredí vianočných rozprávaní svätý Jozef a evanjelista všetko podáva z jeho pohľadu. Do popredia vystupuje predovšetkým Jozefova dôvera a poslušnosť Božím príkazom podľa vzoru starozákonného Abraháma.
V Lukášovom evanjeliu sú udalosti narodenia Božieho Syna vyrozprávané z pohľadu Panny Márie, Ježišovej Matky. Evanjelista na adresu Márie dvakrát pripomína: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19. Narodil sa Márii mocou Ducha Svätého bez jej sexuálneho vzťahu s Jozefom. Ježiš je Boží Syn. Narodil sa v Betleheme, ktorý bol rodným mestom kráľa Dávida, ale vyrastal v Nazarete.
Boží Syn však prišiel nielen pre židovský národ, ale ako spása ponúknutá všetkým ľuďom. Evanjelista Ján tak ukazuje, že v Ježišovi Kristovi - večnom Slove - sa začínajú pre ľudstvo nové dejiny. V tomto Jánovom prológu ďalej zaznievajú slová: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14).
Ďalej apoštol Pavol v Liste Galaťanom 4, 4 - 7 uvádza, že Kristus sa narodil v plnosti času zo ženy. Dieťaťom sa rozumie Mesiáš, ktorým je Ježiš Kristus.
Je potrebné povedať, že kresťania pri slávení sviatkov a vôbec celkovej formácii liturgického roka boli ovplyvnení biblickou - starozákonnou tradíciou. Pre židovský národ posvätným dňom každého týždňa bola sobota. Kresťania si postupne začali pripomínať udalosti a skutky Ježiša Krista. Začali sláviť v týždni nedeľu ako posvätný deň, keď Pán vstal z mŕtvych.
My kresťania prijímame Bibliu ako jeden celok, to znamená Starý a Nový zákon vytvárajú jednotu. Ako Kristovi nasledovníci prijímame to, k čomu nás pozývajú novozákonné evanjeliá, keď hovoria, ako pastieri, ale aj mudrci sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Kráľovi.
Vo Svätom písme sa nezachoval presný dátum Pánovho narodenia, ale je to pochopiteľné, lebo nejestvovali matričné úrady.
Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. Teda nie kresťania nahradili obsah pohanského sviatku, ale proces bol opačný. Kresťanstvo v duchu svojho zakladateľa išlo a pokračuje cestou inkulturácie, to znamená ohlasuje Ježišovo evanjelium v konkrétnej kultúre a jazyku.
Historický kontext
Ježišovo narodenie kladie do historického kontextu Rímskej ríše, na čele ktorej v tom čase stál cisár Augustus. Lukáš uvádza, že Ježišovo narodenie bolo v čase, keď „vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
Podľa nálezu z roku 1912 Publius Sulpícius Kvirínius pôsobil v Sýrii v rokoch 10 až 7 pred Kristom. Práve sčítanie v roku 8 pred Kristom sa zhoduje s pôsobením Kvirínia v Sýrii a zároveň s vládou kráľa Herodesa v Judsku.
Betlehemská hviezda
Odpoveď na túto otázku by sme mohli hľadať v množstve literatúry a článkov. Pred niekoľkými rokmi publikoval americký astronóm Michael R. Molnar jednu teóriu, ktorá sa zdá byť najpravdepodobnejšia, pretože sa dá historicky najlepšie doložiť a naviac je v dobrej zhode so Svätým písmom. Jedinú zmienku o betlehemskej hviezde ako takej nájdeme u evanjelistu Matúša. Evanjelista sa zmieňuje o príchode troch mudrcov z Východu, ktorí pozorovali akúsi hviezdu na východe. Po tom ako Ježiša nenašli v kráľovskom paláci, hoci to bolo pre nich logické, po poučení Herodesovými radcami sa vybrali do Betlehema, kde sa mal narodiť podľa prorokov židovský kráľ. Druhou a poslednou evanjeliovou pomôckou v našom uvažovaní môže byť ešte evanjelium podľa Lukáša. Uvádza, že narodenie Ježiša sa udialo v časoch, keď vyšiel rozkaz cisára Augusta vykonať súpis ľudu, ktorý sa konal, keď Sýriu spravoval Quirinius. Tak sa Jozef s Máriou pobrali do mesta Betlehem, aby sa tam dali zapísať.
Mudrci od Východu
Ako sme už spomenuli, evanjelista Matúš sa zmieňuje o mudrcoch z Východu, ktorí hľadajú novonarodeného Mesiáša v Herodesovom kráľovskom paláci. V gréckom origináli môžeme nájsť výraz magoi. V rímskych katakombách našli archeológovia náhrobný kameň zo 4. storočia, ktorý zobrazuje zosnulú ženu Severu. Nachádza sa tam latinský nápis (Severa in Deo vivas), vedľa ktorého je možné nájsť znázornených mudrcov klaňajúcich sa narodenému Ježišovi, na hlave s frýgickými čiapkami, ktoré sú spájané výlučne s ľuďmi z Východu.
Pravdepodobne mohlo ísť o Chaldejcov, ktorí mohli pochádzať z územia Mezopotámie či Babylonie. Na rozdiel od židov, títo mudrci poznali oblohu dôkladne a venovali sa jej pozorovaniu. V tradičnom judaizme nenájdeme zmienky o skupinách, ktoré by sa zaujímali o astrológiu. Tomu môže zodpovedať aj prekvapenie Herodesa a jeho radcov, ktoré čítame v evanjeliu „Keď to počul kráľ (Herodes) rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním.“ Už z roku 1000 pred n. l. existujú záznamy o pozorovaniach oblohy babylonskými kňazmi. V prvom rade svoje vedomosti využívali na určovanie času. Z roku 500 sú už zachované presné predpovede pozícii pre planéty a Mesiac pre roky 205-30 pred n. l. To, čomu dnes hovoríme horoskop, začalo vznikať až okolo roku 410 pred n. l.
Kométa, supernova alebo niečo iné?
Vzhľadom na to, že pojem hviezda (v písme Aster) sa používal na popis viacerých druhov nebeských telies, či už komét alebo hviezd, fantázie o tom, čo všetko mohla byť Betlehemská hviezda, boli a sú dodnes rozsiahle. Na to však, aby sme lepšie pochopili historický kontext, je potrebné študovať dobové materiály a záznamy, aby sme mohli chápať aj význam úkazu - Betlehemskej hviezdy. Aj keď sa v tradičnom judaizme nevenovali astrológii, predsa však máme hodnotné záznamy z východných kultúr, či od iných autorov.
Kométa
Najčastejšie sa v historických prameňoch hovorí, že mohlo ísť o akúsi kométu (kometai). Suetonius popisuje strach z kométy ktorá sa objavila v roku 79 n. l. za vlády Vespasiana. Jedna z najviac oslavovaných sa objavila v roku 44 pred n. l. po zavraždení Gaia Iulia Caesara. Jeho adoptívny syn Augustus Caesar sa obával, aby sa nešpekulovalo o tom, že táto kométa predpovedá jeho smrť a preto ju prehlásil za blúdiacu dušu Gaia Iulia Caesara. Ďalšie historické pramene hovoria o kométe za vlády cisára Nera roku 64. Vtedy Nero donútil svojho radcu Senecu a ďalšie prominentné osobnosti, aby sa rozhodli, že spáchajú samovraždu ako obetu pre uzmierenie kométy. Sú dôkazy, že niekoľko popredných občanov zomrelo ako zmierna obeta pre kométu. Z týchto niekoľkých informácií je nám teda jasné, že kométa bola chápaná skôr ako znamenie nešťastia a smrti, než narodenia nového kráľa, Mesiáša, ktorý vyslobodí svoj ľud z hriechov.
Supernova a Johannes Kepler
Teória o tom, že Betlehemskou hviezdou mohla byť jasná supernova (označenie hviezdy pred jej zánikom) pochádza od hvezdára Johannesa Keplera. Ten 10. októbra 1604 spozoroval novú hviezdu v súhvezdí Hadonosa. Zhodou okolností bola pozorovateľná na oblohe aj konjunkcia Marsu, Jupitera a Saturnu. Keďže neboli predstavy o tom, ako vznikajú kométy, začali uvažovať o tom, či takáto vzácna trojitá konjunkcia nemá vplyv na vznik ďalších komét, ktoré by priniesli nešťastie. Myšlienku o vzniku komét následkom planetárnych konjunkcií prebrali od nasledovníkov Aristotela. Všetkým sa uľavilo, keď následkom konjunkcie nebola kométa, ale nová hviezda, ktorá potom ostala viditeľná takmer 1 rok. J. Kepler, ktorý mimochodom pôsobil aj v Prahe na dvore Rudolfa II., spočítal, že konjunkcia troch planét sa vyskytuje každých 805 rokov, a teda že musela nastať aj roku 6 pred n. l., blízko k dátumu Ježišovho narodenia. Vzhľadom na historické pramene však môžeme vylúčiť aj teóriu, že mohlo ísť o novu alebo supernovu. Zdá sa, že novám a supernovám neprikladali v časoch blízkych Ježišovmu narodeniu veľkú pozornosť. Plínius podáva popis objavu novy od Hipparchosa okolo 22. júna - 21. júla 134 pred n. l. To, že v tých časoch nešlo o nič zvláštne najlepšie dokresľuje fakt, že sa neuvádza pri tomto popise žiadne astrologické vysvetlenie úkazu.
Súhvezdia Barana a zákryt Jupitera Mesiacom
Klaudios Ptolemaios vo svojom diele Terabiblos (150 n. l.), kde sa venuje astrologickej symbolike a pohybu Slnka v súhvezdiach zvieratníka spája s krajinami Herodesovej ríše súhvezdie Barana. Tak prikladá veľkú váhu jej pozorovaniu. Ďalším zdrojom potvrdzujúcim toto symbolické prepojenie je Antológia Vetiusa Valensa z roku asi 175 n. l. Situácia, pri ktorej sú Slnko, Jupiter i Saturn v Baranovi môže byť úplne optimálna a mohla by byť znamením mimoriadne výnimočnej udalosti v Judei. Taktiež Mesiac a Jupiter hrali veľmi významnú úlohu v horoskopoch vládcov. Jupiteru sa pripisuje kráľovský význam. Historik Otto Neugebauer zistil, že mnoho astrológov sústredilo oblasť svojho záujmu najmä na tesné konjunkcie a zákryty nebeských telies.
Môžeme teda povedať, že keby došlo k zákrytu Jupitera a Mesiaca v súhvezdí Barana, bolo by to znamenie, že v Judei sa narodil nový kráľ. Ako sme už uviedli, nevieme presne povedať, kedy sa Ježiš Kristus narodil. Avšak na základe historických faktov a záznamu evanjelistov môžeme zhodnotiť, že sa narodil približne medzi rokmi 8-4 pred n. l. Nie je to síce za čias, keď spravoval Sýriu Quirinius, ale podľa ranokresťanského spisovateľa Tertuliána sa narodil Ježiš počas iného sčítania ľudu, ktoré pre cisára Augusta vykonával v Judei Sentius Saturninus. V tomto časovom období došlo k dvom veľmi zaujímavým nebeským úkazom. Zaujímavé je, že obidva sa odohrali v roku 6 pred n. l. 20. marca, tesne pred západom Slnka v Judei, zakryl Mesiac Jupiter v Baranovi. Ďalší podobný zákryt nastal 17. apríla, tentokrát však nastal krátko pred miestnym poludním, teda cez deň.
Ak čítame evanjelium v gréckom origináli, musíme dojsť k malej oprave nášho prekladu. Výraz u evanjelistu Matúša „videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt, 2,2) je v skutočnosti napísaný po grécky doslova nie „na východe“, ale „pri východe“ (en te anatole). Takže môžeme jednoznačne skonštatovať, že išlo o úplne výnimočnú udalosť.
Astrologická schéma Michaela Molnara, znázorňujúca zákryt Jupitera Mesiacom v súhvezdí Barana.
Po tom, čo mudrci opustili Herodesa a vydali sa na cestu hľadať novonarodeného kráľa, ktorý neprebýva v kráľovskom paláci, čítame u Matúša: „Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom kde bolo dieťa.“ (Mt 2,9)
Doslovný preklad z gréčtiny: „A hľa, hviezda ktorú videli pri východe išla pred nimi, dokiaľ doraziac sa nezastavili nad miestom kde bolo dieťa.“
Pohyb hviezdy, ktorú videli mudrci pri východe a jej zastavenie sa dá vysvetliť pohybom planét na oblohe, ktorý je zapríčinený aj pohybom zemskej osi a pohybom Zeme okolo Slnka. Planéty vďaka tomu vykresľujú na oblohe zdanlivé slučky, dokonca istú chvíľu, než zmenia svoj pohyb, akoby zdanlivo na oblohe „stáli“.
Nikto nemôže potvrdiť so 100% platnosťou teóriu Michaela Molnara o úlohe Jupitera ako betlehemskej hviezdy, avšak môžeme vidieť, že Sväté písmo nám podáva dosť verný opis udalosti, ktorá sa dá aj vedecky veľmi presne vysvetliť. Navyše používanie gréckych odborných výrazov, bežných pre astrológiu dosvedčuje, že autor bol zbehlý v astrológii a trebárs chcel adresovať svoju radostnú zvesť aj mimožidovským obciam.
Vianočné tradície
Rôzne vianočné vinše a koledy, jasličky, koledovanie a podobne odrážajú úprimnú zbožnosť často jednoduchých, ale hlboko veriacich ľudí. Verš Význam
| Verš | Význam |
|---|---|
| Lk 2,1 | Augustov rozkaz na súpis ľudu |
| Lk 2,4-5 | Jozef a Mária putujú do Betlehema |
| Lk 2,7 | Narodenie Ježiša a uloženie do jasieľ |
| Lk 2,10-11 | Anjel zvestuje pastierom radostnú správu |
| Lk 2,14 | Anjelský chválospev |
| Lk 2,29-32 | Simeonovo proroctvo |
Betlehem, ako symbol Vianoc, zobrazuje biblický príbeh o narodení Ježiša Krista s vyobrazením Svätej rodiny s malým Ježiškom v jasličkách. Okrem biblických výjavov znázorňujú betlehemy v mnohých prípadoch tiež život a prácu obyčajných ľudí. Koncom 18. storočia prenikli betlehemy z kostolov aj do ľudových domácností, kde sa kládli do kultového kúta izby v čase od Vianoc do Troch kráľov. Vyrábali sa z rôznych materiálov, ako drevo, hlina, papier, kartón či vosk.
Masové rozšírenie betlehemov do domácností nastalo najmä po 2. svetovej vojne. Popri betlehemoch umiestňovaných v domácnostiach existovali i betlehemy prenosné, ktoré boli súčasťou tradičných obchôdzok koledníkov - betlehemcov. V minulosti betlehemci chodievali vo viacerých lokalitách Gemera-Malohontu (Tisovec, Hrnčiarske Zalužany, Hačava, Stará Bašta...), no postupne tento zvyk zanikol. Koncom 90. rokov však v niektorých obciach dochádzalo k jeho obnovovaniu (Kokava nad Rimavicou). Obchôdzky sa začali na Štedrý večer, keď sa zvečerilo.
Vianočný betlehem v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Aschaffenburgu.
V betlehemských hrách účinkujú pastieri, anjel nesúci betlehem a starý. Ich podstatou je spánok a prebúdzanie pastierov, doberanie si starého pastiera a obdarúvanie Ježiška. Anjel držal betlehem, ktorý bol najčastejšie zhotovený z dreva, alebo papiera.Aj v prostredí s maďarsky hovoriacim obyvateľstvom patrí chodenie s betlehemom - betlehemzés, k významným prvkom vianočného zvykoslovia. Zvyk tu bol rozšírený do druhej svetovej vojny, následne sa ho vo viacerých lokalitách podarilo obnoviť v 90. rokoch 20. storočia.