Československo bol veľmi dobrý projekt, na ktorého konci bol začiatok 25-ročnej úzkej spolupráce dvoch celoeurópsky úspešných štátov, Českej republiky a Slovenskej republiky. V roku 2018 sme oslávili 25. výročie vzniku dvoch samostatných štátov, ako aj 50. výročie udalostí z roku 1968 a 100. výročie vzniku Československa. To posledné sme si pripomenuli 28. októbra v Prahe a 30. októbra v Martine, odkiaľ sa v roku 1918 prihlásila k Československu Slovenská národná rada.
Slovenská republika aj Česká republika vznikli 1. januára 1969 na základe ústavného zákona o československej federácii. V roku 1993, znovu na základe ústavného zákona, o rozdelení federácie, nadobudli plnú štátnu samostatnosť a stali sa subjektmi medzinárodného práva. Československá federácia vznikla aj zanikla rovnakým spôsobom, ústavným zákonom. Rozdelenie federácie nebolo dôsledkom taktizovania politikov, ale toho, že samotní občania mali diametrálne iné názory na budúcu podobu spoločného štátu. Keďže politické reprezentácie nedokázali nájsť taký kompromis, ktorý by vyhovoval väčšine voličov na oboch stranách hranice, pristúpili k rozdeleniu federácie.
V časoch, keď sa krvavo rozpadala Juhoslávia aj Sovietsky zväz, dokázali pokojnou cestou vytvoriť dva samostatné štáty, ktoré majú dodnes nadštandardné vzťahy. Je to praktická ukážka našich nadštandardných vzťahov, sotva sa nájde inde vo svete príklad, kde vlády v plnej zostave každý rok sedia spolu a prerokúvajú bilaterálnu agendu, spoluprácu v rámci Európskej únie a V4. Vlády sa dohodli, že pripravíme dôstojné oslavy týchto významných výročí. Budeme môcť osloviť domácu, ale prostredníctvom spolupráce českých a slovenských zastupiteľských úradov v zahraničí aj zahraničnú verejnosť.
Najdôležitejšie je ukázať občanom Slovenskej aj Českej republiky, že československý štát bol pre obe veľká hodnota. Že niečo vo svete znamenal a aj 25 rokov spolupráce po pokojnom ústavnom rozdelení federácie bolo vynikajúcich. A je to príležitosť osloviť príslušníkov mladších generácií, ktoré na rozdiel od nás nezažili spoločný štát, ktorý bol bilingválny. Možno tie prvé štyri roky po rozdelení boli vzťahy trochu rozpačité, rozhúpané. Ale keď sa vyriešili posledné dve otázky delenia federálneho majetku za Zemanovej a Dzurindovej vlády, už to išlo veľmi silno dopredu.
Ukázalo sa, že to zvládli obe republiky. Slovenská republika naakumulovala dostatočný ľudský, sociálny a politický kapitál, aby dokázala stáť na vlastných nohách. Aj keď to na začiatku, v 90. rokoch, bolo turbulentné a ťažké. Dnes sú podľa neho Česká republika a Slovenská republika vysoko rozvinuté priemyselné štáty. My nie sme tie krajiny, ktoré nerešpektovaním maastrichtských kritérií robia Európskej únii (EÚ) problémy. Plníme ich. Sme motorom hospodárskeho rastu. Sme jednoznačne demokratické štáty, na Slovensku aj v Česku je klasická liberálna parlamentná demokracia, ctíme si antifašistické tradície, sme členmi Európskej únie aj NATO.
Hlavným českým sviatkom, čo sa týka štátnosti, je vznik Československa. Ale majú aj 1. januára, deň znovunadobudnutia samostatnej českej štátnosti. Ten nikto neoslavuje. S postupom času sa vyvíjali aj ich názory. Výskum pred voľbami v roku 1992 ohľadom predstáv občanov oboch štátov o budúcom štátoprávnom usporiadaní priniesol podľa Weissa takéto údaje: V Čechách 29 percent respondentov preferovalo unitárny štát, teda Československo bez federácie, s jednou vládou a jedným parlamentom. Dvadsaťjeden percent českých občanov bolo za spolkové usporiadanie, teda, že by sa vytvorili regióny, ako sú v Rakúsku alebo Nemecku. Nebola by to teda federácia národných štátov. Inak povedané, polovica českých občanov odmietala federáciu, alebo ju odmietala na národnom princípe. Dvadsaťosem percent českých občanov bolo vtedy za federáciu, päť za konfederáciu a 13 percent bolo už vtedy za vznik dvoch nezávislých štátov.
Na Slovensku bolo za unitárny štát 11 percent ľudí. Dnes sa zabúda na to, že časť ľudí, ktorí vtedy horovali za zachovanie spoločného štátu, bola za Československo, ktoré by bolo defederalizované. Za spolkovú republiku bolo šesť percent Slovákov, za federáciu 26 percent a 31 percent bolo za konfederáciu. Za dva nezávislé štáty bolo 18 percent. Nebol to problém politických elít, oni reprezentovali názory svojich voličov. Bol nejaký problém v spolupráci medzi Slovenskou, Českou republikou, Poľskom a Maďarskom preto, že od roku 2009 máme euro? Nebol. Česká národná banka a vláda sa starajú o korunu, maďarská o forint, poľská o zlotý a my o euro. Slováci si euro osvojili, majú v ňom všetky úspory a hypotéky. Je v našom záujme, aby sme boli tam, kde sa budú prijímať opatrenia, aby naša mena bola ešte stabilnejšia a neboli riziká, že sa môže rozkývať.
Silu V4 som vždy vnímal v tom, že sme si vybudovali vzájomnú dôveru a komunikačné kanály. Premiéri boli schopní sa pred rokovaním Európskej rady zísť a povedať si, kde majú spoločné záujmy a kde spoja sily a hlasy. Je to potom 65-miliónové spoločenstvo, ktoré už má svoju váhu. Tam sme dosiahli úspechy. Tým, že sa vybudovala dôvera, vieme povedať aj to, v čom nepôjdeme spolu, lebo máme takýto a takýto záujem. Ale sa aspoň neprekvapíme, povieme si to.
Česká a Slovenská republika na mape Európy
SK Dejiny - Príbeh Slovenska 1918 - Vznik štátu Čechov a Slovákov
Kultúrne rozdiely a spoločné korene
Jen málokterá kniha se zapsala do srdcí čtenářů tak hluboko jako právě Babička z pera známé české spisovatelky Boženy Němcové. V průběhu let se dočkala mnohých vydání a idylický život na vesnici, jehož středobodem je postav. Audiokniha Babička - obsahuje nejslavnější klasické dílo spisovatelky Boženy Němcové. Čte Hana Kofránková. Babička je jedno z nejznámějších děl české klasické literatury, které je převyprávěné tak, aby si ji mohli přečíst i malí čtenáři. „Šťastná to žena!“ - múdra, láskavá, starostlivá, milujúca svoju rodinu, vychovávajúca vnúčatá a ochotná poskytnúť každému dobrú radu i pomoc. Taká je babička, hlavná hrdinka knihy Boženy Němcovej. Dielo sa dočkalo. A grandmother passes on her wisdom to her neighbours, friends and grandchildren in rural Bohemia. A fine example of 19C proto-feminist fiction. Nejpopulárnější českou dětskou knihu čte nejoblíbenější česká herečka! Unikátní spojení klasického díla Boženy Němcové s interpretací Libuše Šafránkové činí z tohoto CD doslova kulturní událost. Kdybych štětcem mistrně vládnout znala, oslavila bych tě, milá babičko, jinak; ale nástin tento, perem kreslený - nevím.
Životopisné prozaické dielo Prsteň mojej (starej) mamy zachytáva život dvoch rodín a ich príbuzných v čase pred druhou svetovou vodou, počas nej apo nej. Vznikol najmä z autentických rozprávaní jednej z hlavných postáv diela. Pán Hronu je zbierka poviedok, ktoré sám autor považoval za navždy stratené. Štyri roky po jeho smrti sa vynorili, aby poskytli svedectvo o jeho začiatkoch. Dvadsaťdvaročný Peter Pišťanek ich posielal vo svojich listoch z vojenčiny a parodoval v nich.
Ilustrácia knihy Boženy Němcovej - Babička
Oslavy a pripomienky
Na otázku, prečo oba štáty pristupujú rozdielne napríklad k oslavám vzniku predvojnového Československa, odpovedá, že je to asymetria, ktorá vznikla historicky. „Je to tak, hlavným českým sviatkom, čo sa týka štátnosti, je vznik Československa. Ale majú aj 1. januára, deň znovunadobudnutia samostatnej českej štátnosti. Ten nikto neoslavuje.
Konštantín Vaginov (1899 - 1934) - ruský básnik a prozaik, popredný a svojrázny predstaviteľ ruskej sovietskej postavantgardy a predchodca ruskej postmodernej literatúry, sa narodil v Petrohrade, ktorý bol preňho štvrtým Rímom a pre jeho poéziu. Po náhlé smrti otce se žena středního věku vrací ve vzpomínkách do dětství, které prožila ve čtyřicátých a padesátých letech dvacátého století. Otcova odměřenost a komunistické ideály, matčina nespoutanost a...
Spolupráca a budúcnosť
Weiss reagoval aj na otázku, či úspešnú 25-ročnú spoluprácu samostatného Česka a Slovenska neukončí integrácia do jadra Únie, kam má Slovensko vďaka euru bližšie ako jeho západný sused. „Bol nejaký problém v spolupráci medzi Slovenskou, Českou republikou, Poľskom a Maďarskom preto, že od roku 2009 máme euro? Nebol. Česká národná banka a vláda sa starajú o korunu, maďarská o forint, poľská o zlotý a my o euro. Slováci si euro osvojili, majú v ňom všetky úspory a hypotéky. Je v našom záujme, aby sme boli tam, kde sa budú prijímať opatrenia, aby naša mena bola ešte stabilnejšia a neboli riziká, že sa môže rozkývať.
tags: #rozdiely #cestina #a #slovencina #spoved