Izaiáš, hebrejsky Ješajáhú, čo znamená "Jahveho spása", bol jedným z najvýznamnejších prorokov Izraela. Narodil sa okolo roku 770 pred Kr. v Jeruzaleme do vznešeného rodu ako syn istého Amosa. Viac, ako ktorýkoľvek iný prorok, získal početných učeníkov, takže možno hovoriť o opravdivej »Izaiášovej škole«, ktorá podávala jeho posolstvo z generácie na generáciu a pod jeho menom ohlasovala aj mnohé výroky až do 5. storočia pred Kr. Osobitne významnou súčasťou tejto prorockej knihy sú state o Meiášovi od jeho narodenia, až po jeho smrť. Preto je Izaiáš mnohými odborníkmi nazývaný aj „evanjelistom Starého zákona“.
Osobný život a rodina
Bol ženatý a jeho manželka sa spomína ako prorokyňa (porov. 8,3). Mal aspoň dvoch synov a dal im symbolické mená, ktoré vystihovali podstatu jeho prorockého poslania: Šeár-jašúb (hebr. = »zvyšok sa obráti« alebo »zvyšok sa vráti«; porov. 7,3; 10,21) a Mahér-šalál-chaš-baz (hebr. = »Náhla korisť - rýchla lúpež«; alebo »Rýchle za korisťou uteká lúpežník«; porov. 8,3).
Prorocká činnosť
Boh povolal Izaiáša za proroka r. 740 pred Kr. Pôsobil za panovania júdskych kráľov Jótama [Joatama] (740-736), Achaza (736-716) a Chizkiáša [Ezechiáša] (716-687), teda v období, keď Južné kráľovstvo prežívalo vážnu náboženskú a politickú krízu. Izaiáš najprv rázne vystúpil proti náboženskému úpadku v Júdsku a v Jeruzaleme. Upozorňoval, že pre náboženský úpadok príde Boží súd vykonaný prostredníctvom výbojov okolitých národov, povzbudzoval však tých, ktorí ostanú Bohu verní a ohlasoval pre nich budúcu nádej. Vďaka proroctvám o naplnení Božej milosti bol neskôr označovaný za proroka útechy a radosti. Židia i kresťania si ho vážia ako proroka, ktorý vo svojom posolstve zvestuje najviac mesiášskych zasľúbení.
Jeho styky s judským kráľovským dvorom, vzdelanie, kultúrny a politický rozhľad a najmä vynikajúce duchovné vlastnosti, ktorými bol obdarovaný, ho plne kvalifikovali na jeho budúce prorocké poslanie - byť hovorcom Boha medzi ľudom. Boh povolal Izaiáša za proroka v roku smrti kráľa Oziáša. Ako prorok pôsobil v čase panovania troch judských kráľov, keď toto kráľovstvo prežívalo vážnu náboženskú a politickú krízu. Izaiáš varoval kráľov pred spojenectvom s Asýrčanmi a Egypťanmi. Život proroka bol veľmi pohnutý. Neustále sa musel boriť s nevierou ľudu, ktorému bol prorokom. Pôsobil po prorokoch Amosovi a Ozeášovi a bol súčasníkom proroka Micheáša. Prevyšuje ich však nielen literárnymi schopnosťami, ale najmä teologickou náplňou svojich prorockých rečí.
Izaiáš ako "evanjelista Starého zákona"
Izaiáš býva nazývaný evanjelistom Starého zákona. Tým, že mal veľké nadanie a vzdelanie mal aj množstvo učeníkov, takže mnohí hovoria o Izaiášovej škole, ktorá jeho posolstvo potom odovzdávala z generácie na generáciu.
Medzi najznámejšie a najdôležitejšie state patria štyri piesne o Pánovom služobníkovi. Starokresťanská tradícia, ako aj katolícki i nekatolícki autori vždy zastávali, aj dnes zastávajú názor, že Pánov služobník je Mesiáš - Ježiš Kristus. V tomto duchu vyznieva aj 22. žalm, ktorý nasleduje po statiach s Knihy proroka Izaiáša a ktorý sa modlí aj sám Pán Ježiš na kríži.
Pieseň o Pánovom služobníkovi (Iz 53,1-12)
Osobitne významnou súčasťou tejto prorockej knihy sú state o Meiášovi od jeho narodenia, až po jeho smrť. Preto je Izaiáš mnohými odborníkmi nazývaný aj „evanjelistom Starého zákona“.
Nasledujúce verše hovoria o Pánovom služobníkovi prorok, a to v mene celého národa, preto hovorí v množnom počte. Od verša 7 hovorí zase Boh.
Iz 53,1 - Prorok bude hovoriť neuveriteľnú vec, ale kto by pochopil, čo Božia moc ("Pánovo rameno") koná?
Iz 53,2 - Ľudia by si mysleli, že Pánov služobník bude aj svojím pôvodom veľký. No vyrástol pred Bohom ako nezbadaná ratoliestka, ako zaznávaný koreň, ktorý okrem toho vyrástol zo zeme suchej, nie je teda veľmi mocný. Takto označuje prorok chudobný pôvod Mesiášov, ktorého už 11,1.10 volá "ratolesť", "výhonok", "koreň", a aj tam pripomína jeho pôvod z bezvýznamnej rodiny Jesseho.
Iz 53,4-6 - Tieto verše hovoria o zástupnom utrpení Mesiáša. Bol nevinný, trpel za nás.
Iz 53,7 - Slová Vulgáty "obetovaný bol" ani prekladateľ, sv. Hieronym, nerozumel o obete na kríži, o tej je reč až vo verši 10. Vyslovuje sa tu len ochota Pánovho služobníka, ako prijíma utrpenie a nesie ho ako tichý baránok.
Iz 53,8 - Z úzkosti, ktorú pretrpel už pred odsúdením, a zo súdneho pokračovania vliekli ho na smrť, ktorú podstúpil pre hriechy svojho ľudu. Počínanie mučiteľov naplňuje proroka úžasom, že volá: "Kto pomyslí na jeho pokolenie?", na pokolenie, ktoré ho vydalo na smrť. Kto by toto pokolenie pochopil a dostatočne odsúdil?
Iz 53,9 - Toto sa doslovne splnilo pri smrti Kristovej. Spasiteľ zomrel medzi zločincami, bolo by sa zdalo ako zrejmé, že aj pohreb bude mať nečestný, medzi zločincami. Predsa, čo nik nečakal, boháč Jozef z Arimatey prepustil mu vlastný hrob (Mt 27,57).
Iz 53,10 - Spasiteľ bude mať potomstvo, veriacich, až do skončenia sveta, ba i vo večnosti budú mu ľudia vďační za dielo vykúpenia.
Iz 53,11 - Tento ťažký verš treba rozumieť tak, že Pánov služobník bude hľadieť na veľké výsledky svojho utrpenia.
Iz 53,12 - Boh mu dal moc nad hriešnikmi, ktorých vykúpil, keď sa dal pripočítať medzi hriešnikov, hoci sám bol nevinný a trpel len za viny iných. Hriešnikmi boli tí, čo ho umučili, on sa však za nich modlil. Aj mimovoľne sa nám tu zjaví pred duševným zrakom Kalvária, kde medzi lotrami krváca Kristus a modlí sa: "Otče, odpusť im…"
Kto číta evanjelium a iné novozákonné spisy, tomu netreba dokazovať, ako sa predpovede tejto Izaiášovej piesne splnili na Ježišovi Nazaretskom.
Príbeh Izaiáša - proroka spásy a Božieho súdu | Biblické príbehy
Kniha proroka Izaiáša
Hoci sa mu pripisoval starozákonný prorocký spis Kniha proroka Izaiáša (skr. Iz, → Biblia; v Tanachu prvá prorocká kniha v skupine Neskorších prorokov, hebr. Neviim Acharonim), najnovšie výskumy, najmä nález kumránskych rukopisov (→ Zvitky od Mŕtveho mora) a ich datovanie rádiokarbónovou metódou, ako aj porovnanie historických súvislostí dokazujú, že ju tvoria tri zbierky prorockých rečí od troch autorov: samotného proroka Izaiáša (Protoizaiáš, Prvý Izaiáš) a dvoch ďalších, neznámych prorokov - Deuteroizaiáša (Druhého Izaiáša; pôsobil asi 550 - 539 pred n. l.) z exilového a Tritoizaiáša (Tretieho Izaiáša; pôsobil asi 521 - 510 pred n. l.) z poexilového obdobia, t. j. z obdobia po návrate Židov z babylonského zajatia.
- Prvá zbierka, tzv. Protoizaiáš (kapitoly 1 - 39; za jej autora sa považuje Izaiáš okrem kapitol 24 - 27 a 33 - 39 považovaných za neskoršie dodatky), obsahuje proroctvá o Júdovi, Jeruzaleme, okolitých národoch, izraelských vodcoch a ich nesprávnej politike a o posledných dňoch i údaje o živote proroka Izaiáša.
- Druhá zbierka, Deuteroizaiáš (kapitoly 40 - 55), sú proroctvá o vyslobodení Izraelitov, resp. Židov, z babylonského zajatia a o ich návrate do Jeruzalema.
- Tretia zbierka, Tritoizaiáš (56 - 66), obsahuje proroctvá o zasľúbeniach, napomenutiach, príprave na budúcu spásu, budúcej sláve Siona, súde nad národmi a konečnej spáse.
Tieto zbierky už na prelome 3. a 2. stor. pred n. l.
Smrť proroka Izaiáša
Podľa babylónskeho Talmudu a apokryfov zomrel mučeníckou smrťou za vlády judského kráľa Menaššeho (698 - 642 pred n. l.).
Podľa tradície zomrel Izaiáš mučeníckou smrťou v pokročilom veku, okolo roku 700 pred Kristom, za vlády kráľa Manassesa . Židovská tradícia hovorí, že bol rozrezaný pílou na dve časti kráľom Manassesom . Hoci táto udalosť nie je explicitne opísaná v Starom zákone, jej konzistentné opakovanie v tradícii zdôrazňuje Izaiášovu neochvejnú oddanosť svojmu prorockému povolaniu aj tvárou v tvár prenasledovaniu.
Svätý Izaiáš, prorok - 9. 5. Sv. Pôvod mena: z hebr. Ješahjáhub - Jahve spasí; Jahve je spása. Narodil sa okolo r. 770 pred Kristom v Jeruzaleme.