Prorok Jeremiáš, hebrejsky Jirmejáh alebo Jirmejáhú, čo znamená "Jahve povýš" alebo "Jahve povyšuje," sa narodil okolo roku 650 pred Kr. v Anatote, približne 5 km severovýchodne od Jeruzalema. Pochádzal z kňazskej rodiny a bol synom Helkiáša. Boh ho povolal za proroka už v mladom veku, okolo roku 627 pred Kr.
Jeremiáš pôsobil ako prorok v najkritickejšom období dejín Júdskeho kráľovstva, počas vlády kráľov Joziáša, Joachaza, Joakima, Joakina a Sidkiáša, celkovo 41 rokov (626-586 pred Kr.). Bol neobyčajne vnímavý voči prírode a často využíval obrazy z prírody vo svojich proroctvách, čo svedčí o jeho citlivosti. Ťažko znášal, že sa nemohol oženiť a mať deti.
Historické pozadie Jeremiášových proroctiev bolo pomerne napäté. Vláda Asýrie sa chýlila ku koncu a Júdsko sa po smrti kráľa Joziáša ocitlo medzi Babylonom a Egyptom. Jeremiáš vyzýval ľud, aby obrátil svoje srdcia k Bohu a nespoliehal sa len na formálne náboženstvo. Kráľ Joakim dal zvitky spáliť, no Jeremiášove proroctvá sa splnili.
Babylon porazil Júdsko a kráľ Nabuchodonozor dosadil na jeruzalemský trón Sidkiáša. Aj tento kráľ vzdoroval Babylonu, až Júdsko utrpelo najťažšiu porážku. V roku 587 pred Kr. Nabuchodonozorova armáda vtrhla do Jeruzalema, zničila mesto i chrám a ľud odviedli do zajatia.
Jeremiáš žiali nad zničením Jeruzalema (Rembrandt)
Jeremiáš a Chananja
V štvrtom roku vlády kráľa Sedekiáša, v piatom mesiaci, prorok Chananja, syn Azzúrov, povedal Jeremiášovi v Pánovom dome v prítomnosti kňazov a ľudu: "Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Zlámal som jarmo babylonského kráľa. Ešte dva roky a vrátim na toto miesto všetky nádoby z domu Hospodinovho, ktoré babylonský kráľ Nebúkadnecar vzal z tohto miesta a odniesol do Babylonie." (Jer 28, 1-3)
Prorok Jeremiáš odpovedal Chananášovi v prítomnosti kňazov a ľudu: "Amen! Nech tak učiní Hospodin, nech splní tvoje slová, ktoré si prorokoval, a nech navráti z Babylónie na toto miesto všetkých odvlečených i nádoby domu Hospodinovho. Avšak počuj toto slovo, ktoré hovorím verejne pred tebou a pred všetkým ľudom." (Jer 28, 6-7)
Chananja vzal jarmo zo šije Jeremiáša a zlámal ho. Potom prorokoval: "Takto vraví Hospodin: Podobne do dvoch rokov zlámem jarmo babylonského kráľa Nebúkadnecara zo šije všetkých národov." (Jer 28, 11) Nato prorok Jeremiáš odišiel svojou cestou.
Neskôr Boh prehovoril k Jeremiášovi: "Choď a povedz Chananjovi: Takto vraví Hospodin: Drevené jarmové ihlice si polámal, ale urobím miesto nich železné jarmové ihlice. Železné jarmo kladiem na šiju všetkých týchto národov na službu babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi, a budú mu musieť slúžiť. Ešte i poľnú zver som dal jemu." (Jer 28, 13-14)
Napokon Jeremiáš povedal Chananášovi: "Neposlal ťa Hospodin, ale ty sám si spôsobil, aby sa tento ľud spoliehal na lož. Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, odstránim ťa z povrchu zeme. Tohto roku zomrieš, lebo si hlásal odboj proti Hospodinovi." (Jer 28, 15-16) A prorok Chananja zomrel v siedmom mesiaci toho istého roku.
Chananja láme Jeremiášovo jarmo
Jeremiášovo posolstvo a utrpenie
Jeremiáš bol zatknutý a uväznený počas obliehania Jeruzalema. Babylončania ho z väzenia vyslobodili, ponúkli mu pohodlný život pri vládnom dvore, no on radšej ostal v Júdsku. Po smrti svojho ochrancu - miestodržiteľa Gedeliáša ho židovskí fanatici odvliekli do Egypta, kde podľa tradície zomrel ukameňovaním. Čas a miesto jeho smrti nie sú známe.
Jeremiáš od začiatku radil, aby sa ľud podrobil Babylončanom. Túto radu mali prijať obyvatelia Júdska, no patrila aj ostatným národom. Vyslanci kráľa edómskeho, moábskeho, týrskeho a iných panovníkov navštívili Cidkiju v prvých rokoch jeho vlády v snahe dozvedieť sa, či podľa jeho mienky je vhodný čas pre spoločný odboj proti babylonskému kráľovi.
Medzi falošnými učiteľmi v Babylone boli dvaja muži, ktorí napriek svojmu nešľachetnému životu okázalo predstierali posvätnú zbožnosť. Jeremiáš odsúdil hriešne skutky týchto mužov a vystríhal ich pred prichádzajúcim nebezpečenstvom. Týchto mužov pokarhanie nahnevalo, a preto chceli prorokovo dielo mariť podnecovaním nedôvery ľudu k Božej rade, aby sa podriadili babylonskému kráľovi.
Jeremiáš bol človek mimoriadne citlivého srdca, úprimne miloval svoj ľud a osobne s ním prežíval všetky útrapy a hlboké bôle nad národným nešťastím a hrozným spustošením krajiny.
Jeremiáš mal ohlásiť, že Boh chce prostredníctvom Nabuchodonozora II. uskutočniť veľké zmeny v medzinárodnej situácii Blízkeho Orientu a že Babylončania majú byť Božím bičom pre Júdsko. Oznamoval, že Jeruzalem padne do rúk Babylončanov a radil spoluobyvateľom, aby sa im poddali bez boja.
Iným prameňom Jeremiášovho utrpenia boli vtedajší proroci, ktorých možno zväčša nazvať »falošní proroci«. Jeremiáš vystríha ľud, aby ich nepočúval, lebo ich neposlal Pán, a odsudzuje ich nemravný život a pokrytectvo. Ale ľud viac počúval týchto prorokov ako Jeremiáša, ktorý od začiatku podvracal slepú a márnu nádej obyvateľov Jeruzalema, že Pán nemôže dovoliť národnú pohromu, v ktorej by podľahol aj chrám, a vyzýval ich, aby sa radšej obrátili a verne zachovávali Pánovu zmluvu.
Jeremiáš pre ich nekajúcnosť a zatvrdnutosť duševne trpel a nachádzal posilu iba v silnom presvedčení, že jeho ústami hovorí naozaj Pán. A Jeremiáš sa v tejto ľudsky neriešiteľnej situácii s veľkou dôverou prihovára a modlí za svoj národ, ba aj za svojich nepriateľov.
Jeremiáš a nová zmluva
Jeremiáš predvídal, že príde nová zmluva, v ktorej sa Boh zjaví ako nekonečne milosrdný a láskavý, pretože stará zmluva, založená na poslušnosti ľudu, zlyhala. Svoju vieru v budúcu obnovu Izraela prejavil napríklad kúpou poľa.
V liste adresovanom babylonským zajatcom z roku 598 pred Kr. Jeremiáš ukazuje perspektívu nádeje: "Ja poznám zámer, ktorý mám s vami, hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej." (Jer 29, 11)
V jeho slovách útechy o novej zmluve sa nielenže ohlasuje koniec starej zmluvy, ale osobitne sa zdôrazňuje, že Boh napíše svoj zákon priamo do sŕdc príslušníkov vyvoleného ľudu. Potom prídu k Bohu aj všetky ostatné národy. Novosť tejto novej zmluvy nespočíva však v novej tóre, čiže Zákone. Zjavenie a sinajskú zmluvu nemožno anulovať: pochádzajú od Jahveho, a preto majú definitívnu platnosť. Novotou je spôsob, ktorým bude Boh zjavovať ľuďom svoju vôľu: už to nebude prostredníctvom prorokov, ale on sám vloží svoj zákon do vnútra Izraela a vpíše ho do jeho srdca, takže ho každý pochopí a bude ho poslúchať vo všetkom.
Jeho život sa často podobá Ježišovmu životu, plnému tiesnivého utrpenia, bezmocnosti a úplnej závislosti od Boha. Kniha proroka Jeremiáša je aj dnes ešte stále aktuálna. Hoci sa už proroctvá vyplnili vo svojom historickom kontexte, niektoré časti sú nadčasové a mali by nás nútiť k zamysleniu.
Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si svätého Jeremiáša pripomínajú 1. mája.