Pre kresťana je najdôležitejšou a najpotrebnejšou skutočnosťou stav milosti. Milosť je dôležitá nielen v okamihu smrti, ale aj počas celého života, keďže okrášľuje našu dušu, preniká ju a mení na nové stvorenie, robí z nej Božie dieťa.
Milosť je vnútorný nadprirodzený dar, ktorý je Bohom daný našej duši k spáse!Pápež Benedikt XVI. hovorí, že „milosť je dotyk Božej lásky.“ „Milosť nie je vec, ale Božie sebadarovanie človeku.
Druhy milostí
Poznáme dva druhy milostí:
- Pomáhajúca milosť je nadprirodzený vplyv a pomoc. Boh pomáhajúcou milosťou osvecuje náš rozum, aby sme spoznali pravdu a správne rozlíšili dobré od zlého, posilňuje a pohýna našu vôľu k dobrému, zušľachťuje celú našu bytosť a zjemňuje našu povahu, lieči nás z rán po hriechu a dáva nám schopnosť konať spasiteľné úkony, ktoré nás vedú k spáse. Bez pomáhajúcej milosti nemôže človek ani v Boha veriť, ani jeho prikázania zachovávať, ani ľutovať svoje hriechy.
- Posväcujúca milosť je nadprirodzená kvalita, Boží život v nás. Milosť posväcujúca posväcuje človeka, robí ho dieťaťom Božím a dedičom neba.
Boh nás nenecháva napospas a udeľuje nám milosť pomáhajúcu, lebo chce, aby všetci boli spasení. Bez pomáhajúcej milosti nie sme schopní urobiť niečo pre svoje spasenie. Milosť posväcujúca je Boží život v nás, ktorý sme prijali v krste. Od krstu máme teda podiel na Božom živote a na milosti Pána Ježiša.
Veľkým nešťastím pre človeka je spáchanie ťažkého hriechu, ktorý spôsobuje vyhasnutie Božieho života v duši človeka, čiže stratu milosti. Po spáchaní ťažkého hriechu môže pokrstený človek získať posväcujúcu milosť prijatím sviatosti zmierenia.
Pokánie a ľútosť ako cesta k milosti
Keďže sa blížia sviatky Paschy, opäť v éteri koluje množstvo otázok, ktoré súvisia so spoveďou pred sviatkami. Vo všeobecnosti totiž platí, že pokánie a Pascha spolu veľmi úzko súvisia, keďže odpustenie hriechov získavame účasťou na smrti a Kristovom zmŕtvychvstaní zomierajúc sebe a žijúc Bohu (porov. Aj keď dokonalá ľútosť má rovnaký účinok ako sviatosť zmierenia, samotná ľútosť predpokladá pevný úmysel sa z hriechov v príhodnom čas vyspovedať.
Vo všeobecnosti znamená pokánie predovšetkým obrátenie srdca, ktorým človek odpovedá na Božie volanie a mení orientáciu svojho života, obrátiac sa k Bohu. Toto pokánie obsahuje aj niekoľko dimenzií: ľútosť, pokánie, náhradu. Zasahuje myslenie i správanie a nachádza sa v strede celého kresťanského života.
Ľútosť
Jednou z dimenzií pokánia je ľútosť. Ľútosť je bolesť duše a nenávisť k spáchaným hriechom. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „„Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to „bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.“ (KKC 1451) A ďalej: „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky - caritatis contritio).
Všetci vnímame, že v čase epidémie, ktorú prežívame, je pozvanie Cirkvi práve o tomto: vykonať úkon ľútosti a aj napriek tomu, že k individuálnej spovedi pristúpim až pri najbližšej možnosti, týmto úkonom ľútosti sa mi dostáva odpustenie. Toto učenie Cirkvi bolo potvrdené už Tridentským koncilom, ktorý uvádza, že ľútosť sprevádzaná predsavzatím vyspovedať sa „zmieruje človeka s Bohom už prv než reálne túto sviatosť prijme“ (Doctrina de sacramento Paenitentiae, 4.
Ľútosť musí vychádzať z hĺbky srdca, nesmie to byť len formulka vyrieknutá bez premýšľania. Ľútosť musí vychádzať z toho, že milujem Boha, ktorý ma ako prvý nekonečne miluje a túto lásku dokázal svojou smrťou na kríži a svojím vzkriesením. Pri ľútosti nemá mať miesto strach, či už z večného zatratenia alebo iných trestov, ktoré hrozia hriešnikovi.
Ako vykonať úkon ľútosti?
- V modlitbe prosíme o silu spoznať svoje hriechy a odvahu ich oľutovať.
- V tomto bode si vykonáme spytovanie svedomia, podobne ako keď sa pripravujeme na sviatosť zmierenia.
- Ľútosť je najdôležitejšou časťou úkonu kajúcnosti, lebo bez ľútosti niet odpustenia. Ľútosť musí byť všeobecná, čiže musí sa vzťahovať na všetky hriechy.
Takáto forma pokánia je pre mnohých niečo nové a preto nie vždy prijímané, či chápané. Sviatosti, ktoré skôr poznáme a vnímame, ale ktoré sú momentálne na vysluhovanie obmedzené, sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti. Avšak neviditeľná Božia milosť v nás pôsobí, aj keď nám jej viditeľné znaky dočasne nie sú plne k dispozícii.
Ako nestratiť Božiu milosť
Nezabúdajme, že hriech v nás ničí Božiu milosť. Slová svätého Jána Pavla II. sú zrozumiteľné: „chráňte sa hriechu, ktorý je najväčším nešťastím ľudských dejín“. Najväčšie zlo, ktoré nás chce pripraviť o večnú blaženosť.
„Buďte triezvi a bdejte! Všetci sme naklonení zaprieť Ježiša. Naučme sa každý večer spytovať si svedomie ako dobrú prípravu na sviatosť zmierenia. Lebo vždy keď ľutujeme, Ježiš nám prejavuje milosť odpustenia aj sedemdesiatsedemkrát, ak je to potrebné!
Svätý Filip Neri sa každé ráno modlil: „Pane, drž aj dnes nad Filipom svoju ruku, lebo ak to neurobíš, Filip ťa zradí.“ Raz ukázal prstom na zločinca na popravisku a povedal: „Hľa Filip Néri bez Božej milosti.“
Svätý Vincent Pallotti konštatuje: „Nikdy si nemysli, že nedokážeš urobiť to, čo v Cirkvi urobili veľkí svätci. S pomocou Božej milosti môžeš dosiahnuť ešte väčšie veci, lebo Boh nás zdokonaľuje nekonečným bohatstvom svojej milosti.“
V apoštolskej exhortácii Gaudete et exsultate sú slová „Dovoľ, aby milosť tvojho krstu prinášala ovocie na ceste svätosti. Dovoľ, aby bolo všetko otvorené voči Bohu a s týmto cieľom si ho zvoľ, rozhodni sa pre Boha vždy nanovo.
Modlitba
MODLITBA. Tak hlboká, tak mocná a tak málo ľudí o nej vie viac. Modlitba nie je len nejaká odriekanka, ktorú si odrecitujeme a na konci povieme amen. Je to spôsob SPOJENIA a KOMUNIKÁCIE s Bohom. Ak by som ľudí mohol naučiť jednu vec, určite by to bolo modliť sa. Pristupujme tedy so smelou dôverou ku trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas. Ako Božím deťom, nám bola daná veľmi veľká výsada . Vďaka Kristovej obeti sme hodní a máme priamy prístup pred Boží trón. A priamo od Boha môžme pýtať požehnanie, milosť a čokoľvek čo máme na srdci alebo čo potrebujeme…
Ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate mojimi učeníkmi.
Kroky ako sa modliť
- Uvedomenie si nášho postavenia v Ježišovi. Veľmi často ľudia sa nemodlia kvôli tomu, že ich diabol oklame MALOMYSEĽNOSŤOU a tým ich chytí do pasce pasivity. V praxi to znamená, že mám dojem, že Boh skôr iných vypočuje než mňa. Ak príjmeme Ježiša za svojho Pána, získavame novú identitu - ospravedlnený, svätý, nepoškvrnený syn/dcéra Boží, milovaný, povolaný… a skrze neho získavame hodnotu, postavanie, aj prístup priamo k Otcovi. To ako budeme blízko k Bohu záleží len a len na nás. On otvoril dvere a dal svoju milosť. Je len na nás sa k nemu priblížiť.
- Modliť sa celým srdcom. To neznamená, že nemôžme mať nejakú predlohu (žalmy, otče náš, chvály…). No najdôležitejšie pri modlitbe je srdce. Predstavte si, že keď sa modlíte, tak Boh nevidí len vaše ústa, sklonené kolená alebo zdvihnuté ruky pri modlitbe, ale v tom momente vidí aj všetko čo je vo vašom srdci a načúva mu. Keď si toto uvedomím, tak hneď upriamujem svoje srdce na neho.
Božia láska
Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. (1. Ján 4,16) Vyjadrenie „Boh je láska“ ukazuje najhlbším spôsobom, kto je Boh a aký je. Láska nie je len jeho vlastnosťou - On sám je láska. Boh je láska a všetko stvoril z lásky.
Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. (Genezis 1,31)
Ako spoznáme Božiu lásku?
Boh nám skrze svoju lásku dáva sám seba. Jeho odovzdanosť voči nám ukazuje, že zmyslom nášho života je poznávať Božiu lásku a opätovať ju. Preto nás stvoril. Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej sily!“ (Marek 12,29-30) Boh nás robí schopnými milovať z celého srdca. To je možné len vtedy, keď spoznáme, prijmeme a zažijeme Božiu dokonalú lásku.
Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme. Dáva nám veľa dobrých vecí, uschopňuje nás milovať a robiť dobro. Keď hrešíme, zneužívame tieto dobré dary od Boha, bez ohľadu na to, k čomu nám boli zverené.
Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. (Ján 14,15) Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. (Ján 14,21)
Čo znamená milovať druhých ukázal Ježiš skrze celý svoj život i smrť. Vedel, že ľudia najviac potrebujú zmierenie s Bohom, a že im v tom často bráni hriech. Jeho láska preto zahŕňa aj to, že jasne odmietol pokrytectvo a viedol ľudí k posúdeniu ich života pred Bohom. Ježiš žil bez hriechu, a preto bol jeho život pre ľudí zrkadlom, skrze ktoré mohli vidieť, čo v nich je. Tí, ktorí ho prijali, mohli byť vedení k obráteniu a odpusteniu. Ježiš hovoril každému pravdu priamo a ukazoval, čo musia ľudia zmeniť. Kvôli tomu ho mnohí nenávideli a nakoniec ho zabili.
Keď ľudia lásku odmietajú, oddeľujú sa od Boha i od seba navzájom. V pravej, biblickej cirkvi každý žije láskou, ktorú dáva Boh. Jeden druhému slúži celým svojím životom a tiež si necháva slúžiť. To je láska, ktorá ľudí spája, nie človekom vytvorená hierarchia alebo organizácia. Ak láska kresťanov vychladne, prestane byť cirkev cirkvou.
Tí, ktorí Ježiša milujú, budú zdieľať svoje životy. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. (Ján 13,34)
Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. (1. Jána 4,20-21) Láska je prikázanie. To nás povzbudzuje a dáva nám nádej, že dokonca aj dnes je možné nasledovať Ježiša a v láske žiť. Ježiš by nám neprikázal milovať, keby to nebolo možné. Sami zo seba by sme toho neboli schopní, ale s Jeho pomocou môžeme naplniť tento jediný pravý cieľ v živote. S ním môžeme nájsť tú jedinú lásku, ktorá nás môže naplniť. Práve kvôli tomu sme boli stvorení.
Milovať druhých znamená chcieť to najlepšie pre každého, bez uprednostňovania osôb. Ježiš nehovoril o úplne novom prikázaní.
Bohužiaľ je veľmi málo ľudí, ktorí by takto chceli žiť. Božia láska sa nepáči každému človeku a nemôžeme pre ňu získať všetkých ľudí. Individualizmus, sebectvo a konzumný život sú časté aj v náboženskom prostredí.