Tento rok sme sa vybrali spoznávať prírodné šperky Rumunska znovu s CK Kudrna. Technický servis a s tým spojené služby nám poskytnú znovu dvaja sprievodcovia- Jaroslav prezývaný Ozzy a Jakub (ktorí majú tiež slovenské korene), kuchárka Drahuška a dvaja vodiči - Dávid a Láďa.
Po výmene peňazí a malej prestávke sa znovu uložíme na prerušovaný spánok, pretože je ešte stále hlboká noc a takto pokračujeme ďalej v cestovaní do mestečka Hunedoare. Zobúdzame sa okolo pol ôsmej a Ozzy nás zoznamuje s Rumunskom.
O ôsmej sme už na parkovisku pod Korvínskym hradom, ktorý si chceme pozrieť. Je tu však malá prekážka, pretože ho otvárajú až o deviatej. Aby sa dobre využil čas pri autobuse dostávame raňajkové koláče a ideme si pozrieť centrum mestečka, kde nás ihneď upútajú psi ležiaci v strede cesty. Vôbec im nevadí, že ich autá musia obchádzať.
Ako sa neskôr dozvedáme od Ozzyho, približne 86 % populácie sa hlási k pravoslávnej cirkvi. Po páde vlády Čaušeska štát podporuje stavbu kostolov a nájdeme ich aj v najmenšej dedinke. Zaujímavosťou je, že Rumunsko je jedinou krajinou s románskym jazykom, ktorá nie je katolícka.
Korvínsky Hrad
O deviatej sa vraciame späť a ideme si pozrieť Korvínsky hrad, ktorý je najväčšou gotickou pevnosťou v Rumunsku. Hrad sa nachádza na strmej skale, je obohnaný 30 m hlbokými vodnými priekopami a vchod tvorí úzky most na vysokých kamenných pilieroch. Bol postavený v 14. stor. rodinou Hunyadi a začiatkom 20. stor. prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Jeho vývoj v gotickom slohu s renesančnými a barokovými prvkami z neho robia geniálne architektonické dielo. Hrad má veľa veží a vežičiek, dve veľké sály ( „Rytierska sala“ a „Dieta Hall“) a celú radu nádherných interiérov, ktoré často tvoria dobové kulisy využívané pri natáčaní historických filmov.
Korvínsky hrad
Prírodné Pyramídy Ripa Rosie
Po veľmi peknej prehliadke znovu sadáme do autobusu a presúvame sa do najznámejšej a najväčšej lokality zemných pyramíd - RIPA ROSIE. Nachádzajú v Západných Karpatoch v pohorí Apuseni. Aby sme si vedeli predstaviť zemné pyramídy, sú stĺpovitého tvaru, špicaté a na vrchole často chránené balvanom alebo odolnejšou horninou. Vytvorili sa z červených, málo spevnených oligocenných pieskovcov a zlepencov.
Prehliadka pyramíd sa všetkým páčila, hoci slniečko už poriadne pražilo a cesta nahor a dole bola miestami poriadne šmykľavá. Potom sa už presúvame do najväčšieho a najrozľahlejšieho pohoria Făgăraş, kde spíme v malom kempe v Dejani. Postavíme stany a do večere nám zostávajú asi tri hodiny, preto sa ešte ideme pozrieť do jedného zaujímavého kláštora.
Archeológovia odhaľujú tajomstvo 1500-ročného kláštora
Kláštor Cheia
Po návrate sa okúpeme v neďalekom čistom potoku, pretože v kempe nie sú sprchy. Pre mnohých je to prvýkrát, ale bolo tak horúco, že nás studená voda príjemne osviežila. Po tejto prírodnej očiste nás čakala večera, ktorú nám uvaril majiteľ kempu. Najprv bol grilovaný pstruh a potom tradičné „mici“ - na rošte pečené malé korenené fašírky urobené zo zmesi mletého hovädzieho, bravčového a baranieho mäsa.
Podľa tradície tu bol prvý kláštor postavený v r. 1770 a následne bol zničený Turkami v r. 1777. Novodobý kostol, ktorý je zasvätený svätej Trojici, bol postavený v r. 1835 mníchmi Damaschin a Iustin. Kláštor predtým slúžil aj ako ochrana Rumunov z Transylvánie, ktorí opustili svoje domovy kvôli národnostnému a náboženskému útlaku. V súčasnosti sa tu nachádza dom odpočinku pre kňazov a zamestnancov patriarchátu. Je to založené na starej tradícii sociálnej podpory v Rumunskej ortodoxnej cirkvi.
Kláštor Cheia
Bahenné sopky
Presúvame sa do lokality Vulcanii Noroioşi, kde spíme znovu v malom kempe. Za sprchu treba platiť, ale keďže sme už osprchovaní, nie je to potrebné využiť túto osobitnú ubytovaciu službu. Po postavení stanov si urobíme prechádzku k väčším bahenným sopkám PICLELE MARE, ktoré sú vysoké až 6 m. Tieto sopky sú raritou nielen v Rumunsku, ale aj v Európe. Napriek prvotnému dojmu sa nejedná o klasické sopky. Pred sebou vidíme mesačnú krajinu s krátermi bublajucého blata, ktoré je studené a slané. Prebublávajúcim plynom je metán, ktorí sprevádza ložiská ropy.
Ropa a plyn sú spoločne uzatvorené vo vnútri soľných vrstiev a tie často pukajú. Pozdĺž trhlín a zlomov vystupuje s plynom aj slaná voda, ktorá strháva so sebou íl a vytvára šedé bahno, ktoré vyteká na povrch a následne zasychá. Rumunsko má v počte bahenných sopiek dominantné postavenie, podobné ďalšie sú až na Kryme. Veľkou škodou je aj to, že domáci niektoré sopky upchávajú.
Historické Centrum Brasov
Cez mestečká Nehoiu a Intorsura Bauzăului sa vraciame späť do mesta BRASOV, aby sme si pozreli jeho historické centrum. Mesto bolo založené bohatými nemeckými Sasmi, blízko strategického karpatského priesmyku na starej obchodnej ceste. Komunistická vláda vytvorilo z mesta centrum ťažkého priemyslu a presídlili do neho tisíce dedinčanov z Moldavska, ktorí sa zamestnali v nových závodoch. Medzi rokmi 1950 až 60 sa Brasov menoval Oraşul Stalin čiže „Stalinovo mesto“.
Na kopci Tâmpa nad mestom bolo pomocou vyrúbaných stromov vytvorený obrovský nápis „Stalin“, ktorý je dnes zmenený na „Braşov“. Po príchode do mesta sme išli najprv na obed do miestnej reštaurácie a vyskúšali ich špeciality, ktoré nám chutili. Zvláštnosťou v rumunských reštauráciách je, že sa platí naraz za celý stôl a ostatní si to rozdelia. Aj keby sme ich požiadali, aby nám to vyúčtovali každému zvlášť, neurobia to a nechápu prečo to chceme.
Historické centrum Brasov
Potom sme šli na prehliadku námestia Piaţa Sfatului, kde sme si pozreli jeho hlavnú dominantu - katolícky Čierny kostol. Trochu sme sa túlali historickými uličkami a pozreli sme si aj hradby, ktoré boli postavené na obranu mesta. Ich súčasťou je Katarínska brána, ktorú sa nám tiež podarilo nájsť.
Kláštor Svätej Charty a film "Mníška"
Skutočný kláštor svätej Carty je najstaršou stavbou svojho druhu nachádzajúcou sa vo východnej Európe. Bol postavený v 13. Kláštor ešte pred premiérou Mníšky vítal niekoľko tisícok turistov ročne. Za čias svojho života sa mali mnísi väčšinu roka pôstiť a iba občas si dopriali drobných jedál. Dokonca aj kňazi slúžiaci na danom mieste boli svedkami naozaj zvláštnych javov.
V reálnom svete by ste si však na danom mieste mohli bez problémov vytiahnuť desiatu a pokochať sa touto historickou rumunskou oblasťou plnou ruín v absolútnom pokoji.
Meno Valak si filmári stojaci za hororovým svetom Conjuringu rozhodne nevymysleli. Známym fiktívnym grimoárom je napríklad Necronomicon, často sa objavujúci v dielach veľmajstra hororu H. P. Meno Valak sa má najčastejšie spomínať v grimoári z polovici 17. The Lesser Key of Solomon mimochodom preložil jeden z najznámejších okultistov, Aleister Crowley, o ktorého živote spieval aj Ozzy Osbourne v skladbe Mr. V diele je démon popisovaný ako vrchný veliteľ pekla, nazývaný aj Volac či Valu.
The Lesser Key of Solomon
Mimo spoločného pomenovania nesie filmový aj mytologický Valak rovnaký titul - Markíz hadov. V grimoároch sa ďalej Valak opisuje ako bytosť plná prastarých vedomostí, ktorá vládne mnohým démonickým légiám (niekde sa píše číslo 30, inde až 38). Z daného popisu vám teda musí byť jasné, že fyzikálna podoba nie je inšpirovaná mytologickým Valakom. Tá sa pani Warrenovej spočiatku zjavovala iba v snoch, no neskôr ju začala vídať aj v realite.
Ak ste čakali, že ide aspoň o čiastočnú inšpiráciu reálnym príbehom, musíme vás sklamať. Všetko, čo ste v snímke zazreli, je len obyčajnou fikciou.