Kresťanský sviatok Hromnice: História a tradície

Kresťania si na Slovensku 2. februára pripomínajú sviatok Obetovania Pána, ktorý sa nazýva aj Hromnice. Ide o cirkevný sviatok, ktorý má oficiálny názov Obetovanie Pána.

Kresťanský sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice, oslávia veriaci 2. februára. Je to deň spomienky na obetovanie Ježiša v chráme a slávi sa na 40. deň po jeho narodení.

Hromnice, známe aj ako sviatok kresťanského Obetovania Pána, sa svätia 2. februára. Táto Slávnosť patrí medzi staršie cirkevné slávnosti.

Sviatok Obetovania Pána sa slávi na 40. deň po narodení Ježiša a veriaci si pripomínajú udalosť, keď Panna Mária s Jozefom priniesli dieťa Ježiša do chrámu v Jeruzaleme, aby ho zasvätili Bohu otcovi.

Podstatu sviatku približuje kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD., z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) si 2. februára pripomínajú Predstavenie Pána, udalosť, keď Jozef a Mária prišli do jeruzalemského chrámu, aby predstavili Ježiša.

Pri pohľade do kalendára upúta červenou farbou zvýraznené označenie Hromnice, ktoré oslavujeme 2. februára.

Slávi sa na pamiatku toho, že Mária Ježiša, ako prvorodenca, Pánovi v Jeruzalemskom chráme obetovala a tak sa podrobila Mojžišovmu zákonu.

História a pôvod Hromníc

Ich podobu formovali antické očistné rituály, staroslovanské oslavy boha Perúna aj židovsko-kresťanské zvyky.

Korene kresťanského sviatku Obetovanie Pána siahajú do 5. storočia nášho letopočtu.

„U predkresťanských Slovanov bol agrárny rok rozdelený len na dve časti - zimnú a letnú, s predelom v polovici dnešného zimného obdobia, čiže 2. februára. Z tohto pohľadu išlo o citlivú zmenu v prírodnom cykle, keď sa započínali dôležité veštby a magické rituály súvisiace s budúcou úrodou,“ približuje Lukáš Šutor a dodáva, že u západných Slovanov Hromnice ohlasovali návrat vlády Perúna, boha hromu a blesku, nad prírodou a v ľudovej kultúre sa zachovali najmä úkony podporujúce rast ľanu a konopí.

Zhruba v tom istom období boli aj v iných predkresťanských kultúrach Európy všeobecne rozšírené očistné rituály. „Najvplyvnejším očistným sviatkom boli starorímske luperkálie, v ktorých zohrával dôležitú úlohu oheň. Tie - spolu s judaistickou tradíciou očisťovania rodičky - ovplyvnili aj kresťanskú tradíciu,“ približuje kulturológ.

Tento starorímsky sviatok sa podľa encyklopédie Britannica odohrával každý rok 15. februára pod vedením kňazov zvaných Luperci a začínal obetou niekoľkých kôz a psa.

Sviatok Obetovania Pána zaviedol pápež Gelasius I.

Nezabúdajme, že Ježiš bol Žid a Izraeliti na počesť záchrany svojich prvorodených synov pri odchode z Egypta ponúkajú štyridsať dní po narodení syna zástupnú obeť. Zároveň sa týmto aktom navracia do verejného života aj matka dieťaťa.

„Podľa tejto tradície bol v jeruzalemskom chráme zasvätený Bohu aj malý Ježiš, čím sa stal v rímskokatolíckej cirkvi 2. február oficiálnym dňom Očisťovania Panny Márie - dnes známy ako sviatok Obetovania Pána, ktorý zaviedol pápež Gelasius I. v roku 494,“ vysvetľuje kulturológ Lukáš Šutor a zdôrazňuje, že spojením antických očistných rituálov, staroslovanských Perúnových slávností a židovsko-kresťanských zvykov vznikla aj tradícia hromničných sviec, ktoré mali v našej duchovnej kultúre široké využitie. „Používali sa v očistnej a ochrannej mágii, najmä ako ochrana pred bleskom, v ľudovom liečiteľstve, napríklad pri bolestiach hrdla, a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch - prinášali svetlo pre dušu zosnulého.

Hromničné sviečky

Názov Hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci pokladali za symbol Ježiša Krista.

V katolíckych kostoloch sa počas tohto sviatku koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam, nazývaným hromničky, sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a bleskom, preto sa zapaľovali počas búrky, ale aj pri iných príležitostiach.

Posväteným sviecam nazývaným Hromničky sa podľa ľudových tradícií pripisovala ochrana pred hromom a bleskom.

Aj v súčasnosti mnohí veriaci prichádzajú na Hromnice do kostolov so sviecami, aby si ich dali posvätiť a v zložitých situáciách ich zapaľujú vo svojich príbytkoch.

V tento deň sa v niektorých farnostiach zhromažďujú veriaci pred vchodom do kostola, kňaz im posvätí sviečky s ktorými potom vstupujú do kostola.

Obchádzanie kostola so sviečkami a sviatok Hromníc zaviedol pápež Gelasius v roku 494 n.l., aby nahradil sviečkový pochod, ktorý bol súčasťou Rímskych pohanských slávností Luperkálií konajúcich sa od polovice Januára až do začiatku Februára, ktorý ako posledný mesiac rímskeho kalendára bol chápaný ako mesiac očisty a pokánia.

U nás, Slovanov, má táto slávnosť ešte i ľudové pomenovanie «hromnice». Naši slovanskí predkovia slávievali z jari slávnosť Perúna, boha hromu a blesku, s rozžatými pochodňami obskakujúc jeho modlu. Tak sa to stávalo na vrchu Sitno, ako aj na iných miestach uhorského Slovenska. Naši sv. apoštolovia Cyril a Metod zhodili našim predkom modlu Perúna a naučili ich poznať pravého Boha; pohanská slávnosť sa obrátila na kresťanský sviatok Hromnice, pochodne Perúna v sviece zasvätené ku cti Blahoslavenej Panny, ktoré vo všeobecnosti nazývame «hromničky».

Ľudové zvyky a pranostiky

Na Slovensku sa k tomuto sviatku viazali tiež rôzne ľudové zvyky: gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé, v niektorých oblastiach platil zákaz pracovať v lese a iné.

Na Slovensku sa k sviatku Hromníc viazali rôzne ľudové zvyky. Napríklad gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé.

Hromnice znamenali takisto dôležitý deň pri predpovediach počasia.

Podľa ľudových pranostík teplé počasie na tento sviatok bolo neželané, lebo signalizovalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Naopak, zima na Hromnice znamenala skorý príchod jari.

Svedčia o tom viaceré ľudové porekadlá, napríklad Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli alebo Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar.

V ľudovej tradícii sa k nim viaže mnoho prísloví, porekadiel a pranostík, napríklad, na Hromnice - o hodinu více, Hromnice - zimy polovice, prešli Hromnice - koniec sanice, na Hromnice zadúva ulice, ak svieti slnko na Hromnice, bude hojnosť žita a pšenice a ďalšie.

Vo vyšších nadmorských výškach súviseli s pestovaním konope a v nižších polohách s pestovaním ľanu.

O čo väčšie rastliny narástli, o toľko viacej bolo nití, a tak sa „zaklínanie“ sústreďovalo na dĺžku - bol to deň kĺzania, sánkovačiek s čo najdlhšou dráhou, a doma dokonca varili gazdiné čo najdlhšie šúľance.

Súčasne ľudia verili, že niektoré činnosti prinášajú v tento deň nešťastie, a tak sa zakazovalo tancovať, vtipkovať, kliať, ale aj šiť, aby ihla nepritiahla blesk.

K Hromniciam sa pravdepodobne viaže najviac pranostík zo všetkých dní v kalendári. Nie je to náhoda, pretože očakávanie jari bolo u našich predkov jednou z najdôležitejších prelomových udalostí v priebehu roka.

Vedieť, kedy začne jar, kedy bude možné orať a siať a aké bude počasie, dovtedy bolo možnosťou, ako sa na to pripraviť a nepremeškať správnu chvíľu.

V pranostikách k tomuto dňu sa často spomína medveď, ktorý sa v tomto období prebúdzal.

Táto pravdepodobne najznámejšia hromnicová pranostika (skôr úslovie) sa často vyslovuje spolu s inými časovými údajmi - „Na Nový rok o slepačí krok“ a „Na Tri krále o krok ďalej“.

Nikto určite neberie túto mieru vážne. Ide len o poetické vyjadrenie, že deň sa síce pomaly, ale predsa len už začína predlžovať.

Trocha inak je to s informáciou „Na Hromnice o hodinu viacej“.

Toto tvrdenie nám totiž dokáže objasniť astronómia.

Uplynul nejaký čas od zimného slnovratu, ktorý bol 21. decembra. Pri pozorovaniach voľným okom, bez dômyselných prístrojov a výpočtov, iste odpustíme ľudovej múdrosti malú nepresnosť.

Deň zasväteného života

Kresťanský sviatok Obetovanie Pána, známy pod ľudovým názvom Hromnice, sa v katolíckej cirkvi slávi aj ako Deň zasväteného života. Pripadá na 2. februára a katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete tento deň venuje pozornosť tým, ktorí zasvätili život Bohu a službe ľuďom.

tags: #krestansky #sviatok #hromnice