Možno sa to stalo aj vám. Niektoré deti majú problém zaspať samé. Iné sa v noci zobudia a dožadujú sa spania v rodičovskej posteli. V jednu noc vaše dieťa z nejakého dôvodu odmietlo spať samé (dôvodom mohol byť zlý sen, nepríjemná skúsenosť v škole alebo strašidelný príbeh, ktorý počulo od kamaráta). Po takejto noci však nasledovala ďalšia a ďalšia a vaše dieťa sa začalo báť spať samo. Potrebuje, aby ste s ním zostali, kým nezaspí. No aj tak vás v noci zobudí s tým, že chce spať v posteli s vami.
Tento problém je v skutočnosti veľmi častý. Čudovali by ste sa, koľko detí vo veku 7, 9, či dokonca 12 rokov nedokáže spať samé vo svojej posteli po celú noc. Dôvody pritom môžu byť rôzne. Možno dieťa trpí separačnou úzkosťou, má sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znáša zmeny, prípadne má diagnostikované ADHD alebo nejakú poruchu učenia. Nič z toho však neznamená, že problémy so spánkom sa nemôžu zlepšiť, kým sa nezlepšia ostatné problémy.
Čoho sa deti najčastejšie boja?
Pokiaľ nejde o špecifiká ako je strach z odlúčenia alebo posttraumatická stresová porucha, repertoár detského strachu zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie.
Prečo? Nuž, je to pomerne jednoduché. V minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi (alebo v ich tesnej blízkosti). A tieto deti prežívali častejšie ako tie, ktoré boli ponechané samé na seba. V podstate ide o akýsi prirodzený pud.
Bojíte sa tmy? Ako pomôcť deťom prekonať strach
Ako pomôcť deťom zdolať strach
Ak má vystrašené dieťa na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba. Preto v prípade, že chcete, aby sa dieťa naučilo spať samé, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. A to sa naučí len na základe skúseností. Napríklad, ak dieťaťu napadne nejaká strach naháňajúca myšlienka, ale počká a nič zlé sa mu nestane, úzkosť ustúpi. Ak dieťa vyčkávanie a následné uvoľnenie nevyskúša, nemá príležitosť naučiť sa, že strach dokáže zdolať aj samo.
Je totiž oveľa jednoduchšie utiekať sa k rodičom ako počkať a prekonať strach, takže pre dieťa to v skutočnosti nie je ťažká voľba. Deti, ktoré potrebujú prítomnosť rodiča, aby zaspali, sa naučia byť závislé od rodičov a nenaučia sa spoliehať samy na seba.
Tipy, ako naučiť deti v noci spať samé
Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé. Na čo myslí, čo mu prichádza na um? Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť. Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava. Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti.
Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa... Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia. Keď bude totiž dieťa vedieť, čo ho čaká, bude sa mu ľahšie zaspávať. Všetko je to len o zvyku. Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov.
Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty. Mimo tohto času vás však nebude volať, resp. vy nebudete chodiť na jeho zavolanie. Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku. Nezabúdajte, že máte byť pre dieťa oporou, ale súčasne mu máte umožniť, aby si vyvinulo schopnosť postaviť sa svojim obavám zoči-voči a zvládnuť svoj strach.
Aj v spánku sa ukazuje, že detičky sú rôzne. Niektoré bez ťažkostí spinkajú vo svojej postieľke od narodenia, iné to musíme prácne naučiť. Sú prípady, kedy je to obzvlášť ťažké, najmä pokiaľ dieťatko trpí nejakými ochoreniami. Tak či tak, spinkanie vo vlastnej postieľke ocenia nakoniec všetci členovia rodiny a stojí za to sa oň pokúsiť.
Prečo je dôležité, aby malo dieťa vlastnú postieľku?
- Prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat: Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne.
- Každý má svoj priestor: Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik.
- Viac času na vlastné aktivity: Či si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe.
Ako naučiť novorodenca spať v detskej postieľke?
Malý novorodenec si na svet okolo seba iba zvyká a preto nevie, čo a ako sa deje. Cestou, ako naučiť novorodenca spať v detskej postieľke, je zavedenie rutín. Aj keď je dobré začať s nimi hneď po príchode z pôrodnice, od novorodenca ešte nemajte veľké očakávania. Pokiaľ chceme, aby bábätko samé večer zaspalo, malo byť už vopred vedieť, že sa blíži čas spánku. Pomôže mu k tomu večerná rutina. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia.
Ak začnete s učením spania v postieľke hneď od narodenia, bude to o čosi ľahšie. Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky. V realite to však so zaspávaním nebýva vôbec tak jednoduché. Bábätká majú rôzne zdravotné ťažkosti, od kolík v prvých mesiacoch života, rastu zúbkov, prvých prechladnutí, gastroezofagiálneho refluxu, či závažnejších ochorení.
Mnohí rodičia nakoniec povolia a snažia sa bábätko uspať pohupávaním na rukách, hojdaním, kočíkovaním, dojčením, či iným spôsobom. Na dobré sa rýchlo zvyká, preto to maličké detičky neskôr začnú vyžadovať a inak už zaspať nechcú. Dobre si to rozmyslite a ak existuje iná možnosť, takémuto uspávaniu sa zďaleka vyhnite.
Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Ak dieťa spávalo s vami v spoločnej posteli, najprv nechajte detskú postieľku vo vašej izbe. Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý. Voľte priedušný prírodný materiál, na ktorom sa nebude v noci potiť.
S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste na blízku a ak sa hocičo bude diať, prídete.
Metóda regulovaného plaču
Čím je dieťa staršie, tým môže viac protestovať. Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
Dôležitá rada na záver: Ak sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. Každé dieťatko je iné, trvá mu to rôznu dobu. V konečnom dôsledku sa predsa každé jedno dieťa, skôr či neskôr, naučí spať samo.
Čo robiť, keď dieťa odmieta spať samo vo vyššom veku?
Mnohé deti spia v spálni s rodičmi, aj keď sú už dostatočne zrelé byť vo svojej vlastnej izbe a posteli. Pre každé dieťa je pohodlné a príjemné neopustiť rodičovskú posteľ. Preto by mali impulzy prichádzať v správny čas aj zo strany rodičov. Je bežné, že malé deti spia s rodičmi v jednej posteli. Dôvody k tomu sú rôzne. Niektoré deti sa boja spať samy, majú strach z tmy. Zatiaľ čo niektorým rodičom neprekáža mať posteľ pre celú rodinu, iní rodičia sa nevyspia dobre a radšej by po rokoch spali bez dieťaťa v jednej posteli. Ako však presvedčiť dieťa, aby spalo vo vlastnej posteli? Občas je to veľmi ťažká úloha, pretože niektoré deti aj zaspia vo svojej posteli, ale uprostred noci prídu do postele rodičov. A často sú veľmi vytrvalé.
Ako na to?
- Majte jasné očakávanie: Rozprávajte sa s dieťaťom o zmenách, ktoré očakávate. Dohodnite sa, od ktorého dňa bude spať samo v posteli. Môžete si vybrať na takúto zmenu napríklad prázdniny, kedy dieťa nemá z ničoho stres a necíti sa pod tlakom z množstva iných vecí. Mali by ste dieťa povzbudzovať k samostatnosti a odvahe.
- Dieťa by malo mať optimálne prostredie na spánok: Každý človek má iné potreby, a inak na tom nie sú ani deti. Niektorí ľudia spia v úplnej tme a tichu, iní zase potrebujú jemné svetlo. Ešte predtým, než odprevadíte dieťa do svojej izby na celú noc, uistite sa, že sa mu vo svojej izbe dobre spí a má všetko, čo potrebuje. Ak potrebuje plyšáka, s ktorým bude spať, dajte mu plyšáka. Nebojte sa experimentovať s kľúčovými vecami ako svetlo a zvuk, pokiaľ nenájdete perfektnú kombináciu pre dieťa, aby sa cítilo spokojné a v bezpečí.
- Vytvorte si rutinu: Zdravá rutina pred spaním pomôže dieťaťu uvoľniť sa a pripraviť sa na spánok. Teplý kúpeľ, dobrá knižka, a objatie môžu dieťaťu pomôcť rýchlo a ľahko zaspať.
- Berte to krok po kroku: Nemôžete očakávať, že dieťa z ničoho nič začne spávať samo, pokiaľ od narodenia spalo s vami v posteli. Bude potrebovať vašu pomoc. Môžete si vytvoriť plán, ako postupovať. Napríklad, dieťa môže začať spávať na matraci vo vašej izbe, alebo vy môžete spať u neho v izbe, pokiaľ nechce spať samo. Až to pomaly zmeníte na to, aby dieťa spalo bez vašej prítomnosti vo svojej vlastnej posteli.
- Nepoľavujte: Deti často prídu do vašej postele uprostred noci, a veľa rodičov ich tam nechá spať, pretože sú príliš unavení alebo frustrovaní na to, aby ich odniesli naspäť. Avšak ak chcete, aby dieťa prestalo spať vo vašej posteli, musíte byť obaja rodičia dôslední. A dieťa do jeho vlastnej postele odniesť, aj keď sa vám nechce a radšej tam zostať chíľu s ním. Ak dieťa uvidí, že jeho taktika nočného vkrádania sa do vašej izby funguje, bude s vami manipulovať.
- Odmeňujte dieťa: Dávajte dieťaťu drobné odmeny, napríklad body za to, ak zostane vo vlastnej posteli. Po určitom počte nazbieraných bodov sa môžete spolu vybrať do kina.
- Proaktívne riešte problémy: Naučiť dieťa spať vo vlastnej posteli nebude prechádzka ružovou záhradou, a je veľmi pravdepodobné, že sa stretnete s množstvom komplikácií. Nielen tiché nočné vkrádanie sa do postele môže byť problémom. Avšak problémom môže byť aj to, ak bude mať dieťa mladšieho súrodenca, ktorý bude spať vo vašej posteli. Staršie dieťa môže ľahko žiarliť, a budete to mať ešte ťažšie. Ak budete mať pocit, že sa stretávate s viacerými problémami, skúste prehodnotiť vaše rozhodnutie.