Jarné mesiace sa už tradične spájajú so slávením najvýznamnejšieho kresťanského sviatku, Veľkej noci. Práve v máji sa toto slávnostné obdobie uzatvára, a to slávením sviatku Zoslania Ducha Svätého.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Turíce či Letnice. To sú len tie najznámejšie pomenovania pre sviatok slávený po siedmich týždňoch od slávenia Veľkej noci. Slávenie Turíc, ako sa ľudovo tento sviatok nazýva, je pritom vo svojej podstate oslavou udalostí Veľkej noci, je ich slávnostným ukončením.
Zatiaľ čo pomenovanie Turíce sa pravdepodobne spája s kultom zvieraťa tura, Letnice nadväzujú na príchod leta. Niekedy sa tento deň nazýva aj Zelené sviatky, ktoré zasa upozorňujú sa symboliku rodiacej sa prírody. Na východnom Slovensku a v južnej časti stredného Slovenska je možné stretnúť sa aj s pomenovaním Rusadlá či Rusadlé sviatky, ktoré majú korene vo východoslovanskom názve Rusalje. V tomto prípade možno hovoriť aj o podobnosti s antickými slávnosťami ruží, ktoré niesli názov Rosalia alebo Pascharosarum.
Zatiaľ čo kresťania na päťdesiaty deň po Veľkej noci slávia Turíce, v judaizme na tento deň pripadá sviatok Šavuot, nazývaný aj Sviatok týždňov. Počas tohto sviatku Židia slávia odovzdanie Tóry Mojžišovi na hore Sinaj. Táto udalosť predstavuje počiatok zmluvy medzi Bohom a vyvoleným židovským národom. Podobne ako Turíce, Šavuot nemá presne stanovený dátum slávenia, ale odvíja sa od Sviatku nekvasených chlebov, Pesachu. Jeho slávenie sa počíta na 49. deň po slávení Pesachu, čiže po siedmich týždňoch. Názov Šavuot v hebrejčine znamená týždne, čiže toto časové obdobie je obsiahnuté v samotnom názve.
V starom zákone sa nachádza niekoľko rozličných názvov pre tento sviatok. V knihe Exodus (Ex 23, 16) sa tento deň nazýva Sviatkom žatvy (hebr. chaghakacir), v knihe Numeri (Nm 28, 26) zas ako Deň prvotín (hebr. chaghabikkurim). Tieto dva názvy poukazujú na fakt, že týchto 50 dní ohraničovalo obdobie medzi prvou žatvou jačmeňa a ukončením žatvy pšenice. Toto obdobie je tak významným obdobím aj v rámci hospodárskeho roka.
Židovská tradícia slávenia Sviatku týždňov v sebe obnášala prinášanie konkrétnej obety. Spôsob slávenia je opísaný v knihe Levitikus (Lv 23, 15-18), v ktorej je tento sviatok označený ako Letnice, Pentekostes (hebr. päťdesiaty deň). V tomto čase mali Židia obetovať potravinovú obetu. V nej nesmel chýbať kvasený chlieb, ktorý bol obetou prvotín. To, že malo ísť o nekvasený chlieb, má svoj hlbší význam. Zatiaľ čo počas sviatku Pesach, čiže Sviatku nekvasených chlebov, mohli Židia jesť iba nekvasený chlieb, čiže maces, po päťdesiatich dňoch mali obetovať práve kvasený chlieb.
Zatiaľ čo Šavuot je postavený na slávení starej zmluvy medzi Bohom a izraelským národom, počas Turíc si kresťania pripomínajú uzatvorenia novej zmluvy medzi Bohom a všetkými národmi sveta. V Skutkoch apoštolov (Sk 2, 1-13) sa samotné zoslanie Ducha svätého opisuje prostredníctvom prudkého vetra napĺňajúceho celý dom, v ktorom sa apoštoli združovali. Nad hlavou každého z nich následne spočinuli ohnivé jazyky. Dôležitým momentom tejto udalosti je moment prijatia Ducha Svätého, po ktorom apoštoli začali rozprávať rozličnými jazykmi. Keďže v tom čase sa v Jeruzaleme nachádzalo mnoho rozličných národov, aby slávili Šavuot, prítomnosť Ducha Svätého sa rozšírila k všetkým národom sveta.
Tak významný sviatok, akým Turíce bezpochyby sú, sa odzrkadlil aj v špecifickom slávení a zaužívaní istých ľudových zvykov. Aj keď pôvodne turíčne sviatky trvali tri dni, postupom času sa redukovali. Azda najznámejším zvykom je stavanie májov pred domami mladých dievčat. Na niektorých miestach sa tento zvyk nazýva aj ohrávanie májov. Čas stavania májov sa pritom líši podľa časti Slovenska. Na západnom Slovensku sa máje stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája, čiže počas filipsko-jakubskej noci, avšak na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže k sviatku Turíc. Väčšinou sa pritom využívali ihličnaté stromy ako jedle, no postupom času sa začali používať aj brezy. Každá dievka, ktorá pred svojim domom našla ozdobený máj, tak zistila, koľko mládencov sa o ňu uchádza. Ak sa však dievčine máj alebo mládenec nepáčil, mohla máj zvaliť a neprísť na večernú turičnú zábavu. Riskovala však tak možné nepríjemnosti.
Častým zvykom počas Turíc bolo zdobenie obydlí a maštalí zelenými vetvičkami. Ich úlohou bolo ochrániť dom a úrodu pred zlými silami. Zelenými vetvičkami sa zdobili aj kostoly či menšie oltáriky. Symboliku týchto zelených vetvičiek možno badať aj v židovskom sviatku Šavuot.
Jedným z turíčnych zvykov bolo aj čistenie studničiek v lesoch. Táto úloha pripadla mládencom, pričom studničky mali byť vyčistené do slávenia Turíc, čo im malo zabezpečiť zdravie a sviežosť. Otváraním studničiek si ľudia v období Turíc pripomínajú začiatok letnej sezóny. K obdobiu nástupu jari sa viaže mnoho prastarých zvyklostí. Patrí k nim aj otváranie studničiek.
Na niektorých miestach v našich zemepisných šírkach, napríklad na Liptove či na Morave, sa v tomto čase zachovala tradícia otvárania studničiek. Na hornom Liptove, konkrétne vo Važci, sa tento prastarý zvyk, keď najmä dievčatá vyčistením otvárajú studničky v chotári, pestuje dodnes pričinením miestneho folklórneho súboru. Druhotne sa však z horného Liptova rozšíril aj na iné miesta. Chotár, v ktorom by studničky nevyčistili, by bol totiž podľa prastarých predstáv postihnutý nedostatkom vlahy. Na druhej strane človek, ktorý otvorí aspoň jednu studničku, má byť počas nasledujúceho roka zdravý a zbavený bolestí hlavy.
V ľudových zvykoch majú Turíce aj zaujímavé prejavy. Na Slovensku sa nosili do domov ratolesti liesky, lipy, brezy alebo buku posvätené v kostole. Najmocnejšie ochranné vlastnosti ľudia pripisovali lieske. Na Turíce podobne ako počas mnohých iných sviatkov majú podľa povier veľkú moc duchovné sily. Zelené ratolesti mali priťahovať dobré sily a zároveň chrániť pred zlými.
Turíce, oslava vstupu do letného obdobia (český názov Letnice) v niečom pripomínajú keltský Beltain či germánsku Valpurginu noc. V kresťanskej tradícii sú Turíce sviatkom Zoslania Ducha Svätého na apoštolov zhromaždených v Jeruzaleme. Keď sa kresťanstvo rozšírilo do Európy, zmenila sa aj podoba turíčnych sviatkov.
Giotto, Zoslanie Ducha Svätého
V katolíckej cirkvi sa pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého konajú tradičné turíčne vigílie a púte.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého je známy aj pod názvom Turíce, Letnice, grécky Pentecoste. Tieto sviatky približujú udalosť, ktorou vrcholí spasiteľské dielo Ježiša Krista, počnúc jeho narodením, cez smrť a zmŕtvychvstanie až po jeho návrat do neba a zaujatie miesta po pravici Boha Otca.
Bola to svätodejinná udalosť, lebo vtedy v Jeruzaleme pod pôsobením Ducha Svätého prijalo vieru v Ježiša Krista okolo tritisíc ľudí. Kázni apoštola Petra o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi vtedy porozumeli aj všetci cudzinci, ktorí tam boli prítomní. Prijali Ducha Svätého a dali sa pokrstiť.
Turíce sú tak nielen dňom radosti z nového začiatku, ale aj dňom radosti zo života ako takého.