Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam.
- 1. adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- 2. adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- 3. adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- 4. adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Medzi tradičné vianočné dezerty patrili opekance alebo bobaľky s maslom, medom a makom, šúľance, rezance s tvarohom a kysnuté koláče s bielej koláčovej múky. A určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár.
Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku... Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.
Štedrá večera
Štedrá večera je tradičným zvykom 24. decembra, večer pred príchodom Ježiša Krista. Počas tohto dňa dodržiava väčšina veriacich prísny pôst so striedmym stravovaním a bez mäsitých pokrmov. Slávnostná štedrá večera pri vianočnom stromčeku pozostáva z viacerých chodov, ktoré sa môžu v rôznych regiónoch Slovenska líšiť rovnako, ako vianočné zvyky. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť.
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Zvyky počas Štedrej večere
- Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka.
- Niektorí si zas dávajú pod obrus peniaze na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stôl ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny.
- Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi.
- Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.
Štedrá večera začína ako skoro v každej časti Slovenska krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu. Ďalej nasledujú oblátky s medom a cesnakom. V niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.
Čo by sme teda na štedrovečernom stole v minulosti našli? Samozrejme rovnako ako dnes, rybu. Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu.
Vianočný oblátka, med a cesnak sú tradičným pokrmom ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Rovnako nesmie chýbať na štedrovečernom stole ani miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami. Niektorí ľudia dávajú na štedrovečerný stôl aj chlieb, pretože chleba sa človek nikdy nepreje.
Tradičné vianočné jedlá
Polievky
Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Z minulosti sa na našom štedrovečernom stole zachovali tradičné strukovinové polievky. Hrachová, fazuľová alebo vianočná šošovicová polievka. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. V okolí Oravy je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.
Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica. Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža.
Ryba
Vysmážaný kapor sa stal už akýmsi symbolom štedrovečernej večere. Táto sladkovodná ryba sa zvykne krájať buď na podkovičky, alebo na plátky, ktoré sa následne obalia s vysmažia na oleji. K rybe sa podáva klasický zemiakový majonézový šalát. Zástancovia zdravého stravovania však vysmážanie často menia za pečenie v rúre. Nie každému je však kapor pochuti. Najčastejšie ľuďom vadí veľký počet kostí, kvôli ktorým zvyknú vianočného kapra vymeniť za lososa, alebo rybie filé.
V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Dezerty
Tento chutný, sladký, vianočný pokrm sa nazýva v každom regióne iným názvom. Jedná sa o jedno z najstarších slovenských, vianočných jedál, ktoré milujeme dodnes. Sú to malé buchtičky z kysnutého cesta, ktoré pečieme v rúre a po upečení ich podávame z maslom, makom, orechami, či tvarohom. Pre lenivé gazdinky máme jednu vychytávku. Miesto buchtičiek z kysnutého cesta, nakrájajte rožok na kolieska, nemočte ich v mlieku z cukrom a dajte zapiecť.
Jeden z najtradičnejších vianočných dezertov je pravý vianočný Štedrák. Jedná sa o chutný zákusok tvorený z kysnutého cesta, slivkového lekváru, makovej, orechovej a tvarohovej plnky. Je to skutočne veľmi sýty koláč z ktorého nedokáže aj trénovaný jedák zjesť veľa. K Vianociam tento chutný zákusok jednoducho patrí.
K ďalším sladkým bodkám štedrovečernej večere tiež patria medovníčky, linecké kolieska, či orechové sušienky. Po chutnej štedrej večeri, sa v nejednej slovenskej domácnosti nalieva sladký vaječný likér.
Najlepšia tradičná kapustnica od Milana Očenáša | The best traditional cabbage soup by Milan Očenáš
Regionálne rozdiely
Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne.
Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi.
Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.
Prehľad tradičných jedál podľa regiónov
| Región | Polievka | Hlavné jedlo | Dezert |
|---|---|---|---|
| Západné Slovensko | Kapustnica s mäsom, smotanou a slivkami | Vyprážaný kapor, zemiakový šalát | Štedrák, vianočné pečivo |
| Stredné Slovensko | Kapustnica s klobásou | Vyprážaný kapor, zemiakový šalát | Opekance s makom, štedrák |
| Orava | Kapustnica s údenou rybou, hubami a zemiakmi, hríbová mliečna polievka | Vyprážaný kapor, zemiakový šalát | Štedrák, vianočné pečivo |
| Kysuce | Hrachová polievka so slivkami | Vyprážaná ryba, zemiakový šalát | Vianočné pečivo |
| Južné Slovensko (Levice) | Hustá rybacia polievka (halászlé) | Pečený pstruh s opekanými zemiakmi | Vianočné pečivo |
| Východné Slovensko | Kapustnica s rajčinovým pretlakom a ryžou | Vyprážaný kapor, zemiakový šalát | Opekance (bobaľky) s makom |
Narobili sme vám chute? Vianoce sú už za rohom a čoskoro si aj vy pochutíte na týchto skvelých vianočných pokrmoch, ktoré všetci tak milujeme. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.