Vianoce sú obdobím, kedy sa stretávajú rôzne svety a protichodné pocity. Je to čas radosti, pokoja, ale aj stresu a komercie. Film Křídla Vánoc sa snaží ukázať tento kontrast a poukázať na to, že aj tí, ktorí sú Vianociam odcudzení, si môžu nájsť cestu k ich prežívaniu.
Vianočný trh v Prahe
O čom sú Křídla Vánoc?
Dej filmu sa odohráva v nákupnom centre počas Vianoc, kde sa pretnú osudy štyroch priateľov, ktorí tu pracujú:
- Tomáš: Slobodomyseľný optik, ktorý rezignoval na lekársku kariéru a žije v prívese.
- Nina: Energická predavačka darčekov, ktorá sa bojí lásky.
- Ráďa: Manažér supermarketu, ktorý túži po úniku z rodinného chaosu.
- Zajíc: Herec bez angažmánu, ktorý pracuje ako maskot v kostýme ušiaka.
Tomáš jedného dňa získa schopnosť čítať životy ľudí dotykom. Želania, ktoré jeho kamaráti vyslovia zo žartu, sa začnú nečakane plniť. Film tak ukazuje, že aj v beznádeji a bezcieľnosti sa dá nájsť vnútorné uvoľnenie a že človek na to nie je sám.
Vianočný rozprávkový panáčik - nostalgia
Prečo si pozrieť Křídla Vánoc?
Film Křídla Vánoc je tragikomédia, ktorá sa dotýka aktuálnych tém a ponúka divákovi pohľad na svet pod povrchom sviatočného pozlátka. Neukazuje tento (a určite občas aj riadne hnusný) svet pod úlisným pozlátkom troch týždňov na prelome rokov, pretvárky a falše - zrejme prirodzenosti ľudského bytia. Je to film o kontraste dvoch, alebo viacerých rozličných svetov, že aj ináč dokáže byť človek šťastný a užiť si to. A že možno aj tí, ktorým sú Vianoce ukradnuté sa dá ukázať cesta, ako si tie sviatky užiť a vychutnať. Je to tragikomédia v manio-depresívnych dňoch, keď aj z beznádeje a z bezcieľa - s kámošmi pri fľaškách piva večer čo večer nachádzate - vnútorné uvoľnenie - že všetko je vlastne v podstate v pohode; OK a nie si na to sám/a kámo - káma. Veď všetci si žijeme také tie jednoduché - každodenné životy.
Herci z filmu Křídla Vánoc
Vianoce: Sviatok s pohanskými koreňmi
Čo sa Vianoc týka, odjakživa sa mi bridia rôzne drísty o tom - že ako máme byť počas sviatkov všetci na seba „zrazu“ milí a ohľaduplní a pomáhať si navzájom. Ako sa náhle takmer z každého vynára charita na všetky možné strany - slabším či chudobnejším, ale čo potom po zvyšok roka?! Keď opäť rok čo rok začínam znovu okolo seba vnímať tieto pokrytectva - vždycky si spomeniem na jedného úžasného chlapíka (Milan Lasica), ktorý raz povedal : „Sviňa je sviňa aj cez Vianoce a slušný človek je slušný aj v Auguste“. Alebo jak povedal Róbert Bezák: „Ak cez sviatky napadne sneh, tak svojou bielobou pokryje všetko zlé, špinavé, všetko, čo sa nám nepáči.
Kresťania zozačiatku oslavovali ako sviatok len smrť Ježiša Krista. Včasnokresťanský autor Origenes žijúci koncom 2. stor. a začiatkom 3. stor. uvádza, že nie je potrebné sláviť narodenie Krista, lebo dôležitejšou udalosťou bola jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Rovnako chcel poukázať, že kresťania by sa mali dištancovať od pohanských obyčají, keďže vyznávači nekresťanských náboženstiev slávili predovšetkým sviatky zrodenia svojich bohov.
Neskôr pridávali aj sviatok narodenia Krista, ktorý určili na 25. 12., ktorí pohania slávili ako deň zrodenia Nesmrteľného Slnka (Sol Invictus) a narodenie boha Mithru. Niekedy medzi rokmi 274 a 336 začali kresťania oslavovať narodenie Ježiša ako Slnka spravodlivosti na deň Nesmrteľného slnka čiže Sola Invicta.
Socha boha Mithru
Kedy sa narodil Ježiš Kristus?
Okrem pôvodu slávenia narodenia Ježiša Krista si môžeme položiť ako ďalšiu otázku kedy sa vlastne narodil ak dátum slávenia bol prebraný z pohanských sviatkov. V tomto pohľade je potrebné si priradiť potrebný časový rámec - čím užší, tým lepšie. Uvedenie narodenia Krista do roku 1 pred Kr. je tiež problematický lebo antický mních Dionysius Exiguus sa v roku 525 po Kr. značne pomýlil pri prepočítavaní presného roku narodenia Krista.
Obidve evanjeliá podľa Matúša a Lukáša [19] súhlasia s tým, že narodenie nastalo, keď bol Herodes Veľký kráľom Judey ako rímsky klient. Preto nás zaujíma dátum Herodesovej smrti v Jerichu. Tu narážame na háčik, pretože historici uvádzajú dva dátumy. Tradičnejší dátum je 1 pred Kr.; iní si zakladajú na informácii antického židovského autora Jozefa Flavia, ktorý umiestnil čas Herodovej smrti do roku 4 pred Kr.
Keď určíme dátum Herodesovej smrti, musíme sa vrátiť asi o štyri roky späť, aby sme určili dátum narodenia Ježiša, aby to zodpovedalo vraždeniu nevinných [20] a približne dva roky, počas ktorých sa Svätá rodina ukrývala v Egypte. Okrem toho je možné použiť aj zmienku v Matúšovom evanjeliu o príchode mudrcov, ktorí nasledovali Betlehemskú hviezdu.
Existuje viacero možných interpretácii a preto vyberieme len tie najznámejšie. Prvou je, že to mohla byť Halleyova kométa, ktorá sa objavuje každých 76,3 roka a bola pozorovaná v roku 12 pred Kr. Včasnokresťanský autor Origenes žijúci v koncom 2. stor. a začiatkom 3. stor. uvádza ako Betlehemskú hviezdu práve kométu. [21] Mohlo však ísť aj o konšteláciu Saturnu a Jupitera, ktorá sa objavila v r. 7-6 pred Kr.
Aj napriek stálym nejasnostiam v problematike datovania narodenia Ježiša máme niekoľko výrazných styčných bodov, ktoré nám vytvárajú isté pomyslené mantinely na časovej osi. Tie nám vytvárajú dva rámce. Širší, ktorý zahŕňa obdobie od 12 pred Kr. po 6 po Kr. a užší, ktorý pokrýva približne obdobie rokov 8/7 až 4 pred Kr.
Obsadenie filmu Křídla Vánoc
- Richard Krajčo
- Vica Kerekes
- David Novotný
- Jakub Prachař
- Vanda Hybnerová
- Lenka Vlasáková
- Vilma Cibulková
- Viktor Preiss
- Zdena Hadrbolcová
- Stanislav Zindulka
Film Křídla Vánoc nám pripomína, že Vianoce nie sú len o pozlátkach a darčekoch, ale aj o vzťahoch, priateľstve a hľadaní zmyslu života. Je to film, ktorý vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je pre vás v živote naozaj dôležité.