Vianoce sú obdobím, kedy sa srdcia otvárajú radosti a domovy napĺňajú teplom rodinnej pohody. Neodmysliteľnou súčasťou týchto sviatkov sú vianočné koledy a piesne, ktoré nám pripomínajú čaro detstva a spájajú nás s tradíciami našich predkov. Ponúkame vám prehľad obľúbených vianočných riekaniek, básní a kolied, ktoré si môžete zaspievať so svojimi deťmi a navodiť tak tú pravú vianočnú atmosféru.
Tradícia spievania vianočných kolied má hlboké korene v našej kultúre. Podľa histórie siahajú až do predrímskych čias, kedy išlo o pohanské piesne a tance oslavujúce zimný slnovrat. Neskôr boli tieto piesne nahradené kresťanskými, ktoré oslavovali narodenie Ježiša Krista. Dodnes je posolstvom vianočných kolied rozdávať radosť, nádej, úctu a pokoru.
Vianočné verše majú tú moc vytvoriť v detských srdciach nezabudnuteľné spomienky. Vianočné básničky sú ako malý darček, ktorý si deti môžu zapamätať na celý život. Vianočné básničky majú schopnosť zbližovať rodinu a priateľov.
Prehľad Vianočných Básničiek, Kolied a Riekanky:
- Vianočné jabĺčko
- Vianoce mám najradšej
- Padá sniežik, cupi, lupi
- Vianočný strom
- Zvoní zvonček malý
- Jedlička
- Letí anjel
- Na Vianoce
- Vianoce
- Stromček zelený
- Vianočná vinšovačka
- Zima, zima tu je
- Tam rástla krásna jedlička
- Urobím si snehuliaka
- Svieť nám, stromček jagavý
- Padá sniežik
- Jedlička
- Sniežik sa nám chumelí
- Bude zima, bude mráz
- Do mesta Betléma
- Narodil sa Kristus Pán
- Búvaj, Dieťa krásne
- Do hory, do lesa, valasi!
- Nesiem vám noviny
- Dobrá noviny, šťastná hodina
- Jak si krásne, Jezuliatko
- Šťastie, zdravie, pokoj svätý
- Vianočné ticho, vianočný čas
- Hurá, už sú tu Vianoce
- Sneží, sneží
- Teta zima
- Vianočný večer
- Zima prišla, Vianoce sú tu
- Zima
- Zababušená básnička
- Snehuliak
- Advent
- Prosba
- Zvoní, zvoní zvonček malý
- Bola raz malá hviezdička
- Už k nám prišla zima
- Zasnežená báseň
- Vianočné čakanie
Vianočné koledy a piesne sú hudobným symbolom týchto sviatkov. U nás patria neodmysliteľne k Vianociam a tešia sa veľkej obľube. Aj vaše deti milujú spievanie a rady sa učia nové básničky? Práve toto obdobie je tým najlepším spôsobom, kedy sa s našimi najmenšími naučiť niečo nové.
Vianočné básničky a pesničky majú schopnosť zbližovať rodinu a priateľov. Nie je to len o tom, že si deti zlepšia pamäť a vyjadria sa krásnym spôsobom. Vianočné básničky majú schopnosť zbližovať r...
Detská radosť, rozžiarené očká a neposednosť počas Štedrej večere, keď sa už nemôžu dočkať darčekov pod stromčekom. To sú azda najkrajšie vianočné chvíle, ktoré si každý z nás pamätá z detstva alebo si ich spája už s vlastným potomstvom.
Spoločne sa hráme, potom rozprávame, máme čas si povedať, že sa radi máme. Keby som bol kúzelník, šepkal by som zľahka, nech má na mňa stále čas, môj ocko i mamka.
Koledovať sa chodievalo v rôzne dni sviatkov, vrátane sviatku Zjavenia Pána (Traja králi), na Štefana… Malo formu obchôdzky s vinšovaním a piesňami.
Na Vianoce deti, však, všeličo je naopak: jedle rastú po izbách, vtáčik nemá z mačky strach, muchotrávky - pestré hlávky kolíšu sa na vetvách. Zlatá reťaz nerinčí, rybka pláva v ihličí, hviezdička sa vo dne jagá, krajšie ako za noci a dedo Mráz neštípe nás na nosy.
Máme stromček zelený, máme stromček z lesa. Bambuľkami pokrytý, celý ligoce sa. Veselo je pod stromčekom, všetko žiari, ligoce sa. Zasa prišli, zasa sú tu, naše Vianoce.
Zima, zima tu je, sniežik poletuje. Stromy, domy, stromy, domy bielym zahaľuje. Vezmeme si sane, sadneme si na ne. Hore brehom, dolu brehom na nich poletíme.
Jedna vločka, druhá vločka, Teta zima žmúri očká. Sánky si hneď osedláme. A letíme k starej mame. Na dvore nás sniežik zláka. Postavíme snehuliaka. Starká ešte mrkvu dá, a snehuliak noštek má. Poďme domov, už sa zmráka, lyžovačka zajtra čaká.
Keď je večer vianočný, rada snívam krásne sny. V kúte stojí krásna dáma, sviečkami je obsypaná. Hviezdička je veselá, anjelik sa usmieva... A na zemi hračiek hŕba- vidím vlak, loď, bábu, Kuba! Je to krása, nádhera, čo sa na mňa pozerá! Otvoriť hneď očká chcem, nech to nie je iba sen!
Padá sniežik poľahučky, pozakrýva polia, lúčky. Sadá deťom na líca, bude že to sanica. Celý kraj sťa striebro svieti. Príď, Mikuláš, prosia deti. Chytro sadaj na sane, v škôlke ťa už čakáme. Ukážeme ti čo vieme, rozprávočky rozpovieme, prednesieme pekný verš, nakreslíme čo len chceš. Nič to zato, že sme malí, statočne sme pracovali. Ponáhľaj sa, Mikuláš, ponáhľaj sa medzi nás.
Bola raz malá, malá hviezdička, zviedla ju mliečna, mliečna cestička. Zvolala zbohom družice, vidieť chcem svetov tisíce. Prvý deň letí, letí do sveta, pýchou sa celá, celá trblieta. Druhý deň hlávku zmotanú má, v plameňoch horí od rána. V tretí deň na smrť, na smrť znavená, padla k nám hviezda ako z kameňa. Uhli sa hrudy studené, schovali hviezdu do zeme. Bola raz malá, malá hviezdička, zviedla ju mliečna, mliečna cestička. Umrela hviezda maličká, končí sa o nej pesnička.
Lastovičky odleteli, už napadol sneh, žiadna chyba, sneh je biely, všade radosť, smiech.
Vianoce, Vianoce, tie ja mám rád, s novými hračkami budem sa hrať. Pohladkám otecka, vystískam mamičku, potom im rozpoviem vianočnú básničku.
Tichá noc, svätá noc: Príbeh najznámejšej vianočnej piesne
Medzi vôbec najkrajšie skladby patrí vianočná pieseň „Tichá noc“. Je málo známe, že táto pieseň vznikla z bolesti a utrpenia autora. Jej nádhera tkvie v tom, že kňaz, ktorý ju napísal, do nej premietol nielen tragédie tých dní, ale aj nádej v to, že malý Ježiško všetko zlo a nešťastia nakoniec porazí a zaženie.
Text piesne napísal v roku 1816 katolícky kňaz z horskej dedinky Oberndorf pri Salzburgu, otec Joseph Mohr. Ako je známe, rok predtým skončili viac ako desať rokov trvajúce napoleonské vojny. Ľudí stále trápil hlad, neúroda, nedostatok peňazí. Desivé spomienky na najstrašnejšiu vojnu v dovtedajších dejinách boli stále veľmi živé. Všetko toto na svojej koži zažíval aj otec Mohr.
A práve v tejto atmosfére utrpenia, ale tiež nádeje vznikol text piesne pod originálnym názvom „Stille Nacht! Heilige Nacht!“ Noc ticha, kedy sa narodil Pán, ktorá je ústrednou témou skladby, akoby skutočne bola opakom vojnového lomozu spred pár mesiacov. Otec Mohr však text nezhudobnil hneď - odložil ho do šuplíka a možno naň aj pozabudol.
O dva roky neskôr v miestnom kostolíku sv. Mikuláša zistili, že ich organ je poškodený a nebude sa dať opraviť až kým sa neroztopí sneh. Hrozba polnočnej svätej omše bez kolied zmobilizovala otca Mohra, ktorý s organistom Franzom Xaverom Gruberom vymysleli náhradný program: kňaz dal organistovi svoj dva roky odložený text a ten ho zhudobnil. Namiesto organa sa rozhodli pieseň zahrať na gitare, ktorú Gruber ovládal. Keďže však gitara nebola Cirkvou schváleným hudobným nástrojom, rozhodli sa, že pieseň zahrajú a zaspievajú až na konci omše, v podstate po jej skončení.
Veriaci ľud dedinky Oberndorf, ktorý tvorili prevažne jednoduchí robotníci a ich rodiny, čakalo na Štedrý večer roku 1818 skutočne veľké prekvapenie: nová lahodne znejúca pieseň zložená, zahratá a zaspievaná ich farárom otcom Mohrom a organistom Gruberom. Melódia novej piesne pripomínala uspávanku, rovnako ako slová opisujúce pokojne spiaceho Ježiška. A tak návštevníci kostola v ten večer po prvýkrát počuli jemné tóny vianočnej koledy „Tichá noc, svätá noc“.
Tichá noc svätá noc | Vianočné piesne | Silent Night in Slovak | Christmas Carols
História „Tichej noci“ by sa azda skončila v onom roku 1818, avšak keď do zapadnutej dedinky dorazil opravár organov menom Karl Mauracher, ihneď ho zaujali zvesti o nádhernej skladbe, ktorá v kostolíku po polnočnej svätej omši zaznela.
Koledu do svojich repertoárov zaradili slávne horalské spevácke rodiny tých čias ako boli Strasserovci a Rainerovci, ktoré chodievali nielen po rakúskych slávnostiach, ale dostali sa aj do zahraničia. Za necelých 30 rokov sa už „Tichá noc“ každoročne hrávala v berlínskej kráľovskej opere Königliche Hofkapelle a v roku 1839 ju Rainerovci po prvýkrát zaspievali aj na Wall Street v New Yorku. Tak sa skromná pieseň z malej snehom zapadnutej rakúskej dedinky dostala až za more.
„Tichá noc“ sa dostala do celého sveta doslova zázračným spôsobom: nemecky hovoriaci mnísi ju rozširovali „od Tibetu po Aljašku a prekladali ju do miestnych jazykov“, ako píše novinárka Tracy Walshová vo svojom článku Skromný pôvod piesne „Tichá noc“. Dnes sa „Tichá noc“ spieva v 300 jazykoch po celom svete.
Kolede sa dostalo dokonca aj zvláštneho ochranného statusu od organizácie UNESCO, ako kultúrneho dedičstva ľudstva.
Avšak najpamätnejšia chvíľa piesne prišla zrejme počas I. svetovej vojny. Vtedy, na Štedrý deň roka 1914, začali koledu spievať vojaci v zákopoch tak hlasno, že ich začuli až nepriateľskí vojaci v zákopoch naproti. Mladí nemeckí i britskí chlapci opatrne vyšli zo svojich zákopov práve za spevu „Tichej noci“ a niekoľko hodín sa spoločne zabávali, fotili, vymieňali si predmety, ba na snehu si zahrali spoločne aj futbal. Ich spoločný vianočný večer prerušili až ich velitelia, ktorí ich nahnali späť do zákopov. Vianoce roku 1914 sa však stali legendárnymi a o celej udalosti bol aj nakrútený film. Na počiatku všetkého pritom bola „Tichá noc“.
Text piesne „Tichá noc“ vždy niesol dôležité posolstvo pre slávenie Štedrého večera v kostoloch na celom svete. Ale ľúbezná melódia a pokojný text piesne nám pripomína aj univerzálny zmysel pre milosť, spájajúci ľudí naprieč kultúrami.