Gréckokatolícka farnosť Humenné Pod Sokolejom je významnou súčasťou náboženského života v Humennom a okolí. V tomto článku sa pozrieme na jej bohatú históriu, významných kňazov, ktorí v nej pôsobili, a na súčasné aktivity farnosti.
Gréckokatolícky chrám v Humennom
História farnosti
Schematizmy mukačevskej diecézy hovoria, že humenská gréckokatolícka farnosť je „antiqua“, teda veľmi stará. Nedá sa však dokázať či Humenné skutočne patrilo do sféry pôsobenia Solúnskych bratov. Jednoznačne však vieme, že roku 1332 tu fungovala etnicky slovenská farnosť, ktorá dobrovoľne odovzdávala Rímu desiatky, bola teda rímskokatolíckou.
V období koncom 16. stor. sa v severných a východných oblastiach humenského domínia prejavoval silný vplyv valašskej kolonizácie. Vytvárali ho rumunskí Valasi, ale aj Rusíni, Ukrajinci, Haličania a Poliaci. Začiatkom 17. stor. sa pánom Humenného stal Juraj III Drugeth, ktorý sa snažil o zjednotenie pravoslávnych Rusínov s katolíckou cirkvou podľa vzoru Brest-Litovskej únie z roku 1596.
Aby sa dosiahlo zjednotenia, bol do Humenného pozvaný zjednotený biskup Atanáz Krupecký spolu s dvoma jezuitmi. Stretli sa však s veľkým odporom a tak sa za Juraja III Drugetha zjednotenie nepodarilo. Stalo sa tak až po únii uzavretej v Užhorode 1646. Prvý zjednotený biskup Parténius Petrovič si chcel za svoje sídlo zvoliť Humenné, keďže jeho majitelia sympatizovali s úniou a pre nepriazeň vdovy po Jurajovi I. Rákoci, horlivej kalvínky, nemohol byť v tradičnom sídle na Černečej hore pri Mukačeve.
V Zemplínskej stolici bola užhorodská únia zavedená v roku 1690, keď ju v Humennom dňa 11. decembra podpísalo 40 pravoslávnych kňazov za prítomnosti Jozefa De Camillisa, ktorého pápež Alexander III roku 1689 ustanovil za „apoštolského vikára pre Grékov, ktorí prebývajú v mukačevskom biskupstve a kdekoľvek v Uhorsku.
V roku 1749 bola v Humennom gréckokatolícka farnosť, ktorá mala 174 veriacich (okolo 10% z celkového počtu obyvateľov), z toho 154 dospelých a 20 detí. Koncom 80. rokov 18. stor., napriek tomu, že počet veriacich vzrastal, sa vrchnosť snažila zlikvidovať gréckokatolícky chrám a preniesť faru do Hažína. Tento plán sa však neuskutočnil, ba naopak, roku 1806 bola postavená nová murovaná fara.
Začiatkom 90. rokov 18. stor. mala farnosť už 210 veriacich a 9 filiálok: Hažín, Lackovce, Veľká Kamenica, Malá Kamenica, Jasenov, Kudlovce, Myslina, Brestov, Kochanovce, Závadka, pričom iba v prvých piatich bolo viac ako 10 duší. V roku 1910 gréckokatolíci tvorili až 12% obyvateľstva počtom 553 veriacich. Roku 1930 však veriaci tvorili 12,7% počtom 716. O desať rokov neskôr ich však bolo až 1932 a tvorili tak 24%.
Pre odmietnutie prestupu na pravoslávie 30. apríla 1950 štátna tajná bezpečnosť odviedla vtedajšieho katechétu na slovenskom gymnáziu o. Michala Šutaja od oltára, keď vysluhoval sviatosť Eucharistie pre prvoprijímajúcich. Po obede bola veľká razia v miestnej časti Valaškovce, lebo Valaškovčania zobrali všetky cennosti z ohrozeného chrámu a ukryli ich doma. Mnohí boli preto zatknutí a vyšetrovaní.
Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi 28. júna 1968, v chráme začal slúžiť o. Michal Šutaj až v nasledujúcom roku.
Vznik farnosti Humenné Pod Sokolejom
Pred vznikom farnosti sa slúžili sväté liturgie na ZŠ SNP 1 v priestoroch vestibulu. Tu prichádzali kňazi z farnosti Humenné mesto a z farnosti Porúbka. Medzi tými kňazmi, ktorí tu slúžili sväté liturgie bol aj terajší košicky eparcha vladyka Milan Chautur, kedysi pôsobiaci v Porúbke. Od roku 2000 bola teda zriadená farnosť Humenné Pod Sokolejom a jej prvým správcom sa stal v júli roku 2000 novokňaz Mgr. Anton Uhrin z rodnej obce o.
Základom našej farnosti sú veriaci zo Starých Valaškoviec, ktorí boli v roku 1937 vysťahovaní do Humenného. Pri tomto vysťahovaní im bol prisľúbený chrám v ich novom domove v Humennom. Keďže nebola až taká potreba hneď stavať chrám, pretože veriaci z Valaškoviec navštevovali gréckokatolícky chrám Zosnutia Presv.
Koncom roku 1997 až do roku 2003 sa realizovala výstavba chrámu svätých apoštolov Petra a Pavla vo farnosti. Prvá svätá liturgia sa konala na sviatky Božieho narodenia v roku 2001 za preplneného chrámu. V júli 2001 sa uskutočnila pri chráme prvá odpustová slávnosť, ktorej kazateľom bol vtedajší kaplán o. O rok nato v júni 2004 sa uskutočnili prvé sväté misie vo farnosti, ktoré vykonali misionári zo Stropkova o. Mikuláš Tressa a o. Miroslav Medviď.
Prvého júla 2006 sa konala v našej farnosti prvá primičná svätá liturgia nášho prvého kňaza farnosti Humenné Pod Sokolejom o. Ďalší kňaz z našej farnosti o. Martin Kozej, ktorý bol vysvetený v roku 2012 a je prvým kňazom pochádzajúcim z Valaškoviec. Novokňaz pochádzajúci z našej farnosti je o. Tomáš Metýľ, ktorý 16. 6. V roku 2010 boli položené základy farskej budovy s pastoračným centrum.
Dňa 29. 10. 1990 bol od štátu odkúpený dom pre sestry služobnice v Humennom. Bol majetkom rodiny Majerníkovej, ktorá emigrovala do Ameriky a štát po emigrácii im odňal právo na vlastníctvo. Prvá sestra a zároveň predstavená, ktorá prišla do Humenného bola sr. Natália Helena Ješinková. Za pomoci otca viceprovinciála Milana Chautura a o. dekana Michala Roška mohol byť dom otvorený 17.11. 1990, kedy o. Chautur vykonal posviacku domu a kaplnky zasvätenej Bolestnej Panne Márii.
Na sviatok sv. Petra a Pavla roku 2003, bol biskupom Jánom Babjakom vysvätený nový chrám zasvätený týmto svätým. V roku 2019 bola posvätená aj nová farská budova s pastoračným centrom.
V roku 1998 sa otvorili prvé triedy cirkevného gymnázia sv. Jána Zlatoústeho. V Humennom pôsobí aj Gréckokatolícka diecézna charita. Od novembra 2003 vo farnosti existuje Spolok svätého ruženca, ktorého počet členov sa stále rozrastá.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Humenné Pod Sokolejom:
- o. Kerestény Mikuláš Aurel 1946 - 1950
- o. František Mrákava 1992 - 1999
- o. Durlák Marek 2000 - 2003
- o. Székely Patrik 2003 - 2004
- o. Kohút Ľuboš 2004 - 2005
- o. Galajda Miloš 2005 - 2006
- o. Šesták Jozef 2006 - 2007
- o. Laban Martin 2006 - 2008
- o. Bačík Pavol 2007 - 2009
- o. Nastišin Matúš 2008 - 2010
- o. Hrib Peter 2009 - 2011
- o. Šašala Jozef 2010 - *1. 4. 1984 †18. 4. 2011
- o. Mikuláš Fejko 2010 - 2014
- o. Miroslav Sentivan 2012 - 2016
- o. Mikuláš Jančuš 2014 - 2015
- o. Martin Snak 2015 - 2017
- o. Pavol Dancák ml. 2016 -
Významné osobnosti
Do tohto obdobia spadá aj mladosť nášho vladyku Jána Babjaka, ktorý sa narodil 28. októbra 1953 v Hažíne. Bol teda pod vedením O. Michala Šutaja, na ktorého s láskou spomína. Biskup Ján absolvoval Humenské gymnázium v školskom roku 1972/73.
Svoje korene má v Humennom aj ďalší biskup z Kanady - redemptorista John Pazak. Priamo humenským rodákom je akademický maliar Mikuláš Klimčák.
Z farnosti pochádzajú aj mnohí kňazi : o. Juraj Voroňák (1997), o. Atanáz Mandzák CSsR(1998), o. Ján Pavlík (1999), o. Peter Gavaľa (2000), o. Peter Jakub (2002), o. Stanislav Jalčák (2002), o. Ján Makaj(2008), o. Ján Maturkanič SDB (2009), o. Slavomír Nergeš (2011) ,o. Michal Galmus (2013), o. Ján Slobodník (2016), o. Maroš Sejka (2017), o.
Aktivity farnosti
Vo farnosti pôsobí Zbor Matky ustavičnej pomoci a mládežnícky Zbor sv. Terezky Ježiškovej, ktorý vznikol roku 1987.
Od novembra 2003 vo farnosti existuje Spolok svätého ruženca, ktorého počet členov sa stále rozrastá.
eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí pozýva deti z celého Slovenska k účasti na kampani Detský čin pomoci. Zapojiť sa môžu prostredníctvom svojich farských skupiniek, krúžkov alebo školských kolektívov. eRko im k tomu pripravilo náplň na stretnutia a osobitnú výzvu.
V októbri sa v Prešovskej archieparchii budú sláviť sväté liturgie za šírenie kultúry života a požehnanie a posilnenie pre manželstvá a rodiny. Ide o pokračovanie projektu slávenia denných svätých liturgií na úmysel šírenia kultúry života.
Ďakujem všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli a prispievajú k hmotnému i duchovnému budovaniu našej farnosti a to: kurátorom terajším aj predchádzajúcim, cerkovníčke, kantorkám, darcom a dobrodincom, našej úžasnej mládeži, ďeťom, bohoslovcom a všetkým veriacim farnosti mladým i starým. Chcem poďakovať aj Ing. o. Mgr. Hažín n. Sv. 26.
Veriaci si v kostole spravili tzv. "gazdovskú izbu", ktorá nechcela byť len obyčajným skrášlením interiéru kostola, ale predovšetkým vzdávaním vďaky Bohu za jeho dobrodenia.
Tabuľa na chráme Sv. apoštolov Petra a Pavla
Aj za cenu utrpenia ostal verný Gréckokatolíckej cirkvi, Bohu a svojmu ľudu. ThDr. Pavol Rusnák, kňaz, väzeň, trpiteľ a publicista. tabuľu na chráme Sv. apoštolov Petra a Pavla. Slávnostnú svätú omšu celebroval a tabuľu požehnal gréckokatolícky biskup Peter Rusnák, prvý bratislavský eparcha, syn Pavla Rusnáka.
Vladyka Peter Rusnák sa narodil ako dvanáste z trinástich detí svojich rodičov. Rodina sa odsťahovala z Humenného, keď mal iba štyri mesiace. V rodnom meste slúžil svoju primičnú svätú omšu, neskôr chodieval na návštevu do farnosti. Ako biskup prišiel do Humenného v sobotu po prvýkrát.
„V ťažkých dobách, keď ľudí lámali, človek s veľkou rodinou riskoval a nedal sa zlomiť. Takíto ľudia nám chýbajú dnes vo verejnom živote, preto som rád, že takýchto ľudí dávame ako vzor, čo dokázali v mene Božom urobiť, prežiť, obetovať,“ vyzdvihol odkaz ThDr.
tags: #greckokatlicka #farnost #humenne #pod #sokolejom #knazi