Moravský Svätý Ján, malebná obec, ktorá je ideálnym východiskovým bodom pre objavovanie krás Záhoria a priľahlého rakúskeho Weinviertelu. Či už preferujete pešiu turistiku, cykloturistiku alebo objavovanie prírodných zaujímavostí, táto oblasť má čo ponúknuť.
Cykloturistika vo Weinvierteli
O vinárskej oblasti Weinviertel v rakúskej časti Niederösterreich sa už hovorí v článku o cyklotrase Der Traminer. Cyklotrasy v tejto oblasti sa nám zapáčili, a tak sme sa rozhodli vrátiť sa a skúsiť ďalšiu z vinárskych tematických trás. Vyzbrojení skúsenosťami z poslednej cyklotúry sme sa rozhodli pre trasu Welschriesling, ktorá nám umožnila vychutnať si nielen krásu rakúskych viníc a vidieka, ale dokonca sme sa cez hranice dostali aj do známej moravskej vinárskej obce Valtice. V nedeľné ráno krátko po deviatej sa presúvame z Bratislavy po diaľnici smerom na Moravský Svätý Ján. Cez hranicu sa dostávame do rakúskeho Hohenau a pokračujeme smerom na Großkrut. Keď tam prichádzame, snažíme sa hľadať značenú trasu Welschriesling. Onedlho značku nachádzame a parkujeme na námestíčku Großkrutu.
Prvé metre trasy vedú ulicami Großkrutu. Ten opúšťame v miernom stúpaní a vietor nám príliš nepraje, fúka nám priamo do tvárí, čo nám mierne sťažuje cestu. Nenecháme sa však odradiť a pokračujeme v pedálovaní ďalej. Krajina je tu zatiaľ bez viníc, je po žatve a mietsami sa ešte na poliach váľajú stohy slamy, ktoré čakajú pravdepodobne na svoj odvoz. Terén je zvlnený a cétime sa ako na húpačke. Chvíľu stúpame, potom klesáme a zjazdujeme, celkovo však výškové metre pomaly naberáme. Dostávame sa do prvých viníc a ochutnávame chutné hrozno, ktoré sa tu urodilo. Samozrejme s mierou, aby sme vinárom nenarobili veľkú škodu.
Pred Herrnbaumgartenom máme pred sebou dlhší a príjemnejší úsek zjazdovania. Prechádzame cez dedinu, za ktorou sa cesta prudko dvíha do pomerne strmého kopca. Prostredie je to však krásne, ideme cez lesík a po oboch stranách míňame vínne pivničky, kde sú uskladnené poklady miestnych vinárov. Všetky sú zatvorené, až na jednu, práve poslednú pred vjazdom do ďalších vinohradov. Stúpanie pokračuje a malý oddych si doprajeme v miernejšom mieste pri obstaročných traktoroch uprostred poľa. Za Herrnebaumgartenom v stúpaní dosahujeme najvyššie miesto cyklotrasy a vychádzame z poľnej cesty vinohradov na cestnú komunikíciu do Schrattenbergu. Cesta tiahlo stúpa v miernom sklone a po kilometri či dvoch sa spúšťame do samotného Schrattenbergu.
Ako oddych tento dlhý zjazd poslúžil dokonale a za Schrattenbergom opäť cesta mierne stúpa. Blížime sa ku hranici, na rakúskej strane nám bez mihnutia oka strážnik posunkom ruky posiela ďalej, to isté sa opakuje na českej strane, len s otázkou, či máme pri sebe nejaké doklady. Keď odpovieme, že áno, ideme ďalej. Valtice je krásna dedinka s počtom obyvateľov do 4000, historickú hodnotu pamiatok a krásu by jej mohlo závidieť ktorékoľvek väčšie mesto. Hlavne sú však Valtice sídlom Národného salóna vín Českej republiky, ktorý sídli vo Valtickom zámočku. Po príjazde do Valtíc sme sa sem teda vybrali a aby sme na Moravu nezabudli, odniesli sme si so sebou zo Salóna tri dobré vínka. S odstupom času už múžem potvrdiť, že boli naozaj vinikajúce.
Problém pre nás nastal, keď sme sa chceli pobrať ďalej a keďže sme nemali mapu a značka cyklotrasy sa záhadne stratila, začali sme sa orientovať podľa kompasu a intuitívne. Tak sme sa po rušnej hradskej dostali až do Poštornej, čím sme si samozrejme trasu nechtiac predĺžili, čo by nebol až taký problém, nebyť pomerne hustej cestnej premávky. Miestni v Poštornej nám ukázali smer na hraničný prechod do Rakúska, kde nás po kontrole dokumentov vpustili späť na rakúsku pôdu. Pokračujeme cez polia na Reintal a ďalej na Altlichtenwarth, kde absolvujeme definitívne posledné vážnejšie stúpanie a za touto dedinou už viac menej kontinuálne klesáme do Großkrutu. Za nami je krátka, no pekná cyklotrasa v dvoch krajinách, zachádzka do Poštornej nás stála naviac asi 8 kilometrov.
Orientačné body:
- Großkrut
- Herrnbaumgarten
- Schrattenberg
- Valtice
- Poštorna
- Reintal
- Altlichtenwarth
Vajanského cyklotrasa sa zmení
Prírodné krásy v okolí Rudavy
Trasa Studienka, osada Vlčie Jamy - osada Holbičkovci (Holbičky) - osada Tančibokovci (Tančiboky) a späť. V jednu peknú novembrovú sobotu sme sa vybrali aj s naším parťákom Vladom na objaviteľskú výpravu popri záhorskej rieke Rudava. Od horárne Vlčie Jamy sme vstúpili do vojenských lesov v blízkosti územia vojenského obvodu Záhorie. Pred vstupom na územie je povinné sa presvedčiť, či vo vojenskom priestore nie je vyhlásený dočasný alebo trvalý zákaz vstupu. Prechádzali sme borovicovou plantážou, kde sú stromy zoradené v rovnakých radoch ako zápalky, pôsobili na mňa monotónne. Územie je charakteristické borovicovými lesmi na viatych pieskoch. Z chodníka sme odbočili k peknému zákutiu malého močiara, jesenné slnečné lúče osvetľovali vodičku a okolie skrášľoval sýtozelený mach.
Pomaly sme sa dostali k meandru rieky Rudavy. Cítila som sa ako na dobrodružnej výprave a naše objavovanie zákutí Rudavy mohlo začať. Sadli sme si na starý peň a rozjímali sme sa nad krásou nespútanej riečky a jej brehových porastov. Voda pôsobí upokojúco a človek môže nechať svoje myšlienky voľne plynúť. V priezračnej vode s červeným odtieňom presvitalo pieskové dno, popadané stromy cez rieku navodzovali divoký ráz územia. Pozorovali sme obhryzené stromy od tunajšieho obyvateľa - bobra.
HolbičkyKráčali sme popri toku rieky a obdivovali sme jej rozmanitosť. Dostali sme sa na veľkú lúku, ktorá bola ohradená elektrickou oplôtkou. Po ceste pokrytej pieskom (územie viatych pieskov) sme sa blížili k osade Holbičkovci (Holbičky). V letnom období by som si vyzula topánky a kráčala bosá po príjemnom podklade. Dravce ladne krúžili na azúrovo modrej oblohe. V osade sa nachádza pár domov, niektoré sú postavené v tradičnom štýle charakteristickom pre oblasť Záhoria. Nachádza sa tu malé jazierko s posedením. Miestneho obyvateľa sme sa spýtali, ako sa dostaneme k osade Tančiboky (Tančibokovci). Ochotne nám poradil a poprial pekný deň. Za osadou ma upútalo pekné močiarne zákutie s rôznymi riasami. Pokračovali sme borovicovou plantážou, v ktorej by sa dalo kľudne aj stratiť, až sme sa ocitli pri väčšom jazere, kde boli rybári. Cesty sa tu rozvetvovali a my sme sa rozhodovali, ktorou sa vydáme. Od jazera sme sa dostali na lúku, z ktorej sme uvideli domy osady Tančiboky.
Dostali sme sa k Rudave, ktorú sme museli preskočiť, aby sme sa dostali na druhý breh. Chalani skočili priamo do čiernej rašeliny a ja som sa rozbehla a preskočila rieku, vyhla som sa rašelinovému kúpeľu. Rieka má tmavé čierne dno typické pre močaristé oblasti.
TančibokyLesnou cestičkou sme sa dostali do osady Tančibokovci alebo tiež Tančiboky. Osada ma zaujala krásnymi domčekmi v habánskom štýle. Upútal ma pekný domček so zaujímavými trámami okien a dreveným plotom, na ktorom boli zavesené keramické hrnčeky. Malá osada blízko Rudavy pôsobila malebne. Zo samoty sme sa opäť dostali k divokej rieke Rudava. Každý jej úsek nás príjemne prekvapil a kochali sme sa pohľadom na jej divoký tok. Popadané stromy vo vode vytvárali prírodné prehrádzky a pridávali tak na nespútanosti vodného života. Predierali sme sa cez kriačiny, až sme sa dostali k rieke. Kmene vyvrátených a machom obrastených stromov ležali vo vode. Vtáčiky štebotali a my sme obdivovali papradie. Ťahavý brečtan, ktorý ozdoboval okolité stromy a farebné jesenné lístie vytvárali úžasnú džungľovú atmosféru. Kráčali sme hustou vegetáciou, na druhej strane rieky bol úzky kaňon v strmom svahu. Na tomto peknom mieste sme ukončili našu výpravu popri neustále sa meniacej riečke, ktorá nám ukázala svoje nádherné krásy.
Z osady sme išli druhou cestou (správnou). Upútal nás úchvatný močiar posypaný buľvami močaristých tráv. Voda sa ligotala v slnečných lúčoch a oblaky sa odrážali vo vodnej hladine. Oblasť ako v ruskej tajge. Osady patria k obci Studienka. Ide o samoty Juríkovci (Juríky), Sojákovci (Sojáky), Holbičkovci (Holbičky) a Tančibokovci (Tančiboky), rozložené pozdĺž rieky Rudava.
Chránený areál Rudava
Rudava pramení v Lakšárskej pahorkatine pod vrcholom Dubník (289 m) západne od obce Bílkovce Humence v nadmorskej výške 238 m. Má dĺžku 45 km. Priemerná lesnatosť povodia dosahuje 60 %. Ide o ochranu biotopov európskeho významu najmä lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek. Vzácny druh európskeho významu - drobná orchidea hľuzovec Loeselov tu má najbohatší výskyt v rámci celého Slovenska. Z druhov európskeho významu sa tu vyskytujú tri vzácne druhy vážok: vážku Leucorrhinia pectoralis nájdeme len v zachovalých slatinných rašeliniskách, klinovka hadia a pásikavec. Rudava preteká cez najväčšiu oblasť viatych pieskov na Slovensku. Je významnou medzinárodnou mokraďou so vzácnymi slatinskými rašeliniskami. Nájdeme tu rosičku zelenú, vydru riečnu, bobra vodného, bociana čierneho, pižmovca hnedého, ktorý žije len v starých bútľavých stromoch. Odumierajúce stromy, najmä duby, sú biotopom pre roháča obyčajného a fúzača veľkého. Z ostatných chránených druhov nosorožtek obyčajný.
Náučný chodník Veľké Leváre
Nabitá krásnymi zážitkami som navrhla prechod náučným chodníkom Veľké Leváre. Chodník má desať zastavení: Obec Veľké Leváre, Habáni, Socha sv. Floriána, Trojičný stĺp a stĺp hanby, Kostol mena Panny Márie a pomník padlých, Koloničovsko-Wenckheimovský kaštieľ, Mlyny na Rudave, Šlauférňa, Život na Rudave, Habánsky dvor. V obci Veľké Leváre sme si pri krásnom farskom kostole Panny Márie preštudovali informačnú tabuľu náučného chodníka. Dostali sme sa k Habánskemu dvoru (múzeum), ktorý bol v roku 1981 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Ide o ucelený súbor habánskych ľudových stavieb zo 17. až 19. storočia, kde sa robili fajansové výrobky (keramika) habánskych majstrov. Habáni (novokrstenci) sa vyznačovali komunitným spôsobom života so spoločným vlastníctvom. Obdivovali sme súbor habánskych domov. Zostúpili sme k rieke Rudava, ktorá tečie popri domoch, z ktorých majú obyvatelia postavené betónové mostíky cez rieku, no Rudava tu nepôsobí slobodne.
Z úzkej cestičky popri domoch sme vyšli ku krásnemu barokovému kaštieľu z roku 1723 s rozľahlým anglickým parkom. Veľmi pekná stavba, ktorú dali postaviť nad Rudavou Koloničovci, vtedajší zemepáni Veľkých Levár. Predstavovala som si, aké by to bolo fajn sa prechádzať po parku a pozrieť si vnútorné priestory kaštieľa. Ide o jednoposchodovú trojkrídlovú barokovú stavbu s viac ako 70 miestnosťami. Momentálne je zatvorený a stráži ho vlčiak. Z ďalších zaujímavostí obce spomeniem pranier - stĺp hanby z 18. storočia, ktorý slúžil na trestanie. Na vrchole stĺpa je ruka, ktorá drží meč a kopiju - symboly hrdelného práva. Ďalej je to socha sv. Floriána - patróna hasičov a ochrancov pred ohňom a brusiareň (ľudovo šlauférňa), ktorá slúžila na brúsenie nožov a kôs.
Ďalšie tipy na výlety v okolí
Ak máte viac času, môžete sa vybrať aj na ďalšie zaujímavé miesta v okolí:
- Holíč: Zámok Holíč, kostol Margity Antiochijskej, Lávka Veľkej Moravy, Stinná alej, Anglická alej
- Malacky: Farský kostol Najsvätejšej Trojice, Františkánsky kláštor a kostol, Kaplnka Svätých schodov
- Skalica: Mesto s bohatou históriou a rozmanitou spleťou sakrálnych stavieb, klasicistická kalvária
- Marianka: Najstaršie pútnické miesto na Slovensku s krásnym pútnickým areálom Sväté údolie
- Bratislava: Bratislavská Kalvária, Mauzóleum Chatama Sofera
- Lančár: Kostol sv. Michala Archanjela
- Trnava: Mesto s množstvom sakrálnych stavieb, Kostol sv. Jána Krstiteľa, Dóm sv. Mikuláša