Pravoslávni veriaci na Slovensku i vo svete slávia Veľkú noc, ktorú označujú ako najdôležitejší cirkevný sviatok roka. Slávnostná bohoslužba býva spravidla v noci alebo skoro ráno.
Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom, ktorý používal celý kresťanský svet do 16. storočia. Práve na Paschu vzplanie v Jeruzaleme blahodarný oheň, ktorý sa objavuje v Chráme Božieho hrobu už takmer dve tisíce rokov ako svedectvo víťazstva Spasiteľa nad hriechom a smrťou.
AKO SA SPASIŤ? Spása v Pravoslávnej Cirkvi
Pascha, vzkriesenie Isusa Christa, je najväčší sviatok a najväčšia duchovná radosť. Keď človek prichádza do Božieho chrámu, prežíva duchovnú radosť. Keď spievame v chráme krásny pozdrav: Christos voskrese, Christos vstal z mŕtvych, v týchto slovách je vyjadrená celá teológia a zmysel nášho ľudského bytia. V tom je vyjadrená naša viera a nádej, že náš život telesnou smrťou nekončí a po smrti existuje večný a blažený život. Vzkriesenie Christa je základ, ktorý dáva zmysel našej viere, nášmu bytiu a tomu, čo robíme pre Boha, cirkev a našu spásu.
Dátum Veľkej Noci
Starobylý spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci sa nazýva Paschalia. Dôvod, prečo pravoslávna cirkev slávi Veľkú noc neskôr ako napríklad katolíci, či evanjelici je pomerne prozaický.
Zatiaľ čo západné kresťanské spoločenstvá sa pri výpočte dátumu Veľkej noci striktne pridržiavajú pravidla, že to má byť najbližšia nedeľa po jarnej rovnodennosti a splne mesiaca, pravoslávne cirkvi a väčšina kresťanských spoločenstiev Východu na základe tradície, pripisovanej 1. Všeobecnému snemu (konal sa v r. 325 n. l. v Nicei) k týmto dvom požiadavkám (jarná rovnodennosť a spln mesiaca) pripájajú ešte tretiu - kresťanská Veľká noc môže byť až po židovskom Pesachu.
V praxi tak môžu nastať tri situácie: západná a východná Veľká noc buď pripadnú na rovnakú nedeľu, alebo východná Veľkonočná nedeľa je týždeň po západnej Veľkej noci, alebo je rozdiel medzi nimi až jeden mesiac, pričom východná Veľká noc je vždy po západnej.
Priebeh Veľkonočných Sviatkov
Týždeň pred Paschou sa volá Strastný týždeň, počas ktorého si pripomíname zradu Isusa Christa, jeho utrpenie a umučenie. Vo veľký štvrtok sa slúži liturgia, na ktorej si pripomíname ustanovenie svätej Eucharistie.
V piatok je najväčší pôst a v tento deň si pripomíname smrť Isusa Christa, jeho umučenie na Golgote. V tento deň sa neslúži svätá liturgia, ale ráno bývajú Cárske časy, na ktorých sa čítajú štyri evanjeliá, ktoré pripomínajú zradenie, bičovanie, posmievanie, rúhanie Christovi a jeho umučenie. Večer sa slúži večiereň, na ktorej vynášame plaščenicu, plátno, kde je zobrazený Isus Christos, ako sa vkladá do hrobu.
Sobota už je očakávaním zmŕtvychvstania. Na Veľkú sobotu je pripomienka zostúpenia Isusa Christa do adu k starozákonným ľuďom, ktorí tiež očakávali jeho príchod. Christos aj im zvestoval svoje zmŕtvychvstanie.
Vyvrcholením je polnoc zo soboty na nedeľu, kedy spievame slávnostné Christos voskrese. V nedeľu bude slávnostná liturgia vzkriesenia Isusa Christa a po nej posväcujeme paschálne pokrmy. Medzi ne patrí po 40 dňovom pôste aj mäso. Ľudia pripravujú koláč Paschu, ktorý pripomína tŕňový veniec Isusa Christa, ktorý sa vkladá do košíka spolu s vajíčkami a klobásou. Teda všetko, čo človek nejedol počas pôstu.
Zvyky a Tradície
Kým pre obdobie Veľkého pôstu sú charakteristické kajúcne bohoslužby, Veľká noc prináša do pravoslávnych chrámov množstvo zmien. Temný interiér chrámu, ktorý mal v dobe pôstu napomáhať sústredenosti, na Paschu vystrieda žiarivo osvetlený chrám ako vyjadrenie duchovnej radosti. V noci alebo skoro ráno na Paschu sa koná tzv. Utreňa Vzkriesenia, ktorá je snáď najradostnejšou bohoslužbou celého cirkevného roka. Po liturgii, na ktorej sa číta Evanjelium vo viacerých jazykoch, sa požehnávajú pokrmy živočíšneho pôvodu, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali - rôzne druhy mäsa, vajcia, syr. Nesmie chýbať ani sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.
Okrem kresťanských tradícií, spojených s oslavou Veľkej noci, sa takmer na celom Slovensku zachovali i zvyky, majúce svoj pôvod v pohanských oslavách príchodu jari.
Počas bohoslužby zaznieva pozdrav Christos voskrese, teda Kristus vstal z mŕtvych. Veriaci odpovedajú, že naozaj vstal, no a týmto pozdravom sa potom pravoslávni kresťania zdravia aj nasledujúcich 40 dní.
Rozdiely medzi Pravoslávnou a Rímskokatolíckou Cirkvou
Pravoslávna cirkev vznikla pred takmer 1000 rokmi pri prvom veľkom rozdelení cirkvi a nepodlieha pápežovi. Existuje viac pravoslávnych cirkví (ruská, srbská, rumunská, albánska, česko-slovenská) a každá má na čele patriarchu. Hlavný rozdiel je v trochu odlišnom slávení liturgie (bohoslužby, omše) a v inom uctievaní svätých. Pravoslávni duchovní nežijú v celibáte a majú rodiny.
Hlavný rozdiel medzi pravoslávim a rímskym katolicizmom je spor o pôvod Svätého Ducha, keď v katolíckom vierovyznaní Svätý Duch vychádza z Otca a Syna a v pravoslávnom len z Otca. Ďalej je to podávanie eucharistie (prijímania) pod oboma spôsobmi - aj malým deťom, čo ešte nemali spoveď.
Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom a posun medzi katolíckymi a pravoslávnymi Vianocami vznikol prijatím gregoriánskeho kalendára v západnej Európe.
Veľká Noc v Srbsku
Srbi varia a farbia veľkonočné vajíčka tradične na Veľký piatok, srbsky Veliki petak. Tradične sa prvé veľkonočné vajce farbí na červeno a hovorí sa mu čuvarkuća alebo strážca domu. Toto vajce zostáva v dome až do Veľkej noci budúceho roka. Červené vajcia sa niekedy dávajú do misky s vodou a bylinami. Touto vodou si má následne každý člen rodiny umyť tvár, aby bola zdravá a šťastná. K získaniu červenej farby sa tradične využívajú červené cibuľové šupky.
Tucanje jajima je tradícia, ktorá začína po rannej omši na veľkonočnú nedeľu a ide o srbský variant veľkonočného súboja alebo tlčenia vajíčok. Súťažiaci potom porazené vajcia zjedia, čo zodpovedá pravidlu, že prvým jedlom po pôste by malo byť veľkonočné vajce. Naopak vajcia, ktoré vojnu prežijú, sa často dávajú ako darček.
Prvý pondelok po Veľkej noci je v Srbsku venovaný zosnulým. Na veľkonočnú nedeľu sa koná slávnostný veľkonočný obed, ktorý tradične začína predjedlom v podobe údeného mäsa a syrov, avjaru, varených vajec a červeného vína. Potom nasleduje jahňacie pečené na ražni. Ponuku jedál dopĺňa mäsová sarma, početné šaláty, zelenina a chlieb.
tags: #pravoslavna #cirkev #velka #noc