Sviatosť pokánia, známa aj ako svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia a obrátenia, je prostriedkom, ktorý veriacim umožňuje dosiahnuť odpustenie hriechov. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti, spolu so sviatosťou pomazania chorých.
Sviatosť zmierenia alebo tiež pokánia ustanovil Kristus pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili ekleziálne spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia.
Priebeh Sviatosti Zmierenia
Človek vyzná hriechy pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojím hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu.
Ako sa spovedať?
Mnohí pristupujeme k sviatosti zmierenia. Niektorí častejšie, iní menej často. Sviatosť zmierenia je miestom, kde reálne zakúšame Otcovu milosrdnú lásku, odpustenie. Je to ako podobenstvo o márnotratnom synovi - Otec nás vyzerá a teší sa, keď nás môže v spovedi objať.
Vojdi do spovednej miestnosti (spovednice) - môžeš vysloviť aj katolícky pozdrav: "Pochválený buď Ježiš Kristus". Kňaz ti odpovie "Naveky. Amen". Buď sa posadíš, alebo ak je v spovednej miestnosti kľakátko, môžeš pri spovedi aj kľačať. Potom sa prežehnáš: "V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen." Kňaz Ťa môže povzbudiť k dôvere v Boha týmito slovami, alebo inými: "Pán nech je v Tvojom srdci, aby si skrúšene vyznal svoje hriechy." A pokračuješ takto, alebo podobne: "Spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy." A teraz sa vyznávaš hriechy. Môžeš ich mať napísané a prečítať. Pri ťažkých hriechoch, ak si ich opakovane spáchal, treba povedať aj počet. Ak si skončil s vyznávaním hriechov povieš: "Na viacej hriechov sa už nepamätám." Potom sa ťa kňaz môže i na niečo nejasné spýtať, nie pre zvedavosť, ale pre úplnosť spovede. Po tvojom vyznaní z hriechov Ti kňaz poskytne rady, povzbudí Ťa k dokonalej ľútosti nad hriechmi a vyzve Ťa k pokániu. Napokon Ti určí úkon pokánia, ktorý prijmeš ako zadosťučinenie za hriechy a ako prostriedok na nápravu života.
Tým úkonom pokánia môže byť: modlitba, skutok milosrdenstva (napr. návšteva chorého, urobiť nejaké dobré skutky, zrieknutie sa jedla, aby som ho mohol dať chudobnejším, milodar a pod.). Vrátiť ukradnuté je povinnosť! To čo som dostal za pokánie, urobím z lásky ku Kristovi, nie ako pokutu, po spovedi a čo najskôr.
Ľútosť kajúcnika
Potom ťa kňaz vyzve, aby si prejavil ľútosť. Urobíš tak urobíš napríklad, nasledujúcou vetou alebo podobne: Bože môj, celým srdcom Ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som Ťa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče odpusť mi pre krv Kristovu. Amen. Ľútosť môžeš povedať aj svojimi slovami.
Potom nasleduje Rozhrešenie: Kňaz vystrie ruky (alebo aspoň pravú ruku) nad hlavu kajúcnika a hovorí slová rozhrešenia. Pri slovách: „ A ja ťa rozhrešujem od Tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého" - sa prežehnáš a povieš: "Amen." Modlitbou rozhrešenia sa Ti odpúšťajú hriechy.
Ďalej nasleduje poďakovanie: Kňaz: "Ďakujte Pánovi lebo je dobrý." Kajúcnik: "Lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky." Napokon kňaz prepustí uzmiereného kajúcnika slovami: "Pán Ježiš ti odpustil hriechy.
Forma Rozhrešenia
Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
5 častí sviatosti zmierenia
- Spytovanie svedomia: Spytovanie svedomia si má kajúcnik vykonať ešte pred pristúpením k samotnej spovedi. Odporúča sa pred ním poprosiť o pomoc Ducha Svätého. Hriechy si kajúcnik môže zapísať na papier, alebo zapamätať. Ako pomôcku pre spoznanie svojich hriechov môže použiť tzv. spovedné zrkadlo (napr. v modlitebnej knižke).
- Vyznanie hriechov: Kajúcnik kňazovi vyzná svoje hriechy stručne a zrozumiteľne. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy a ich počet, resp. frekvenciu vykonávania a všetky „priťažujúce okolnosti“ (nestačí vyznať napr. „smilstvo“, ale treba upresniť, či s osobou rovnakého / opačného pohlavia, či s osobou slobodnou, alebo viazanou manželským, či rehoľným sľubom a pod.). Odporúča sa vyznať aj ľahké hriechy, pre platnosť spovede to však nie je nutné. Ak kajúcnik v spovedi zabudne vyznať hriech, vyzná ho pri najbližšej spovedi. Ak však nejaký hriech naschvál zamlčí, dopúšťa sa hriechu svätokrádeže.
- Ľútosť: Ľútosť je podstatným elementom Sviatosti zmierenia a má byť úprimná. Možno ju vyjadriť vlastnými slovami, slovami žalmu, alebo modlitbou (možno ju nájsť aj v modlitebnej knižke).
- Nadprirodzená nedokonalá ľútosť: Smeruje k Bohu, človek ľutuje svoje hriechy, avšak dôvodom je strach z Božieho časného i večného trestu.
- Nadprirodzená dokonalá ľútosť: Pramení z lásky k Bohu, vyjadruje smútok duše z urážky Boha, ktorej sa mu dostalo spáchaním hriechov.
- Dokonalá ľútosť v prípade nebezpečenstva smrti sprostredkuje podobné účinky ako Sviatosť zmierenia.
- Kajúci skutok: Po vyznaní hriechov kňaz uloží kajúcnikovi kajúci skutok (modlitba, sebazápor, pôst, dobrý skutok, …). Kajúcnik musí tento skutok vykonať do najbližšej spovede. Ak v danej spovedi mal kajúcnik ťažký hriech, nesplnenie kajúceho skutku je tiež ťažkým hriechom. Ak mal kajúcnik v spovedí len ľahký hriech, aj nesplnenie kajúceho skutku sa považuje za ľahký hriech.
- Silné predsavzatie: Človek si má v srdci zaumieniť zmenu svojho života, vzbudiť si snahu byť lepším človekom a odpor k hriechu. Má zo svojej blízkosti odstrániť predmety, ktoré ho zvádzajú na hriech, či vyhýbať sa spoločnosti, ktoré ho môžu priviesť k hriechu (napr. vyhodiť z domácnosti alkohol, okultistickú literatúru, vyhýbať sa nemravnej spoločnosti a pod.)
Na prijatie tejto sviatosti pokánia a zmierenia sa treba pripraviť spytovaním svedomia vo svetle Božieho slova. Najvhodnejšie texty na tento cieľ treba hľadať v Desatore, v Pätore cirkevných prikázaní a v morálnej katechéze evanjelií a listov apoštolov - v reči na vrchu a v ponaučeniach apoštolov.
Vyznanie hriechov (spoveď) nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými. Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil, berie za ne zodpovednosť a tým sa znovu otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť.
Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia. Treba, aby kajúcnici pri spovedi úprimne vyznali všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí po spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté, ktoré niekedy väčšmi rania dušu a sú nebezpečnejšie, ako tie, ktoré páchajú zjavne. Podľa prikázania Cirkvi každý veriaci, keď dosiahol vek usudzovania, je povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka. Kto si je vedomý, že sa dopustil smrteľného hriechu, nesmie pristúpiť k svätému prijímaniu, ani keby pociťoval veľkú ľútosť, skôr, ako by prijal sviatostné rozhrešenie, ibaže by mal vážny dôvod pristúpiť k prijímaniu a nebolo by mu možné vyspovedať sa.
Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu. Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila (vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali, odčiniť urážky). Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik zbavený hriechu musí ešte nadobudnúť plné duchovné zdravie. Musí teda urobiť niečo viac, aby odčinil svoje hriechy; musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť“, alebo ich „odpykať“.
Toto zadosťučinenie sa volá aj „pokánie“. Pokánie, ktoré spovedník uloží (modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnemu, dobrovoľné odriekanie, obety a predovšetkým trpezlivé prijímanie kríža, ktorý musíme niesť) nám pomáha pripodobňovať sa Kristovi, ktorý sám raz navždy odpykal naše hriechy.
Keďže Kristus zveril službu zmierenia svojim apoštolom, biskupi (ich nástupcovia) a kňazi (spolupracovníci biskupov) pokračujú vo vykonávaní tejto služby. Každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali.
Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ich náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi.
Na získanie úplných odpustkov je potrebné vykonať stanovený skutok a splniť tieto podmienky:
- Sviatostnú spoveď
- Sväté prijímanie
- Modlitba na úmysel svätého Otca.
Cirkev, čo sa týka sviatosti zmierenia, ponúka pre svojich veriacich možnosť duchovného obrodenia formou tzv. Aby sme toto učenie a prax Cirkvi pochopili, treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na druhej strane každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od tzv. „časného trestu“ za hriech.
Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej podstaty hriechu, pretože hriech nás oddeľuje od Boha. Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môže priviesť až k úplnému očisteniu hriešnika, takže už nezostane nijaký trest. Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Ale časné tresty za hriech zostávajú.
Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé duchovné vzkriesenie, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom. Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Sviatosť Oltárnu.
Prečo Práve Spoveď?
Boh nás nesmierne miluje. Preto chce, aby sme dosiahli plnosť šťastia a navždy s ním žili v nebi. Naše hriechy však tvoria prekážku medzi nami a Bohom. Preto Ježiš z celého srdca túži odpustiť nám naše hriechy. To je hlavný dôvod, pre ktorý zomrel na kríži!
Na odpúšťanie hriechov ustanovil Ježiš sviatosť zmierenia, tiež nazývanú spoveď. Apoštoli a ich nástupcovia (biskupi a kňazi) dostali príkaz v Božom mene odpúšťať ľuďom hriechy (Jn 20,21-23). Keď dostaneš rozhrešenie od kňaza, Boh ti skutočne odpúšťa. Nie je teda dôvod pochybovať o tom, že tvoje hriechy boli odpustené.
Čo je to vlastne hriech?
Hriech páchaš vtedy, keď konáš proti Božej vôli. Hriech je zámerne zlý skutok: myšlienka, slovo, alebo niečo, čo urobíš alebo zanedbáš, niečo, čo povieš alebo nepovieš. Tvoje hriechy a ich dôsledky sú prekážkami vo vzťahu k Bohu. Oslabujú puto medzi tebou a Bohom. Keď sa dostaneš do „stavu hriechu“ (pretože si spáchal/-a hriech), budeš mať väčšie pokušenie zhrešiť opäť. Je preto dôležité znova a znova prosiť o Božie odpustenie.
Najprv si uvedom, že si svojimi hriechmi urazil nebeského Otca, ktorý ťa tak miluje, že za teba obetoval život svojho jediného Syna - Ježiša Krista. Na svätú spoveď choď iba vtedy, ak je ti všetko úprimne ľúto a chceš sa polepšiť.
Vôbec sa nemusíš báť. Kňaz zastupuje samého Ježiša, ktorý ťa nadovšetko miluje. Ušami kňaza Boh počúva tvoje hriechy a jeho ústami ti odpúšťa.
Potom sa dobre priprav! Priprav sa najprv tým, že požiadaš Boha o pomoc, aby si dobre spoznal, čo je v tvojom živote zlé a hriešne. Môže ti k tomu pomôcť spovedné zrkadlo - otázky, aby si sa lepšie spoznal:
- Spovedné zrkadlo pre deti
- Spovedné zrkadlo pre mládež a snúbencov
- Spovedné zrkadlo pre dospelých
Nakoniec choď za kňazom a požiadaj ho o svätú spoveď. Hovor presne, jasne a úplne vyznaj spáchané hriechy. Kňaz ti potom poradí a udelí skutok pokánia. A napokon ti udelí rozhrešenie - Božie odpustenie. V tej chvíli ti Boh odpúšťa všetky spáchané a oľutované hriechy. To znamená, že z teba boli hriechy jednoducho zmyté, a ty môžeš začať odznova…
Cirkev nás učí, aby sme pristupovali k sv. spovedi aspoň raz do roka, a to najmä v pôstnom čase, aby sme vo veľkonočnom období mohli pristúpiť k svätému prijímaniu. Kto zhrešil ťažko, mal by sa čím skôr s ľútosťou obrátiť k Bohu a prijať túto sviatosť. Kto je v Božej milosti, môže nájsť v tejto sviatosti duchovné vedenie a milosť na duchovný vzrast. Mesačná spoveď - okolo prvého piatku - by mala byť normálnou vecou každého veriaceho, čo sa usiluje žiť v priateľstve s Bohom.
Na druhej strane ak sa niekto spovedá každý týždeň, alebo aj častejšie, nie je to dobré. Áno, môže sa raz za čas stať, že človek aj hneď po spovedi spácha ťažký hriech a potrebuje ďalšiu spoveď. Ale ak sa spovedáš takto často pravidelne, zvykne to byť prejavom:
- absentujúcej viery v Božie milosrdenstvo - mne Boh neodpustil, a preto musím spoveď opakovať
- ľahostajnosti k Božiemu milosrdenstvu - Boh mi síce odpustil, ale ja si neodpustím
- nedôvery k bezhraničnému Božiemu milosrdenstvu - ja som sa nesprávne vyznal, pomýlil som sa, alebo som na niečo zabudol (spoveď nemusím hneď opakovať, stačí, ak to spomeniem pri ďalšej)
- psychickej poruchy, tzv. škrupulózneho správania
- chorobného neprijatia seba s chybami a nedostatkami
V žiadnom prípade to nie je snaha o svätosť! Tá sa prejavuje v prijatí seba ako hriešnika, ktorému Boh odpustil.
V našej farnosti môžeš prijať sviatosť zmierenia v tieto dni:
- Bežný týždeň: pondelok, utorok, štvrtok a piatok 1/2 hodiny pred sv. omšou streda a sobota po sv. omši okrem nedele a prikázaných sviatkov
- Prvopiatkový týždeň: pondelok, utorok 3/4 hodiny pred sv. omšou streda po sv. omši štvrtok a piatok 1 1/2 hodiny pred sv.
Názvy Sviatosti Zmierenia
Sviatosť zmierenia má niekoľko názvov, ktoré vyjadrujú rôzne aspekty tejto sviatosti:
- sviatosť obrátenia: lebo sviatostne uskutočňuje Ježišovu výzvu na obrátenie, proces návratu k Otcovi, od ktorého sa človek vzdialil hriechom.
- sviatosť pokánia: lebo posväcuje osobný a ekleziálny proces obrátenia, ľútosti a zadosťučinenia kresťana hriešnika.
- sviatosť svätej spovede: lebo spoveď, vyznanie hriechov pred kňazom je podstatnou zložkou tejto sviatosti. V hlbokom zmysle je táto sviatosť aj „vyznaním“, čiže uznaním a chválou Božej svätosti a Božieho milosrdenstva voči hriešnemu človekovi.
- sviatosť odpustenia: lebo kňazovým sviatostným rozhrešením Boh udeľuje kajúcnikovi „odpustenie a pokoj“.
- sviatosť zmierenia: lebo hriešnikovi dáva lásku Boha, ktorý zmieruje: „Nechajte sa zmieriť s Bohom“. Kto žije z milosrdnej Božej lásky, je pripravený odpovedať na Pánovu výzvu: „Choď sa najprv zmieriť so svojím bratom“.
Spovedné Tajomstvo
Vzhľadom na posvätnosť a veľkosť tejto služby, ako aj na úctu, aká patrí ľudskej osobe, Cirkev vyhlasuje, že každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Ani nesmie použiť poznatky, ktoré získal pri spovedi o živote kajúcnikov. Toto tajomstvo, ktoré nepripúšťa výnimky, sa volá „sviatostná pečať“, lebo to, čo kajúcnik vyjavil kňazovi, ostáva „zapečatené“ sviatosťou. (KKC 1467)
Kňaz, ktorý by predsa len zámerne porušil spovedné tajomstvo, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae).
Kňaz, ktorý by rozhrešil od hriechu smilstva vlastného komplica, je exkomunikovaný z Cirkvi samotným skutkom (tzv. latae sententieae).
Spovedné tajomstvo musí zachovávať každý, kto aj neúmyselne počuje niečo zo spovede iného kajúcnika.
Účinky Sviatosti Pokánia
- Navracia nám Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom. (KKC 1468)
- Zmieruje nás s Cirkvou. Nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojený do ekleziálneho spoločenstva, ale má aj oživujúci účinok na život Cirkvi, ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov. Hriešnika, ktorý bol znovu plne zapojený do spoločenstva svätých alebo v ňom bol upevnený, posilňuje výmena duchovných dobier, ktorá jestvuje medzi všetkými živými údmi Kristovho tela, či sú ešte na pozemskej púti, alebo sú už v nebeskej vlasti: (KKC 1469)
- Odpúšťajú sa nám hriechy - ťažké i ľahké - odpúšťa i večný trest.
- Môžeme pristupovať k sviatostiam.
- Sme v stave milosti posväcujúcej, môžeme získavať odpustky a konať záslužné skutky.
- Odpúšťajú sa nám i NIEKTORÉ časné tresty.
Časté Mýty a Fakty
Pri Sviatosti zmierenia sa medzi veriacimi často vyskytujú nepravdivé mýty. V tejto sekcií sa pokúsime niektoré z nich zodpovedať.
| Mýtus | Fakt |
|---|---|
| Spoveď prakticky nemá platnosť. Pri spovedi sa jednorázovo odpustia človekovi hriechy a môže pristupovať k sv. prijímaniu, bez ohľadu na uplynulý čas, až do spáchania ťažkého hriechu. | Nie, také prikázanie neexistuje. Kde nie je prikázanie, tam nemôže byť hriech. V praxi sa ukazuje, že priemerným časom je jeden mesiac. Je to však individuálne, sú ľudia, čo potrebujú ozajstnú spoveď každé tri dni a sú ľudia, čo aj po dvoch mesiacoch môžu pristupovať k Eucharistií. Cirkevné prikázanie „Aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Sviatosť oltárnu“ však zväzuje každého pokrsteného, ak mu to životné okolnosti dovoľujú, aby sa vyspovedal aspoň raz za rok. Je to však naozaj len nutné minimum. |
| Ak človek zabudol vyznať ťažký hriech, spoveď je neplatná a nesmie pristúpiť k sv. prijímaniu | Je to mýtus. Človek smie pristúpiť k Eucharistií, ale pri najbližšej spovedi má spomenúť, že zabudol vyznať daný hriech. Niečo iné je schválne zamlčať hriech, v takom prípade je spoveď svätokrádežná, rovnako aj prijatie Eucharistie. |
| Ak niekto žije veľmi hriešne, nemôže sa spovedať a je navždy zatratený | Ďalší mýtus. Božie milosrdenstvo je nekonečné. Mnohé svedectvá mystikov a vizionárov hovoria o tzv. „hodine smrti“, čo je istá chvíľka pred smrťou, v ktorej sa človek môže rozhodnúť pre Boha, alebo ho navždy odmietnuť. Dokonalá ľútosť v prípade nebezpečenstva smrti má na dušu podobný účinok ako Sviatosť zmierenia. Z ľudskej pozície nemôžeme vedieť, čo sa odohráva v zomierajúcom človeku, preto Cirkev neodsudzuje ani zatvrdlivých hriešnikov, ani samovrahov, narkomanov, či iných ľudí, ktorí si smrť spôsobia sami. Kristus zomrel za všetkých a nič mu nie je nemožné. |
Existujú tzv. tri znaky ťažkého hriechu:
- musí byť spáchaný vo veľkej veci
- musí byť spáchaný vedome
- musí byť spáchaný dobrovoľne
Vo veľkej veci: to znamená, že musí existovať zákon (Boží, alebo Cirkevný) a hriech ho porušuje vo veľkej veci (napr. okultizmus, vražda, všetky druhy smilstva, lúpež, ale napr. aj neúčasť na sv. omši, či nedodržanie bezmäsitého pôstu v piatok). Za ľahké hriechy možno považovať také skutky, ktoré porušujú zákon v malom merítku (napr. nepodstatná lož, resp. zamlčanie celej pravdy, zanedbanie modlitby,…)
- Plná vedomosť: Ak nie je plná vedomosť o veľkosti hriešneho skutku, hriech nemožno považovať za ťažký.
- Plná dobrovoľnosť: Ak nie je skutok vykonaný plne dobrovoľne, hriech nemožno považovať za ťažký