Cirkev bratská sa hlási k základným starokresťanským vyznaniam viery, k dedičstvu svetovej i domácej reformácie a k zásadám evanjelikálneho hnutia. V evanjelikálnom (alebo v tzv. "prebudeneckom", či „pietistickom") hnutí ide o osobný postoj k otázkam viery, Biblii, pokániu a duchovnému znovuzrodeniu. Cirkev bratská má v Slovenskej republike 20 samostatných cirkevných zborov.
Počiatky Cirkvi bratskej siahajú ku koncu 19. storočia. Prvý zbor vznikol v Prahe (1880) s pôvodným názvom Slobodná reformovaná cirkev. Neskôr bol tento názov zmenený (od roku 1919 Jednota českobratská a po roku 1968 Cirkev bratská).
Základná charakteristika Cirkvi bratskej:
- Cirkev bratská sa hlási k základným starokresťanským vyznaniam viery, k dedičstvu svetovej i domácej reformácie, zvlášť k odkazu Jednoty bratskej, ktorej posledným biskupom bol J. A. Komenský, a k zásadám prebudeneckého hnutia.
- Zbory Cirkvi bratskej sú spoločenstvom ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista ako Božieho Syna a svojho Záchrancu, prijímajú Bibliu za merítko viery, učenia a života.
- Členom sa môže stať každý, kto vyznáva vieru v Ježiša Krista a ktorého život tomu zodpovedá.
- Chcú byť otvoreným spoločenstvom, do ktorého môže ktokoľvek prísť a počuť biblické odpovede na najdôležitejšie životné otázky.
- vidia svoju úlohu vo vyznávaní kresťanskej viery, vo vedení k tejto viere, vo vytváraní spoločenstiev veriacich a v praktickej pomoci potrebným ľuďom.
Stručná história zboru Cirkvi bratskej na Starej Turej
Zbor Cirkvi bratskej na Starej Turej bol transformovaný z pôvodného abstinentského spolku Modrý kríž, ktorý bol založený roku 1897 sestrami Máriou (1858 - 1924) a Kristínou (1860 - 1936) Royovými. Tie ako dcéry evanjelického farára Augusta Roya prijali do svojho života prebudenecké myšlienky. Znamená to, že Ježiša Krista začali považovať za dôležitého nielen v cirkevnom, ale aj v občianskom a osobnom živote. Stal sa im Záchrancom a Pánom pri všetkej ich práci a myslení.
Zmena myslenia sa stala impulzom k ich práci s deťmi a mládežou. Najprv sa venovali deťom podomových obchodníkov, ktorí v letnej sezóne cestovali po celom Rakúsko-Uhorsku. Táto práca prerástla do pravidelného stretávania a duchovného vzdelávania pri piesňach a Božom slove. Prítomné neboli už len deti, ale ľudia všetkých vekových kategórií. Kvôli právnej ochrane bol pre túto činnosť založený už spomínaný abstinentský spolok Modrý kríž.
Kvôli účinnej práci so sirotami získali sestry Royové roku 1901 dom, ktorý nazvali Útulňa. Neskôr, roku 1926, sa z kapacitných dôvodov presťahovali do inej budovy, zvanej Chalúpka. Keďže najbližšia nemocnica sa v tom čase nachádzala v Trenčíne, postavili roku 1911 na Starej Turej nemocnicu. Roku 1912 zastrešili výkon opatrovateľskej služby chorým a deťom diakoniou. Diakonky vykonávali svoju prácu v nemocnici aj v Útulni bezplatne. Pri všetkých potrebách boli odkázaní na dobrovoľné dary.
Roku 1933 pribudla ďalšia budova, Domov bielych hláv, kde boli ubytovaní starí ľudia odkázaní na cudziu pomoc. Cez duchovnú prácu na Starej Turej boli ovplyvnení mnohí ľudia po celom Slovensku, v Maďarsku, dokonca aj v Juhoslávii. Dialo sa to cez kolportérov (putujúcich predavačov duchovnej literatúry, hlavne Biblií) a misionárov.
Politické zmeny vo februári 1948 priniesli aj zákaz vykonávania náboženskej činnosti všetkým spolkom. To sa vzťahovalo aj na spolok Modrý kríž. Hľadali sa teda cesty k riešeniu situácie. Odlišný spôsob duchovnej práce a niektoré teologické dôrazy, navyše v ťaživej politickej situácii, neumožnilo dohodu vnútrocirkevnej práce v Evanjelickej cirkvi a. v.
Cirkev bratská v Leviciach
Mesto Levice a jeho okolie sa môžu pochváliť bohatou históriou a silným duchovným zázemím. Táto oblasť bola svedkom mnohých významných udalostí a dala svetu niekoľko osobností, ktoré sa zapísali do dejín cirkvi a náboženstva.
Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach vznikol zo Slovákov - repatriantov z Nyíregyházy, ktorí sa po druhej svetovej vojne presťahovali z Maďarska pod vedením kazateľa J.O. Markuša. Najprv zbor žil samostatne, potom sa po dlhšom hľadaní (25. 9. Vtedajšie hľadanie duchovného domova nebolo vôbec ľahké.
Presídlenie, veľké sucho, následná násilná kolektivizácia a skutočnosť, že zbor nemal svoju modlitebňu, ťažko doliehali na spoločenstvo. Veľkou pomocou v tom čase boli bratia z cirkevného zboru z Bratislavy. Neskôr štátne úrady pridelili zboru budovu v Leviciach, na Komenského ulici č. V roku 1957 dostal zbor i druhého kazateľa Ľudovíta Fazekaša, ktorý mal značný vplyv najmä na mladú generáciu.
V r. 1962 sa správy levického zboru ujal kazateľ Ondrej Prištiak. V roku 1969 na mládežníckom pobyte na „Hrbe“ zažila mladá generácia zboru duchovné prebudenie. K duchovnej aktivite zboru pomohla i stavba vlastnej modlitebne. Po dvadsiatich mesiacoch intenzívnych stavebných prácach, dňa 24. 3. 1985, aj levický zbor získal svoj dávno vytúžený domov - novú modlitebňu na ul. Sama Chalupku 7. Tým sa splnila „vízia“ otcov i vtedajšej generácie.
Členovia začali pomáhať aj iným zborom na Slovensku pri budovaní modlitební. Po novembri 1989 sa zintenzívnila práca dovnútra i navonok. Kazateľom bol v tom čase kazateľ Milan Halža. V r. 1992 sa stal duchovným správcom zboru kazateľ Ján Henžel a prácu s mladou generáciou prebral Tibor Máhrik. V r. 2005 sa stal správcom zboru kazateľ Štefan Evin. Levický zbor duchovne spravoval i zbor v Trnave, kde pôsobil kazateľ Juraj Kohút ml.
V období od roku 2004 -2021 sa postupne podarilo rozbehnúť projekty, ktorými slúži vo svojom okolí. Najprv to bolo Mládežnícke centrum Kontakt . Neskôr Miesto v dome - pomoc pre núdznych. Senior Garden - domov pre seniorov. V r. 2015 - 2020 bol duchovným správcom zboru kazateľ Roman Neumann.
Cirkev bratská je mladšou vetvou na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za nás. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym.
Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Na ňu nadväzuje aj vznik Jednoty bratskej v roku 1457. Jej posledným biskupom bol Ján Amos Komenský (1627-1672). Prenasledovanie v 17.st. Jednotu bratskú vypudilo z Rakúsko-Uhorska a presadilo do Saska. Tam tzv. „Moravskí bratia“ rozkvitli. Predbehli svoju dobu hlavne čo sa týka zahraničnej misie. V ich materskej krajine, v Českom kráľovstve, však bola situácia cirkvi oveľa horšia. Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie, strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až tzv. prebudenecké hnutie v 19.
K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu - Slobodnú reformovanú cirkev. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo najdôležitejšou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu podávať ďalej. Za 1. Československej republiky prišlo aj nové meno - Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu starej Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli v Čechách ale aj na Slovensku. Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR, v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G. Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r.
V Hermanovciach nad Topľou vznikla koncom 50. rokov minulého storočia kazateľská stanica Cirkvi bratskej v Prešove. Začiatkom nového tisícročia si postavili modlitebňu na konci obce. Posviacka modlitebne a ustanovenie samostatného zboru sa uskutočnili dňa 21.9. 2003. Prvým kazateľom zboru sa stal Peter Prištiak.
Bohoslužby: nedeľa o 10:00 hod. Biblická hodina: piatok o 19:00 hod. Tieto aktivity sa uskutočňujú v sídle zboru (Hermanovce n.T.). Zborový dom (modlitebňa) je vybavený jedálňou a hosťovskými izbami. Každoročne sa tu uskutočňujú konferencie, semináre a pobyty zamerané na budovanie kresťanskej viery.
Vzhľadom na krásne prostredie Slanských vrchov, cirkevný zbor prevádzkuje táborisko OPÁL na pozemku za modlitebňou. Každoročne sa organizujú letné dobrodružné tábory pre deti od 12 - 17 rokov, sprístupnené širokej verejnosti. Priestory táboriska OPÁL využívajú cirkevné zbory zo širokého okolia.
Nenápadný kostol - zborový dom Cirkvi bratskej - stojí v štvrti rodinných domov neďaleko centra mesta. Jeden z príslušníkov zboru tu poskytol svoj rodinný dom, ktorý sa stal základom na výstavbu malého skromného kostola (je to hmota vpravo od vstupu). Úrady nedovolili postaviť zvoničku ani vyššiu kupolu. Napriek tomu vznikla veľmi konzistentná architektúra, v ktorej sa stiesnenosť riešila na niekoľkých miestach horným osvetlením (napr. nad oltárom v hlavnej sále). Tým sa architektovi podarilo dosiahnuť sústredenú zvnútornenosť, ktorá konvenuje orientácii zboru veriacich bratskej cirkvi.
| Mesto | Udalosť | Rok |
|---|---|---|
| Topoľčianky a okolie | Mor vyľudnil osem poddanských usadlostí | 1544 |
| Tekovská stolica | Mor vyľudnil tri poddanské usadlosti | 1553 |
| Tekovská stolica | Mor spustošil viaceré obce (Machulince, Žikava, Lovce, atď.) | 1554 |
| Tekovská župa | Morové epidémie | 1582 a 1586 |
Sme spoločenstvo hľadajúcich, ktorí v Ježišovi Kristovi objavujú plnosť života. Biblia je pre nás zdrojom pravdy a poznania Boha. Sme súčasťou všeobecnej Cirkvi, ktorú chceme svojim životom zjavovať všade tam, kde žijeme, pracujeme, učíme sa… Uvedomujeme si svoju nedokonalosť a práve to nám dáva možnosť zažívať Božiu blízkosť.Chceme žiť svoju vieru a službu podľa príkladu novozmluvnej cirkvi.
Samostatný program pre deti od 5 do 12 rokov počas bohoslužieb býva zabezpečený každú nedeľu, s výnimkou prázdnin a prvej nedele v mesiaci. Máme k dispozícii aj samostatný priestor, ktorý môžu využiť rodičia s menšími deťmi.
Veríme, že Boh sa zjavuje všetkým ľuďom vo všetkých dobách prostredníctvom svojho stvorenia, v mravnom zákone vo svedomí človeka aj v dejinách. Zvláštnym spôsobom sa dával poznať svojmu vyvolenému ľudu. Zjavovaním svojej vôle v udalostiach dejín spásy, prostredníctvom svojho Zákona, slovami svojich poslov. Veríme, že sväté Písmo Starej a Novej zmluvy je Božím slovom, vyjadreným slovami ľudských autorov. Sväté Písmo má božskú a ľudskú stránku. Stredom Písma je Ježiš Kristus, vtelené Božie slovo. Slovné vyjadrenie Písma je inšpirované Svätým Duchom. Sväté Písmo je najvyššou autoritou našej viery a života a zrozumiteľnou pravdou Božieho zjavenia. Je Božím darom cirkvi, svetlom a prostriedkom spoločenstva Boha a človeka.
Veríme v jedného Boha, večne pre-bývajúceho v milujúcej jednote troch osôb, Otca, Syna a Svätého Ducha. Veríme, že Boh svojím Slovom stvoril všetko, viditeľné aj neviditeľné a dokončené dielo bolo veľmi dobré. Boh stvoril človeka, muža a ženu, na svoj obraz. Veríme, že prví ľudia, Adam a Eva, zhrešili, keď boli zvedení satanom. Ako Adamovi potomkovia sme preto hriešnikmi, od prirodzenosti aj svojou voľbou. Svojím životom porušujeme Boží zákon. Nedôverou, pýchou, neposlušnosťou a svojvôľou tento stav potvrdzujeme. Privolávame tak na seba Boží súd a podliehame smrti ako odplate za hriech.
Veríme, že Ježiš Kristus je vtelený Boží Syn, pravý Boh a pravý človek. Ako zasľúbený Mesiáš Izraela bol počatý zo Svätého Ducha, narodil sa z panny Márie, žil bezhriešny život, bol ukrižovaný za vlády Pontského Piláta, telesne vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia a sedí po pravici Boha Otca ako prostredník novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš Kristus priniesol obeť zmierenia za hriech sveta. Veríme, že Svätý Duch je osobou trojjediného Boha, skrze ktorú Boh pôsobí v stvorení a uvádza do života ľudí Božie, spasiteľné dielo v Kristovi. Svätý Duch usvedčuje z hriechu, vedie k pokániu a viere v Krista, znovuzrodením robí z ľudí nové stvorenia a začleňuje ich do Božej rodiny. Svojím prebývaním v nich ich posväcuje, vyučuje, osvecuje a vedie. Zmocňuje ich svojimi darmi pre život, pre službu v cirkvi aj pre misijné poslanie.
Veríme, že Boh naplnil v Ježišovi Kristovi svoj večný plán spásy. Hriešnikovi, ktorý bol povolaný v Pánovi Ježišovi a ktorý sa v pokání a vo viere obracia k živému Bohu, dáva Boh svojím slovom účasť na Kristovej smrti a vzkriesení. Človeku je odpustené, stáva sa ospravedlneným údom Kristovho tela, Božieho ľudu, a znovuzrodeným Božím dieťaťom. Veríme, že Boh povolával a zhromažďoval svoj ľud už v dejinách Izraela. Ježiš Kristus vytvára ľud Novej zmluvy zo všetkých národov sveta ako svoju cirkev. Cirkev je spoločenstvo tých, ktorí boli v Kristovi spasení a Svätým Duchom zapojení do Kristovho tela, ktorého je on hlavou. Veríme, že cirkev je jedna, všeobecná, svätá a apoštolská.
Veríme, že poslaním cirkvi je uctievať Boha a dosvedčovať všetkým ľuďom Božiu lásku. Veríme, že Ježiš Kristus príde vo svojej moci a sláve, aby v plnosti zavŕšil Božie kráľovstvo. Očakávanie návratu Krista, ktorý nastane v čase, ktorý pozná iba Boh, vyžaduje bdelosť a motivuje veriacich k zbožnému životu.
Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach vznikol zo Slovákov - repatriantov z Nyíregyházy, ktorí sa po druhej svetovej vojne presťahovali z Maďarska pod vedením kazateľa J.O. Markuša. Najprv zbor žil samostatne, potom sa po dlhšom hľadaní (25. 9. Vtedajšie hľadanie duchovného domova nebolo vôbec ľahké.
Presídlenie, veľké sucho, následná násilná kolektivizácia a skutočnosť, že zbor nemal svoju modlitebňu, ťažko doliehali na spoločenstvo. Veľkou pomocou v tom čase boli bratia z cirkevného zboru z Bratislavy. Neskôr štátne úrady pridelili zboru budovu v Leviciach, na Komenského ulici č. V roku 1957 dostal zbor i druhého kazateľa Ľudovíta Fazekaša, ktorý mal značný vplyv najmä na mladú generáciu.
V r. 1962 sa správy levického zboru ujal kazateľ Ondrej Prištiak. V roku 1969 na mládežníckom pobyte na „Hrbe“ zažila mladá generácia zboru duchovné prebudenie. K duchovnej aktivite zboru pomohla i stavba vlastnej modlitebne. Po dvadsiatich mesiacoch intenzívnych stavebných prácach, dňa 24. 3. 1985, aj levický zbor získal svoj dávno vytúžený domov - novú modlitebňu na ul. Sama Chalupku 7. Tým sa splnila „vízia“ otcov i vtedajšej generácie.
Členovia začali pomáhať aj iným zborom na Slovensku pri budovaní modlitební. Po novembri 1989 sa zintenzívnila práca dovnútra i navonok. Kazateľom bol v tom čase kazateľ Milan Halža. V r. 1992 sa stal duchovným správcom zboru kazateľ Ján Henžel a prácu s mladou generáciou prebral Tibor Máhrik. V r. 2005 sa stal správcom zboru kazateľ Štefan Evin. Levický zbor duchovne spravoval i zbor v Trnave, kde pôsobil kazateľ Juraj Kohút ml.
V období od roku 2004 -2021 sa postupne podarilo rozbehnúť projekty, ktorými slúži vo svojom okolí. Najprv to bolo Mládežnícke centrum Kontakt . Neskôr Miesto v dome - pomoc pre núdznych. Senior Garden - domov pre seniorov. V r. 2015 - 2020 bol duchovným správcom zboru kazateľ Roman Neumann.
Cirkev bratská je mladšou vetvou na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za nás. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym.
Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Na ňu nadväzuje aj vznik Jednoty bratskej v roku 1457. Jej posledným biskupom bol Ján Amos Komenský (1627-1672). Prenasledovanie v 17.st. Jednotu bratskú vypudilo z Rakúsko-Uhorska a presadilo do Saska. Tam tzv. „Moravskí bratia“ rozkvitli. Predbehli svoju dobu hlavne čo sa týka zahraničnej misie. V ich materskej krajine, v Českom kráľovstve, však bola situácia cirkvi oveľa horšia. Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie, strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až tzv. prebudenecké hnutie v 19.
K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu - Slobodnú reformovanú cirkev. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo najdôležitejšou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu podávať ďalej. Za 1. Československej republiky prišlo aj nové meno - Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu starej Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli v Čechách ale aj na Slovensku. Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR, v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G. Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r.
Logo Cirkvi bratskej