História a Patrocínium Kostola v Zlatých Klasoch

Obec Žlkovce, nachádzajúca sa v okrese Hlohovec, je síce malá, no ukrýva v sebe bohatú históriu a významné pamiatky. Hoci má len približne 660 obyvateľov, prvá písomná zmienka o nej pochádza už z roku 1229. Žlkovce patrili k nitrianskemu hradu a obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom. V obci sa nachádzala aj tehelňa.

Jednou z dominantných pamiatok obce je kostol, ktorý prešiel viacerými úpravami a zmenami zasvätenia. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a architektonické prvky.

História a Architektúra Kostola

Jednoloďový kostol so vstavanou vežou a rovným uzáverom presbytéria bol postavený v roku 1811 v klasicistickom štýle. Neskôr, v rokoch 1843 a 1887, prešiel úpravami v novoempírovom slohu. Pôvodne bol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, no po prestavbách ho zasvätili Panne Márii Ružencovej. V 80. rokoch 20. storočia prešiel kostol rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá zahŕňala opravu exteriéru, prebudovanie sakristie, výmenu dlažby lode a okien.

Vstavaná hranolová veža štvorcového pôdorysu sa týči v priečelí kostola. Hoci je pomerne nízka, zaujme svojimi štyrmi zvukovými oknami so žalúziami v hornej časti, zaklenutými do oblúka.

Strechu veže tvorí štvorboký ihlan s plechovou krytinou, ukončený baňkou a kovovým krížom. Vchod do kostola, umiestnený v strede dolnej časti priečelia, obklopuje rizalit veže a dve trojuholníkové štítové krídla. Po pravej strane vchodu je na múre osadený drevený kríž sv. misii z rokov 1926, 1935, 1945 a 1994. Nad vchodom sa nachádzajú dva výklenky so soškami Ježiša Krista a Panny Márie a nápis IHS. Loď kostola má rovný strop a obdĺžnikové okná v hornej časti zaklenuté. Ku lodi je pristavená sakristia.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Žlkovciach je nielen významnou pamiatkou, ale aj dôkazom bohatej histórie tejto malej obce. Vďaka svojej jedinečnej architektúre a starostlivej rekonštrukcii si zaslúži pozornosť návštevníkov a veriacich.

Podobne ako v Žlkovciach, aj iné obce majú svoje symboly a históriu spätú s náboženstvom a poľnohospodárstvom. Napríklad, erb obce Práznovce obsahuje poľnohospodársko-vinohradnícky motív, ktorý odkazuje na pestovanie pšenice a viniča, ktoré boli základom obživy obyvateľov.

Erb obce Práznovce - zo spodného okraja modrého štítu striedavo vyrastajúce tri klasy a štyri listy, po bokoch vyrastajúce dva strapce hrozna - všetko zlaté. Poľnohospodársko - vinohradnícky motív podľa nedatovanej obecnej pečate, zachovanej na archívnom dokumente z 18. stor.

/Heraldický register SR/

Vlajka obce Práznovce - pozostáva zo siedmich pozdÍžnych pruhov vo farbách modrej (2/9), žltej (1/9), modrej (1/9), žltej (1/9), modrej (1/9), žltej (1/9) a modrej (2/9)

Najstaršie znamenie sa nám zachovalo v pečati obce Práznovce z roku 1780. Uprostred sú tri pšeničné klasy, po stranách so strapcom hrozna, s dvomi velkými písmenami "P" na pravej a ľavej strane. Voluty v hornej časti pečate sú charakteristické znaky barokovej doby. Na objasnenie historického znamenia sa nám ponúka niekoľko vysvetlení. Východiskom je skutočnosť, že obec mala poľnohospodársky charakter. Pestovanie pšenice a obchodovanie s obilím patrilo k základným zdrojom obživy. V 14. storočí mali obce stredného Ponitria prekvitajúce vinohrady.

V katastri našej obce sa zachovala lokalita s názvom Viničiar. Víno vozili v džbánoch na predaj najmä do Topoľčian. Plné klasy znamenajú chlieb. Každodenný chlieb, získaný v pote tváre, ale zároveň chlieb sviatostný. Zostáva plodom zeme a súčasne plodom ľudskej práce. Starozákonní proroci stotožňujú chlieb s božím Slovom (lz 55,1), v Novom zákone sám Ježiš Kristus povedal o sebe "Ja som chlieb života ..." Jn 6,35). Zrelý klas je zároveň symbolom nového života.

Hlboká je aj symbolika hrozna. V Starom zákone (5 Mojž 13, 24) prinášajú z prieskumu Kanaánu dvaja mužovia, ktorých vyslal Mojžiš, velký strapec hrozna. Stal sa znamením Prisľúbenej zeme a jej dobier. V Novom zákone strapec hrozna je synonymom vína. Je symbolom očisťujúcej Krvi Ježiša Krista, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Ako Krv novej a večnej zmluvy nás privádza k obete, ktorá je zdrojom spásy a večnej radosti (1 Kor 11.25). Velké písmená "P" môžu označovať obec Práznovce (latinsky Posessio Práznocz), ale nemožno vylúčiť, keďže ide aj o eucharistické symboly, ani Kristov monogram P.

Podľa najstarších uhorských zákonov bolo povinných každých 10 osád na vhodnom mieste postaviť si kostol. Nemožno poprieť, že jedným z prvých bol farský kostolík na Sádku (Čížiku) zasvätený Panne Márii, kam patrili určitý čas obce od Janovej Vsi až po Solčany, teda aj Práznovce a Horňany. Napriek tomu, že románsky kostolík v Starom háji bol zasvätený Všetkým svätým, Práznovčania roku 1776 zasvätili pôvodnú barokovú kaplnku Panne Márii, podržali si starobylé mariínske patrocínium a nemožno vylúčiť, že ho v symbolike klasov premietli do znaku obce, v poznaní, že Panna Mária je Regina coelis = Kráľovná nebies - Kráľovná všetkých svätých.

Spojením symboliky chleba a vína, súčasne rozšírenú o mariánsku symboliku sa umocňuje duchovný rozmer historickej obecnej symboliky.Celé posolstvo v pečati je výrečné, vyniká teologickým a historickým zázemím a je navyše riešené odborne heraldicky, preto sa v erbe a v novej pečati obce Práznovce rešpektuje, lebo erb, pečať a vlajka tvoria trojicu jej základných symbolov. V erbe obce zlaté klasy cez zlatisté vlniace sa klasy na poliach spolu so zlatými strapcami hrozna nás vedú k hlbokej symbolike chleba a vína a modrý štít nám pripomenie symboliku práznovského patrocínia (zasvätenia kostola) Panny Márie. Heraldicky najhodnotnejší erb je ten, ktorý má čo najmenej farieb. Kontrastom svetlej zlatej a tmavo modrej farby naberá erb na pôsobivosti. Rovnakú farebnú kompozíciu vidno napr. v erbe francúzskych kráľov (zlaté ľalie v modrom štíte), Benátok (zlatý lev v modrom štíte), Švédska (tri zlaté ľalie v modrom štíte).

Pečať obce je okrúhla.

História a stavebný vývojPôvodne barokový kostol postavený v roku 1762 (1768). Po požiari v roku 1883 bol obnovený. Interiér renovovali v roku 1906, exteriér v roku 1926. Ide o jednoloďový priestor s polkruhovo zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou, sakristia hrebienkovou krížovou klenbou, v lodi je rovný strop. Nad vstupom je murovaná empora s luiséznymi festónmi na parapete. Fasády člení lizénové rámovanie. Veža je zakončená ihlanom. Hlavný oltár je novogotický, s obrazom sv. Štefana, olej na plátne od Vojtecha Klimkoviča z roku 1855. Oltár pochádza zo začiatku 20. storočia. Zdobia ho sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv. Imricha. [2] Bočný oltár Piety a kazateľnica sú novogotické z konca 19. storočia. [3] V presbytériu je umelecky vyrezávaná neogotická lavica bulharského cára Ferdinanda Coburga. Má sedem polí pre sedem osôb. Nad stredným poľom je umiestnený erb rodiny Coburgovcov.

Kostol má starokresťanské smerovanie v priestore. Veža je na západnej strane kostola, hlavný oltár je na východnej. Na chóre je dvojmanuálový organ zn. Rieger. Organ daroval okolo roku 1910 Ferdinand Coburg. Kostol bol dostavaný roku 1768 zo základiny grófa Štefana II. Koháryho (1649 - 1731). Stavať ho začal Ignác II. Koháry. (1726 - 1777). 5. apríla 1883 prepukol v obci veľký požiar. Zničil skoro celú dedinu. Výrazne poškodený bol aj kostol. Sakrálny objekt bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi. V roku 1964 bol konsekrovaný a bolo zmenené patrocínium na Sedembolestnú Pannu Máriu. [6]

Pamiatková ochranaRekonštrukcia.Súčasný stav a využitieStav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Obce a mestá na Slovensku majú bohatú históriu a kultúrne dedičstvo, ktoré sa prejavuje v ich architektúre, erboch a tradíciách. Starostlivosť o tieto pamiatky je dôležitá pre zachovanie identity a kultúrneho bohatstva krajiny.

Erb obce Práznovce

Tabuľka: Prehľad významných udalostí v histórii kostola v Žlkovciach

Podobne ako kostol v Žlkovciach, aj Rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých v obci Medzany je národnou kultúrnou pamiatkou. Obec Medzany leží pod Šarišským hradom, z opačnej strany, ako zvyknú jeho panorámu zobrazovať maliari. Nachádza sa v okrese Prešov.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248, "kedy Kráľ Bela IV. Starosta obce Jozef Kipikaša uviedol, že už v roku 1230, podľa niektorých publikovaných prameňov, dostal toto územie do majetku rád johanitov.

Na území obce sa ťažila ruda. Malo ísť o osídlencov z Nemecka, lebo stará časť obce sa dodnes nazýva Šváby. V časti Nižný Počkaj bola odkrytá polozasypaná banská štôlňa. Artefakty, ktoré na území obce objavili archeológovia, pochádzajú z lokality Nižný a Vyšný Počkaj a Suchý potok. Tvoria súčasť stálej expozície Krajského múzea v Prešove.

Názov obce pochádza podľa historikov od slova medza vo význame hranica nejakého územia. Starosta doplnil, že ľudia, aby im úrodnú pôdu nesplavovalo, robili si na pozemkoch kaskády - medze. Dávno ich rozryli, no dodnes sa zachovala jedna lokalita, ktorá ostala akoby v pôvodnom stave a volajú ju Medzi medze.

Názov obce je v písomných materiáloch z 13. - 14. storočia zväčša rozšírený o maďarský výraz patak (potok). Kým sa názov ustálil do dnešnej podoby Medzany, používali sa viaceré pomenovania obce pomaďarčené alebo ovplyvnené nemčinou ako Megepataka, Megye, Megepathaka, Megyepathak, Medgye. Do roku 1439 boli Medzany (Megepathaka) vlastníctvom kráľa a súčasťou hradného panstva Šariš.

Poddanské obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu. Polia obrábali pomocou kráv a volov, siala sa prevažne raž, ovos a pšenica. Pestovali sa strukoviny, mak, kapusta, pohánka a neskôr zemiaky. Na výrobu plátna sa pestovalo konope, z jeho semien sa lisoval olej, ktorý používali v čase pôstu namiesto masti. Želiari a podželiari nemali v užívaní žiadnu pôdu, pravdepodobne pracovali na majerských pozemkoch.

Kipikaša uviedol, že poľnohospodársky motív sa nachádza aj v erbe obce. Tvorí ho modrý štít, v ktorom zo zelenej pažite medzi strieborným lemešom a čerieslom vyrastajú tri zlaté pšeničné klasy, na dvoch krajných sedia dva škovránky. Heraldický erb vychádza z okrúhlej pečiatky obce, ktorá mala priemer 30 milimetrov a je datovaná rokom 1868. Keď obec pátrala po svojej histórii, pre pečatidlo boli až v Budapešti. V Medzanoch sa nosil typický šarišský kroj. Muži mali úzke vyšívané nohavice s čiernym vzorom - pričesy, ktoré sa vsúvali do čižiem. Na bielu košeľu si obliekali lajblík. Klobúk bol olemovaný trikolórou. Dodnes sú v obci ešte tri ženy, ktoré si do kostola obliekajú "kydle" - krojované sukne. Vrchný kabátik si už prispôsobili terajšiemu štýlu obliekania.

Patrocínium kostola je sv. Vznikol približne v polovici 13. storočia. Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša.

Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby. Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža.

Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 - 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. - 14. storočia.

Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou. Odkryté stredoveké nástenné maľby patria do dvoch etáp výzdoby. Staršiu neskororománsku predstavuje fragment výjavu Bičovania z christologického cyklu na severnej stene lode. Pár sto metrov od kostola sa nachádza areál zaniknutého augustiniánskeho kláštora, na okraji ktorého postavili v 16. storočí Kaplnku sv.

Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí v centre mesta na námestí v opevnenom ale prístupnom areáli.

Kostol sv. Jakuba vo Veľkom Šariši

Okrem duchovných pamiatok, obce a mestá na Slovensku ponúkajú aj bohatý kultúrny program. Hlohovec sa v druhom septembrový týždni 2025 zmení na kultúrne centrum Trnavského kraja s programom, ktorý osloví každého člena rodiny. Predstavte si týždeň, kde každý deň prináša niečo výnimočné.

Podujatia v Hlohovci v období od 18. do 24. augusta 2025 ponúkajú program, ktorý dokáže uspokojiť všetky vekové kategórie a záujmy. Mesto sa počas tohto týždňa zmení na pulzujúce centrum kultúrneho a športového života.

Hlohovec sa pripravuje na jeden z najbohatších kultúrnych týždňov roka, ktorý prilákať môže tisíce návštevníkov z celého Trnavského kraja. Od pondelka 8. septembra do soboty 13. septembra čakajú návštevníkov jedinečné podujatia - od Harry Potter kvízu v Caffee Maui cez vernisáž risografií v Gallery Café až po vzdelávacie programy v planetáriu M. R. Štefánika. Od 17. do 21. septembra 2025 čaká na obyvateľov aj turistov viac ako 15 rôznorodých podujatí - od bezplatných raňajok pre cyklistov cez otvorené brány historického zámku až po moderné K-POP tanečné workshopy.

tags: #zlate #klasy #kostol #patrocinium