Rímskokatolícka cirkev v Poľsku: História, kostoly a architektúra

Rímskokatolícka cirkev zohráva v Poľsku významnú úlohu, ktorá sa odráža v bohatej histórii, nádherných kostoloch a jedinečnej architektúre. Táto viera pretrvávala stáročia a formovala kultúru a identitu poľského národa. V tomto článku sa pozrieme na niektoré aspekty Rímskokatolíckej cirkvi v Poľsku, vrátane jej historického kontextu, významných kostolov a architektonických štýlov.

Náboženská mapa Poľska

História a význam Rímskokatolíckej cirkvi v Poľsku

Poľsko sa po druhej svetovej vojne ocitlo v sovietskej sfére vplyvu. Milióny katolíkov neprežívali pod vládou komunistov práve jednoduché časy. V niekoľkých prvých povojnových rokoch nie je v krajine postavený žiadny kostol. V obmedzenej miere sa začnú objavovať po Stalinovej smrti v roku 1953, a to iba na dedinách. Až neskôr poľské úrady k tejto otázke zaujmú benevolentnejší postoj. Obávajú sa nepokojov a radšej hrajú „mŕtveho chrobáka“. Výstavbu svätostánkov oficiálne nezakazujú, ale súčasne ju nepodporujú.

Budujú kostoly po celej krajine - v mestách aj na vidieku - a premietajú v nich svoj odpor k totalitnému režimu. Svoju kreativitu na nich môžu ukázať aj architekti, ktorí už majú plné zuby prefabrikovanej sídliskovej výstavby. Nahrá im totiž druhý vatikánsky koncil, konaný v rokoch 1962-1965. Podľa súčasnej poľskej architektky Izabely Cichonskej „zmenil to, akým spôsobom veriaci prežívajú omšu, a premiestnil oltár. To je moment, ktorý bol pre architektov veľkou inšpiráciou.

Rodí sa množstvo odvážnych projektov. Nové kostoly často pripomínajú vesmírne lode alebo betónové stany. Ich výstavba sa kvôli mnohým problémom obvykle pretiahne na päť i viac rokov. Ľudia ich budujú hlavne vo voľnom čase. Namiesto moderných strojov, ktoré im úrady nepožičia, používajú lopaty, vedierka či malé miešačky. Brzdí ich aj nedostatok stavebného materiálu.

Budovanie kostolov „zdola“ (takzvaná bottom-up architektúra) vyvrcholí v Poľsku v 80. rokoch minulého storočia. Práce na kostole Panny Márie Zjavujúcej Zázračný medailón v Zakopanom sa začali v roku 1981 a zabrali sedem rokov. Jeho strmé strechy odkazujú na typické domčeky horalov a vysoké tatranské štíty.

Kostol Panny Márie Fatimskej - Raticov vrch, Hriňová

Kostol Panny Márie Fatimskej v Zakopanom

Zakopané, známe ako hlavné mesto zimnej turistiky v Poľsku, ponúka návštevníkom nielen krásu Tatier, ale aj bohatú goralskú kultúru a sakrálne pamiatky. Jednou z nich je aj Kostol Panny Márie Fatimskej v Krzeptówkach, ktorý je vo svete známy ako "Poľská Fatima". Pri prechádzke ulicami Zakopaného, vás očarí čaro goralskej kultúry. Mesto je vlastne jeden veľký živý skanzen, kde sú budovy stavané i dnes z dreva klasickým spôsobom tak ako v minulosti. Ochutnajte tradičné syrové oscypki, ktoré sú ponúkané hádam na každom kroku.

Kostol Panny Márie Fatimskej v Zakopanom

História a vznik kostola

V Krzseptówkach, oproti nádhernému vrchu Giewont, je postavený nádherný nový kostol „Sanktuarium Matky Božej Fatimskej“ , ktorý je známy vo svete pod názvom „ Poľská Fatima“. Kostol Poliaci dňa 13.5.1981 -v deň atentátu na pápeža Jána Pavla II., sľúbili postaviť, ak sa pápež uzdraví, za čo sa aj intenzívne dennodenne modlili v blízkej kaplnke. Kostol bol postavený a vysvätený v r. 1992, a pri návšteve pápeža v Zakopanom tam pápež 7.6.1997 slúžil omšu.

Architektúra a okolie kostola

Kostol s pastoračným centrom a farou sa nachádza v nádhernom sakrálnom areáli. Jeho súčasťou je „Fatimský park“, v ktorom sa každoročne od mája do októbra konajú fatimské pobožnosti. Pôvodne stála na tomto mieste kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktorú v r. 1957 postavili palotíni a ktorá sa v r. 1987 stala základom neskoršieho „veľkého“ kostola.

Na tomto mieste si človek uvedomí ako veľmi Poliaci milujú svojho svätého otca. Okrem hmotných pamiatok na Jána Pavla II., ktorých sa v Krzeptówkach nachádza nepreberné množstvo, je tu i niečo navyše. Návštevník tu priam cíti jeho duchovnú prítomnosť (skutočne ho navštívil 7. júna 1997). Pri prechádzke v parku v tichu a pokoji sa človek mimovoľne zastaví a pristihne sa pri rozjímaní. Pohltí ho tá očarujúca atmosféra pokory a vďaky. A i možno preto je toto miesto hojne navštevovaným.

Fatimské posolstvo a zjavenia

Fatimské posolstvo Matky Božej je plné nežnej materinskej lásky k nám, ktorú máme veľkodušne s láskou opätovať. Je aktuálne pre naše časy, ale aj pre budúce pokolenia. Cirkev sa vyjadrila k týmto zjaveniam Matky Božej 13.10.1930, keď miestny biskup vyhlásil za hodné dôvery videnia, ktoré mali deti a úradne povolil kult Fatimskej Panny Márie.

Vo Fatime Boh zasahuje skrze Pannu Máriu použijúc tri malé, nevzdelané deti, ktoré nevedia ani čítať, ani písať. Naviac vekom sú veľmi mladučké, 10 ročná Lucia, 9 ročný František a 7 ročná Hyacintka. Kongregácia pre náuku viery v dokumente o Fatime uvádza, že "posolstvo Fatimy je najprorockejšie z moderných zjavení" a určite ovplyvnilo Cirkev i celý svet najviac zo všetkých zjavení 20.st.

Deti videli anjela ako niečo priesvitné, čo sa vznáša vo vzduchu. Anjel mieru im povedal: «Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba, milujem ťa! Prosím ťa za odpustenie pre tých, ktorí neveria, tebe sa neklaňajú, v teba nedúfajú a teba nemilujú.»

Drevené kostoly na Slovensku

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova.

Drevený kostolík v Tročanoch

Charakteristika drevených kostolov

Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).

Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne. Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.

Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa.

Významné drevené kostoly na Slovensku

  • Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, postavený koncom 15. storočia.
  • Frička: Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela bol postavený v roku 1829.
  • Krivé: Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826.
  • Jedlinka: Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v prvej polovici 18. storočia.
  • Lukov: Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána bol pôvodne postavený v Poľsku.
  • Ladomirová: Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala bol postavený v roku 1742.
  • Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom bol postavený v druhej polovici 18. storočia.
  • Tročany: Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia.

Artikulárne kostoly

Artikulárne kostoly sú sakrálne stavby, postavené na základe dvoch článkov - artikul č.25 a č.26 prijatých na sneme v Šoproni, ktoré umožnili výstavbu evanjelických kostolov v určitých stoliciach a mestách Uhorska. Je až zázrak, že z takto postavených kostolov z konca 17. a začiatku 18. storočia sa do súčastnosti podarilo prežiť piatim: Hronsek, Istebné, Kežmarok, Leštiny a Paludza* (kostol bol presťahovaný do Svätého Kríža). Pre ich svetovú jedinečnosť, historickú a umeleckú hodnotu je väčšina z nich zapísaná v zozname UNESCO.

Zoznam pôsobiacich farárov v Brezničke

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam pôsobiacich farárov v Brezničke v priebehu rokov:

Meno faráraRoky pôsobenia
Pechovič (Pelechovič) Ján1781-1795
Szentessy Ján1795-1799
Chovančík Ignác1799-1801
Uhrínnyi Samuel1801-03
Herman Jozef1803-1837
Šajtovič Ján1837-39
Gaál Alojz1839-49
Jandeltinger Ferdinand1849-1867
Jurecký Ján1867-1875
Miessl Žigmund1875-1884
Morvay Viktor1884-1910
Šarloš Ján (administrátor)1910-1911
Krištofčák Ján1923 - 1941
Ernest Štefko1941- 46
Ján Belčány1946-1983

tags: #rimskokatolicka #cirkev #polsko #kostoly