Ako spoznáme Božiu milosť

Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. (1. Ján 4,16) Vyjadrenie „Boh je láska“ ukazuje najhlbším spôsobom, kto je Boh a aký je. Láska nie je len jeho vlastnosťou - On sám je láska. Boh je láska a všetko stvoril z lásky.Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. (Genezis 1,31)

Božia láska a stvorenie

* Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával. Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha. (Jób 10,11-12)* Vyššie citované biblické miesta ukazujú, že Boh nám dáva dar života.* Stará sa o nás, je voči nám milosrdný, ponúka nám vzťah, a tak s nami zdieľa svoju lásku.* Všetko jeho konanie voči nám a celému stvoreniu je láska.* Láska nie je len Božia vlastnosť, neosobná energia alebo silné emócie, ktoré ľudia často za lásku považujú.* Božia láska je „stelesnená“ v Božej bytosti - vo vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým.* Tento vzťah je jedinečný a dokonalý a prejavuje sa v nezištnom vzájomnom dávaní.* Boh chce pre nás to najlepšie a všetko stvoril tak, aby nás pritiahol k sebe - k svojej láske.

Ako spoznáme Božiu lásku?

Boh nám skrze svoju lásku dáva sám seba. Jeho odovzdanosť voči nám ukazuje, že zmyslom nášho života je poznávať Božiu lásku a opätovať ju. Preto nás stvoril. Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej sily!“ (Marek 12,29-30) Boh nás robí schopnými milovať z celého srdca. To je možné len vtedy, keď spoznáme, prijmeme a zažijeme Božiu dokonalú lásku. Boh nás stvoril tak, aby sme ním boli dokonale milovaní.Ľudia hľadajú lásku rozličnými spôsobmi. Byť milovaným, váženým, prijatým a cteným je pre väčšinu ľudí najvyšším cieľom v živote. Keď ľudia Boha nepoznajú, vedome či nevedome sa snažia nájsť svoju identitu a hodnotu v tom, čo robia a ako ich druhí prijímajú. Tí, u ktorých hľadajú prijatie, sa potom nespravodlivo dostávajú do pozície, ktorá v skutočnosti patrí len Bohu. Takýto spôsob „lásky“ je egoistický, berie ľuďom slobodu vo vzťahoch a môže viesť k napätiam a sklamaniam. Aj keby sme boli dokonalí, nikdy nebudeme schopní naplniť najhlbšiu túžbu človeka - byť dokonale milovaný.Jedi­ne Boh môže dať člo­ve­ku jeho pra­vú hod­no­tu a iden­ti­tu, pre­to­že len on je zdro­jom lás­ky. Teda, našu túž­bu byť doko­na­le milo­va­ní môže napl­niť iba Boh. Je nespra­vod­li­vé, keď sa na mňa chcú ľudia via­zať, hoci to robia s pote­še­ním a dob­ro­voľ­ne. Tí, v kto­rých som vyvo­lal túto túž­bu, budú okla­ma­ní; pre­to­že nie som pre niko­ho cie­ľom živo­ta a nemám pros­tried­ky na ich uspo­ko­je­nie. Nie som snáď smr­teľ­ník? Božia lás­ka nesta­via niko­ho do cen­tra pozor­nos­ti, ako to robia ľudia, keď sú na sebe závis­lí. Boh nás učí, že napl­ne­nie nebu­de­me pre­ží­vať, keď nás dru­hí posta­via do cen­tra, ale keď sa nezišt­ne dáva­me dru­hým. On sám je nám prí­kla­dom. My milu­je­me, pre­to­že on prvý milo­val nás. (1. Jána 4:19)Božia láska nás robí schopnými milovať bez toho, aby sme niečo očakávali naspäť. Milovať môžeme nezávisle na tom, ako sa cítime. Láska je slobodná od sebeckých túžob, nehľadá uznanie od druhých ľudí a nevolí si jednoduchšiu cestu. Vo vzťahoch založených na Božej láske človek nepotrebuje hľadať žiadne prijatie, uznanie alebo naplnenie svojich túžob, pretože Boh mu dáva to, čo skutočne potrebuje. … v kla­ma­ní majú záľu­bu, dob­ro­re­čia svo­ji­mi ústa­mi, no v srd­ci zlo­re­čia. [Lás­ka] nete­ší sa z neprá­vos­ti, ale radu­je sa z prav­dy. (1. Korinťanom 13,6) Lekár môže predpísať liek, ktorý je horký, ale robí to preto, že vie, že pacientovi pomôže. Nebolo by to v súlade s Božou láskou, keby liek pacientovi nepredpísal, pretože by sa mu chcel zapáčiť alebo by chcel, aby sa pacient na nejaký čas cítil dobre.

Božia láska a Ježiš Kristus

Stvorenie a bytosť človeka sú veľkým svedectvom o Božej láske. Najväčším svedectvom jeho lásky však je, že k nám poslal svojho Syna. Boh k nám prišiel tak blízko, aby svojím životom a smrťou ukázal, ako veľmi nás miluje a že nás chce zachrániť. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. (1. Jána 4,9)Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. (Ján 3,16) Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme. Dáva nám veľa dobrých vecí, uschopňuje nás milovať a robiť dobro. Keď hrešíme, zneužívame tieto dobré dary od Boha, bez ohľadu na to, k čomu nám boli zverené. Syn, ktorý preháral celé imanie svojho milujúceho otca pre svoje sebecké žiadosti, zneucťuje a odmieta svojho otca. Keď spoznáme Ježiša, tak nám skrze svoj život a smrť ukazuje, ako veľmi sme Boha odmietali kvôli našim hriechom. Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. (Ján 14,15) Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. (Ján 14,21)Milo­vať dru­hých zna­me­ná chcieť to naj­lep­šie pre kaž­dé­ho, bez upred­nost­ňo­va­nia osôb. Ježiš neho­vo­ril o úpl­ne novom pri­ká­za­ní. Nepom­sti sa a nepre­cho­vá­vaj hnev voči prí­sluš­ní­kom svoj­ho ľudu, ale miluj svoj­ho blíž­ne­ho ako seba samé­ho! Ja som Pán! (3. Mojžišova 19,18) Poču­li ste, že bolo pove­da­né: Milo­vať budeš svoj­ho blíž­ne­ho a nená­vi­dieť svoj­ho nepria­te­ľa. Ale ja vám hovo­rím: Miluj­te svo­jich nepria­te­ľov a mod­li­te sa za tých, čo vás pre­na­sle­du­jú, aby ste boli syn­mi svoj­ho Otca, kto­rý je na nebe­siach. Veď on dáva sln­ku vychá­dzať nad zlých i dob­rých a posie­la dážď na spra­vod­li­vých i nespra­vod­li­vých. Lebo ak milu­je­te tých, kto­rí vás milu­jú, akú odme­nu môže­te čakať? Vari to nero­bia aj mýt­ni­ci? A ak pozdra­vu­je­te iba svo­jich bra­tov, čo zvlášt­ne robí­te? Nero­bia to aj poha­nia? Vy teda buď­te doko­na­lí, ako je doko­na­lý váš nebes­ký Otec. (Matúš 5,43-48)Čo zna­me­ná milo­vať dru­hých uká­zal Ježiš skr­ze celý svoj život i smrť. Vedel, že ľudia naj­viac potre­bu­jú zmie­re­nie s Bohom, a že im v tom čas­to brá­ni hriech. Jeho lás­ka pre­to zahŕňa aj to, že jas­ne odmie­tol pokry­tec­tvo a vie­dol ľudí k posú­de­niu ich živo­ta pred Bohom. Ježiš žil bez hrie­chu, a pre­to bol jeho život pre ľudí zrkad­lom, skr­ze kto­ré moh­li vidieť, čo v nich je. Tí, kto­rí ho pri­ja­li, moh­li byť vede­ní k obrá­te­niu a odpus­te­niu. Ježiš hovo­ril kaž­dé­mu prav­du pria­mo a uka­zo­val, čo musia ľudia zme­niť. Kvô­li tomu ho mno­hí nená­vi­de­li a nako­niec ho zabi­li. Ježiš im odve­til: „Keby bol vaším otcom Boh, milo­va­li by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho pri­chá­dzam. Nepri­šiel som sám od seba, ale on ma poslal. … Ale ja hovo­rím prav­du, a pre­to mi neve­rí­te. (Ján 8,42.45)Oko­lo neho (Ježi­ša) sedel zástup. Pove­da­li mu: „Von­ku ťa hľa­dá tvo­ja mat­ka, tvo­ji bra­tia a tvo­je ses­try.“ On im odve­til: „Kto je moja mat­ka a moji bra­tia?“ Roz­hlia­dol sa po tých, čo sede­li oko­lo neho, a pove­dal: „Hľa, moja mat­ka a moji bra­tia. Lebo kto bude činiť Božiu vôľu, ten je môj brat, moja ses­tra i mat­ka.“ (Marek 3,32-35) Keď ľudia lás­ku odmie­ta­jú, odde­ľu­jú sa od Boha i od seba navzá­jom. V pra­vej, bib­lic­kej cir­kvi kaž­dý žije lás­kou, kto­rú dáva Boh. Jeden dru­hé­mu slú­ži celým svo­jím živo­tom a tiež si nechá­va slú­žiť. To je lás­ka, kto­rá ľudí spá­ja, nie člo­ve­kom vytvo­re­ná hie­rar­chia ale­bo orga­ni­zá­cia. Ak lás­ka kres­ťa­nov vyc­hlad­ne, pre­sta­ne byť cir­kev cir­kvou. Toto je moje pri­ká­za­nie: Aby ste sa milo­va­li navzá­jom, ako som ja milo­val vás. Nik nemá väč­šiu lás­ku ako ten, kto polo­ží život za svo­jich pria­te­ľov. Vy ste moji pria­te­lia, ak robí­te, čo vám pri­ka­zu­jem. (Ján 15,12-14)Tí, kto­rí Ježi­ša milu­jú, budú zdie­ľať svo­je živo­ty. Nové pri­ká­za­nie vám dávam, aby ste sa milo­va­li navzá­jom. Aby ste sa aj vy vzá­jom­ne milo­va­li, ako som ja milo­val vás. (Ján 13,34) Bohu­žiaľ je veľ­mi málo ľudí, kto­rí by tak­to chce­li žiť. Božia lás­ka sa nepá­či kaž­dé­mu člo­ve­ku a nemô­že­me pre ňu zís­kať všet­kých ľudí. Indi­vi­du­aliz­mus, sebec­tvo a kon­zum­ný život sú čas­té aj v nábo­žen­skom pro­stre­dí. Ak nie­kto povie: „Milu­jem Boha,“ a nená­vi­dí svoj­ho bra­ta, je luhár. Veď kto nemi­lu­je bra­ta, kto­ré­ho vidí, nemô­že milo­vať Boha, kto­ré­ho nevi­dí. A toto pri­ká­za­nie máme od neho: aby ten, kto milu­je Boha, milo­val aj svoj­ho bra­ta. (1. Jána 4,20-21) Lás­ka je pri­ká­za­nie. To nás povzbu­dzu­je a dáva nám nádej, že dokon­ca aj dnes je mož­né nasle­do­vať Ježi­ša a v lás­ke žiť. Ježiš by nám nepri­ká­zal milo­vať, keby to nebo­lo mož­né. Sami zo seba by sme toho nebo­li schop­ní, ale s Jeho pomo­cou môže­me napl­niť ten­to jedi­ný pra­vý cieľ v živo­te. S ním môže­me nájsť tú jedi­nú lás­ku, kto­rá nás môže napl­niť. Prá­ve kvô­li tomu sme boli stvo­re­ní. Všet­ci, čo uve­ri­li, boli jed­nej mys­le a jed­né­ho srd­ca a nikto neho­vo­ril o ničom, čo mal, že je to jeho vlast­né, ale všet­ko mali spo­loč­né. (Skutky apoštolov 4,32)Z kni­hy Skut­ky apoš­to­lov môže­me spoz­nať život prvých kres­ťa­nov. Milo­va­li sa navzá­jom tak, že pre nich bolo úpl­ne pri­ro­dze­né zdie­ľať celý svoj život, vrá­ta­ne svoj­ho majet­ku. Nauči­li sa tej­to lás­ke od Ježi­ša a apoš­to­lov. To je lás­ka, kto­rú musia kres­ťa­nia voči sebe mať. Deti moje, nemi­luj­me len slo­vom a jazy­kom, ale skut­kom a prav­dou. Pod­ľa toho pozná­me, že sme z prav­dy, a upo­ko­jí­me si pred ním srd­ce. (1. Jána 3,18-19)

tags: #aku #milost #boziu #pozname