Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Podľa jedného starobylého príslovia „aj miesta majú svoju dušu“. Prenesme sa teraz v duchu do Jeruzalema, kde si kresťania uctievajú miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný a hrob, do ktorého bol pochovaný a z ktorého na tretí deň vstal z mŕtvych. V roku 614 Peržania vydrancovali Jeruzalem a z Baziliky Božieho hrobu ukradli relikviu svätého kríža. Byzantský cisár Heraklios Peržanov porazil a v roku 629 v slávnostnom sprievode priniesol relikviu Svätého kríža. Keď sa cisár oblečený do bohatých šiat chystal vojsť do brány, ktorá viedla na Kalváriu, nemohol urobiť ani krok.
Vtedy mu jeruzalemský biskup Zachariáš odkázal, aby odložil bohatý oblek, lebo sa nehodí k pokore Ježiša Krista. Cisár poslúchol, dal si dolu kráľovskú korunu, obliekol si bežné šaty obyčajného človeka, vyzul sa a bosý vyniesol svätú relikviu na jej pôvodné miesto. Úctou Ježišovho kríža v našich domácnostiach, neuctievame drevo. Pripomíname si toho, ktorý na ňom zomrel za nás a za našu spásu, lebo „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Kríž je pravá tvár Božej lásky. Pane Ježišu, ty nás z kríža učíš milovať.
V dnešný deň, keď si pripomíname umučenie Pána Ježiša, ktorý vylial svoju krv na kríži na záchranu nás i celého sveta, predložme mu naše prosby. Prosíme ťa za tých, ktorí spravujú našu vlasť, naše mestá a obce, aby vždy pamätali na spoločné dobro a zachovávanie spravodlivosti pre všetkých.
Kľúčové body článku:
- Golgota ako miesto ukrižovania a jeho význam.
- Bazilika Božieho hrobu a jej história.
- Symbolika Kristovho kríža.
Golgota - vrch Lebka
Golgota (lat. Calvaria) je hebrejský názov vrchu, či pahorku, na ktorom bol ukrižovaný Pán Ježiš. V preklade znamená Lebka. Nie preto, že by sa tam azda povaľovali lebky z predošlých popráv. To by bolo z hľadiska židovských pohrebných zvykov nemysliteľné. Názov vrchu súvisel s tým, že pahorok mal tvar lebky. Nová zmluva naznačuje, že toto miesto sa nachádzalo za mestskou bránou, blízko Jeruzalema v lokalite, ktorou sa chodievalo. V Židom 13, 12 čítame: „Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou.“ Toto miesto bolo zďaleka viditeľné. Podľa prieskumov miesta Ježišovej smrti sa tam v Jeho dobe nachádzal opustený kameňolom z kráľovských čias.
Pohľad na Golgotu v Jeruzaleme.
Na mieste bývalého kameňolomu boli zo západnej strany vytesané do skalných schodov súkromné hroby, kým od východu sa týčil skalný útes „Lebka” - Golgota. Medzi nimi sa nachádzali záhrady. Ján 20, 15: „I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Z toho sa usudzuje, že Golgota sa nachádzala v blízkosti mestských hradieb. Vykopávky preukázali, že medzi západnými hradbami Jeruzalema a pahorkom Golgota ležala iba úzka kotlina. Ježišova krížová cesta od budovy vladára k mestským hradbám nebola veľmi široká a - zdá sa - že na Golgotu sa šlo najkratšou cestou.
V 3. storočí spomína miesto ukrižovania cirkevný otec Origenes. Odvolávajúc sa na staršiu židovskú tradíciu tvrdí, že Spasiteľov kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama. V Novej zmluve čítame, že pri smrti Pána Ježiša - nového Adama (1. Korintským 15, 45) „sa zem triasla a skaly sa pukali“ (Matúš 27, 51). Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly. Podľa už spomenutej tradície bol Ježišov kríž bol vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama.
Turisti a pútnici v Jeruzaleme v Bazilike Božieho hrobu si môžu všimnúť pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Táto skalná puklina sa ťahá z hornej časti Golgoty od päty Spasiteľovho kríža, až do jej spodnej časti, do kaplnky prvého človeka - Adama. Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem, do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva. (Nejdeme hodnotiť historickú pravdivosť tejto výpovede; zaujímavá je skôr ako pomoc pri porozumení súvislostí SZ a NZ).
Evanjeliá neopisujú detailne hrôzy ukrižovania. O Golgote stroho konštatujú: „Tam Ho ukrižovali“ (Ján 19, 18). Vskutku, Novej zmluve nejde o popis utrpenia, ale predovšetkým o posolstvo. Kríž považujeme pevný základ všetkých článkov našej viery. Kríž Golgoty je kľúč, lebo hovorí o takej smrti, ktorá vedie do života. Ján 11, 25 - 26n: (Ježiš riekol): „Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Keď premýšľame o Golgote nejde iba o informácie zo zemepisu, dejín či archeológie, ale predovšetkým o posolstvo Kristovho kríža.
Interiér Baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Getsemanská záhrada: Miesto modlitby a úzkosti
V šiestom desiatku ruženca si pripomíname modlitbu Ježiša Krista v Olivovej záhrade. Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
Ježiš sa modlí v Getsemane | Príbehy Biblie
Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Aj keď bol Bohom a ako taký mal k dispozícii všetku milosť a silu, bol tiež pravým človekom. Ježiš sa chcel pripraviť modlitbou, aby podriadil svoju ľudskú vôľu vôli Otca, ktorý ho potreboval ako zmiernu obeť za hriechy ľudstva.
Ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista sa - ako nám všetkým - prieči utrpenie, pokorenie a smrť, pretože sú trestom za hriech; hriech, ktorého sa on nedopustil, ale chcel ho za nás zaplatiť. „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. (Lk 22,42-44). Keď na nás dolieha utrpenie a úzkosť, spomeňme si na Ježiša Krista v Olivovej záhrade. Ach, keby som v tej chvíli mohla byť u Pána, aby som mu utrela tvár jemným plátnom a uchovala si relikviu krvi svojho Boha! Avšak to, čo som neurobila vtedy, chcem urobiť dnes. Po všetky dni z jeho zranenej tváre, z jeho prebodnutých rúk a nôh, z jeho otvoreného Najsvätejšieho Srdca prúdi krv vykúpenia, prítomná v hostii a víne, premenených na obetnom oltári.
Ježiš sa modlí v Getsemanskej záhrade.
Zatknutie Ježiša Krista
V siedmom desiatku ruženca si pripomíname zatknutie Ježiša Krista. Evanjelium nám hovorí, že Judáš, jeden z Dvanástich, ktorých si Pán vyvolil, aby chodili s ním, podnietený diablom a túžbou po peniazoch, sa zaviazal, že za tridsať biednych mincí odovzdá Majstra do rúk jeho nepriateľov. Judáš vedel, že Ježiš sa obvykle uchyľoval do Olivovej záhrady, aby sa tam modlil. Zanechal ho preto vo večeradle s ostatnými učeníkmi a išiel oznámiť veľkňazom, že nadišla vhodná chvíľa, aby sa Majstra zmocnili.
Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka (Jn 18,4-13). Posvätný text nám hovorí, že Ježiš vedel všetko, čo má na neho prísť - vopred to viackrát oznámil! Mohol teda využiť dlhú dobu modlitby k tomu, aby sa skryl, ale neurobil tak. Prijal, že sa odovzdá mučeníctvu a smrti, pretože to bola Otcova vôľa. Prijal ľudskú prirodzenosť, aby tak mohol vykonať naše vykúpenie.
| Udalosť | Miesto | Význam |
|---|---|---|
| Modlitba v Getsemanskej záhrade | Olivová záhrada | Ježišova príprava na utrpenie a podriadenie sa vôli Otca |
| Zatknutie Ježiša | Getsemanská záhrada | Začiatok Ježišovho utrpenia a cesty na kríž |
| Ukrižovanie | Golgota | Ježišova obeta za vykúpenie ľudstva |
Nech nám tieto posvätné miesta a udalosti pripomínajú hĺbku Kristovej lásky a obety, ktorú pre nás priniesol.