Rímskokatolícka Cirkev a Farnosť Lendak: Historický Prehľad

Lendak vznikol pravdepodobne na začiatku 13. storočia a v roku 1290 bol už riadne rozvinutou obcou. Zo zachovaných listín možno určiť existenciu Lendaku, a to z darovacej listiny uhorského kráľa Ladislava IV., ktorou daroval svojmu pažaťu Hermanovi Polanovi Berzeviczy dediny Strážky, Rakúsy a Lendak.

Listina asi bola vydaná okolo roku 1290. O tom, že obec vznikla už pred týmto rokom, hovorí aj ďalší dôkaz. V žiadosti spišského župana grófa Balda z roku 1291 o lúku a mlyn na rieke Bialka, sa hovorí o mieste, pri ktorom leží mlyn, ako v osade s názvom Landeck (z nemčiny - kút alebo kraj zeme). Z označenia sa dá predpokladať, že Lendak pri vzniku ležal na okraji už obývaného územia.

Po vpáde Tatárov, roku 1241, panovník Belo IV. realizoval dosídľovanie a zakladanie nových osád spojením s nemeckým dedinským právom. Podľa názvu Landeck sa dá súdiť, že dosídlenci obce boli Nemci s právom saským - tzv. jogabbioni - voľní roľníci.

V roku 1313 rodina Berzeviczyovcov vymenila Lendak za majetky rehole Strážscov Sv. hrobu Jeruzalemského z Chmeľova pri Prešove. Zmluva o výmene majetkov bola uzavretá na Spišskej Kapitule a uhorský kráľ Karol Róbert z rodu Anjou ju schválil po Veľkej noci roku 1313. Príchod rehole tzv. „božogrobcov“ mal pre Lendak veľký význam. Rehoľníci viedli duchovnú správu vo farnosti.

Pravdepodobne namiesto zničeného dreveného kostola postavili murovaný. Kostol patril lendackému prepošstvu, preto sa nazýva aj prepoziturálný. Za druhého vpádu husitov na Spiš r. 1433 bol kláštor zničený. Ani kostol neodolal náporu násilníkov. Pamiatka na dobývanie kostola ostala na dverách kostola doteraz.

Krátko potom po roku 1453 organizované tlupy bratríkov plienili na Spiši. Nenechali na pokoji ani „križovníkov“ v Lendaku. Počas 14 nepokojov nemohol život v kláštore ani v dedine normálne prebiehať. Až po zlikvidovaní bratríkov uhorským vojskom mohol byť znovu vybudovaný a opravený kláštor i kostol. Z tohto obdobia je väčšina zariadenia v kostole. Kostol dostal nový hlavný oltár, ktorý pochádza z kežmarskej dielne okolo roku 1500, kalváriu vo Víťaznom oblúku a krsteľnicu.

Po roku 1540 nastávajú veľké spory medzi lendackými prepoštmi a vtedajším pánom nedžeckého zámku Jánom Horváthom de Palocs. Silou mocou chcel zaujať majetok lendackého prepošstva, krivo obviňoval predstaveného a ubližoval lendackým prislušníkom. Rehoľa rozmrzená mnohými nepríjemnosťami rozhodla sa zo súhlasom kardinála Andreja Batoryho a generálneho predstaveného predať kláštor i majetok.

Roku 1593 ho odkúpil Juraj Horváth-Paločaj. Rehoľníci sa odsťahovali do poľského Miechowa ale nadaľej viedli duchovnú správu. Po odchode rehole v 16. storočí zaniklo posledné stredisko kvitnúceho náboženského i kultúrneho života. Rehoľníci veľmi pomohli Lendačanom, ktorí v kláštore mohli získať vzdelanie bezplatne. Bol tu prístup ku knižnici. Ľudia sa mohli oboznámiť s liečiteľstvom. Rehoľníci naučili ľudí lepšie hospodáriť a gazdovať.

Po odpredaji lendacký kláštor bol prebudovaný na pánsky kaštieľ. Na 21 rokov sa dostal do područia Luteránskej Thokolyovcov asi do roku 1683. Lendak sa stal vlastníctvom Paločayovcov-Horváthovcov. V 2.pol. 17 stor, zemepánom v Lendaku sa stáva rodina Luzenských. Samuel Luženský s manželkou Júliou, rodenou Pongrácovou, sú pochovaní v kostole pred hlavným oltárom. Budovu bývalého kláštora dôkladne prebudoval v empírovom slohu v r.1812 - 1814 barón Andrej Horváth - Palocs. Po jeho sestre Kornélii sa majiteľmi Lendaku stali Alapiovci. R.1856 prešiel kaštieľ i s majetkom do rúk Salamoncov a r.1879 ho odkúpil Christián Hohenlohe (1848 -1926) - princ, generál pruskej armády, politik, poľovník. Bol jeden z najbohatších nemeckých šľachticov. Vlastnil Dunajecké panstvo - hrad Nedeca, kde patrila aj Javorina a Lendak.

Lovil kamzíky a medvede v Tatrách. Na poľovačky pozýval bohatých aristokratov a preto na Potočnej ulici v Lendaku dal vybudovať skleníky, kde sa pestovala zelenina pre kniežacích hostí. Roku 1898 kaštieľ zhorel a viac nebol obnovený. Vyhorela takmer celá dedina, z kaštieľa ostali len ohorené múry, zhorela fara, škola, kostol.

V obrovskej horúčave sa roztopili 3 gotické zvony (vyrobené boli v Spišskej Novej Vsi). Zo zvyškov (z múrov) dal knieža Christian Hohenlohe postaviť školu - bývala materská škola (dnes nový kostol).

Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Obec Lendak leží cca 11 km severozápadne od Spišskej Belej. Kostolík stojí v ohradenom ale prístupnom areáli pri hlavnej ceste vedúcej obcou.

Kostol sv. Mikuláša pochádza zo začiatku 14. storočia. Najstaršia románska časť kostola je pod vežou. Veža slúžila na obranu a boli v nej tri miestnosti. Okná majú pôvodnú kružbu zo 14. storoči, tzv. stavebný ornament z kameňa používaný v období gotiky, zdobiaci predovšetkým lomené oblúky okien. Loď mala najprv drevenú povalu, ktorú v 15.storočí nahradili terajšou dvojpoľnou gotickou krížovou klenbou opierajúcou sa o jediný stĺp. Svätyňa je ukončená rovno a má trojpoľnú krížovú klenbu s rebrami hruškovitého tvaru.

Hlavný oltár pochádza z levočskej školy z rokov 1480-1520, tzv. skriňový oltár, čo je typické pre gotiku. Oltár je zasvätený sv. Mikulášovi, jeho socha však zaujíma miesto po pravici Panny Márie s dieťaťom Ježišom v ľavej ruke (Madona s dieťaťom), ktorá stojí uprostred archy. Po jej ľavom boku stojí socha sv. Jána Krstiťeľa - patróna Strážcov Božieho hrobu Jeruzalemského, ktorí od roku 1313 boli majitelia lendackého panstva a tiež Kostola sv. Mukuláša. Archa oltára sv. Mikuláša stojí na predele s menšími postavami polychromovaných drevorezieb 12 apoštolov. Na archu sú zavesené dva páry krídiel, predné pohyblivé, obojstranné maľovanými tabuľovými maľbami a zadné, pevné s jednostranne maľovanými obrazmi. Na otvorených krídlach vpredu je t cyklus mariánsky so znázornením štyroch epizód zo života Panny Márie: Zvestovanie, Narodenie Ježiša, Klaňanie sa troch Kráľov a Nanebovzatie Panny Márie. Po zatvorení týchto krídel vznikne obrazová plocha s ôsmimi výjavmi pašiového cyklu.

Interiér kostola tvoria ďalšie artefakty prevažne z gotického obdobia. Pieta z polovice 14 storočia umiestnená v bočnej kaplnke netradične do srdcovitého tvaru, drevorezba Zmrtvýchvstalého Krista z 15 stor., kamená krstiteľnica z 15 stor. Výšku gotického interiéru chrámu impozantne dotvára kalvarijná skupina 4 drevených sôch umiestnená v priestore na priečnom brvne pod trumfálnym oblúkom - plastika ukrižovaného, Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána Evanjelistu.

Interiér kostola tvoria dva bočné barokové oltáre. Je to v pravo stojací oltár sv. Kríža zo začiatku 18. storočia uprostred s obrazom ukrižovania. Na centrálnom stĺpe chrámovej lode je upevnená gotická Madona nazývaná aj Lendackou Madonou z roku okolo 1420 . V sakristie chrámu je inštalovaná vo výške steny sakristie kalvarijná skupina z umeleckej ľudovej tvorby z konca 19 stor. Tu sa uchovávajú aj 3 procesiové kríže ,vzácne sakrálne gotické predmety kalich z roku 1350, pacikál - kríž zo štyrmi znakmi evanjelistov bol pôvodné gotickým relikviárom. Dvere sakristie majú kovaný dekor zo železa z druhej polovice 14 storočia. Mriežka s kvetinovým motívom niekdajšieho svätostánku a jednoduché dvierka bez ozdôb na výklenku za oltárom sú z kovaného železa z dôb gotickej výstavby kostola.

Najvzácnejšou pamiatku čo stredoveký chrám v Lendaku vo svojom inreriéri uchováva je ojedinelá plastika dokumentujúca mimoriadny význam lokality v priebehu včasných storočí jeho existencie Korunovaný ukrižovaný Ježiš na kríži prvej polovice tinásteho storočia (okolo roku 1235).

Kostol sv. Mikuláša v Lendaku

Kňazi pôsobiaci v Hladovke, ktorá bola súčasťou farnosti Lendak

Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. V škole sa síce učilo po poľsky, ale v kostole a v obci sa ľudia vzpierali, v kostole stále spievali slovenské piesne. Kardinál Sapieha prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu.[4] Štátne úrady do tohto sporu niekedy až brutálne zasahovali.

Tento stav trval až do 1. 9. 1939, keď sa farnosť opäť pripojila k Slovensku.1. 9. 1939 odišiel z Hladovky, po obsadení obce nemeckým vojskom, farár Ján Kuzma, pričom zanechal po sebe celý svoj majetok. Keďže zanechal po sebe aj nezaplatené dlžoby, miestny dekan Jozef Slanicay nariadil, "aby sa prírodniny, ako zbožie, zemiaky, zrno, ďatelina a slama odpredali a za utržené peniaze dlhy vyplatili". Už 8. septembra 1939 sa na biskupa Vojtaššáka obrátili farníci z Hladovky so žiadosťou, aby zabezpečil obsadenie fary z dôvodu, že poľský kňaz ich opustil. (Chalupecký, I. Biskup Ján Vojtašák. K jeho verejnej a politickej činnosti, s.

Po pripojení Hladovky k Slovenskej republike od septembra 1939 až do decembra 1939 tu dochádzal a zastupoval správcu farnosti p. farár František Očkaják z Liesku. Narodil sa v Hruštíne 9. decembra 1900. Jeho rodičia boli Ján Očkaják a Rozália, rodená Radzová. Ľudovú školu a čiastočne aj gymnázium vychodil pri ujkovi Jozefovi Radzovi v Budapešti. Gymnaziálnu maturitu skladal v Ružomberku. Teológiu skončil v Spiš. Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 29. 6. 1927 v Spišskej Kapitule. Potom kaplánoval v Zázrivej, v r. 1928 v Námestove, v r. 1929 v Ružomoberku. V rokoch 1930-1935 bol administrátorom v Haligovciach, v r. 1935-1943 v Liesku. V tom roku bol pre chorobu dočasne penzionovaný, no čoskoro prešiel do trnavského biskupstva a v r. 1946 - 1967 účinkoval ako dekan vo Výčapoch - Opatovciach, kde zomrel 27.

V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V kapitole o kostole sme spomenuli, čo všetko dobré a vzácne pre farnosť a obec urobil. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsaden...

V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do Hladovky František Chrašč, ktorý sa narodil 2. 4. 1902 v Jablonove, okr. Levoča. Za kňaza bol ordinovaný 29. 6. 1927. Vysvätil ho biskup Ján Vojtaššák. Ako kaplán pôsobil v r. 1927 - 1930 vo Veličnej, v roku 1930 - 1940 ako správca farnosti v Kolačkove, v roku 1940 - 1950 bol farárom v Spišskom Hrhove, v roku 1950 - 1953 bol správcom farnosti v Ludrovej a od mája 1953 v Hladovke, odkiaľ odišiel až v roku 1970 z činnej pastorácie na dôchodok do Suchej Hory. Zomrel 7. 10. 1986 v Suchej Hore.

Po dp. F. Chraščovi prišiel v roku 1970 farár Jozef Haviar. Narodil sa 25. decembra 1914 v Dlhej nad Oravou. Po základnom štúdiu a absolvovaní strednej školy pokračoval v štúdiu v kňazskom seminári v Spišskej kapitule. Po úspešnom ukončení teologického štúdia bol 22. júna 1941 ordinovaný za kňaza.

V kronike obce Dlhá nad Oravou sa uvádza, že hneď po vysviacke pôsobí ako kaplán vo Veličnej, potom v období 1941 - 1944 ako kaplán v Zákamennom. V rokoch 1944 - 1946 pôsobil ako kaplán v Zázrivej a v rokoch 1946 - 1948 v Bobrovci. Jeho poslednou zastávkou bola farnosť v Hniezdnom 1948 - 1950. Kronika spomína, že v rokoch 1953 - 1956 bol správcom farnosti v Ľubici. V roku 1956 bol zatknutý za údajnú protištátnu činnosť. Štátny súd v Košiciach ho odsúdil na 3 roky väzenia nepodmienečne. Po prepustení z väzenia v roku 1959, nesmel nastúpiť do pastorácie, preto sa zamestnal a pracoval manuálne. V rokoch 1956 - 1968, aj keď už na invalidnom vozíku, správcom farnosti v rodisku. Po obdržaní štátneho súhlasu v rokoch 1968-1970 pôsobil ako správca farnosti vo Veľkej Lesnej. Po odchode farára Chrašča v . 1970 prišiel do Hladovky a pastoračnú činnosť vykonával v Hladovke až do roku 1973 ako správca farnosti. Od roku 1974 bol už na dôchodku v Dlhej nad Oravou. Zomrel v trstenskej nemocnici 8.

V rokoch 1973 - 1990 pôsobil v Hladovke Michal Tondra, farár, terajší dekan Trstenského dekanátu a farár v Suchej Hore. Narodil sa 17. 1. 1947 v Spišských Vlachoch. Bol deviatym dieťaťom Veroniky Tondrovej, rodenej Chmelárovej a Michala Tondru. Na kňaza bol ordinovaný 21. júna 1970 v Bratislave. Potom pôsobil ako kaplán v Zázrivej pri bratovi, ktorý tam bol správcom farnosti. V Zázrivej pôsobil tri roky a päť mesiacov od 1970 do 1. 12. 1973, kedy sa stal správcom farnosti v Hladovke. Od 1. 2. 1990 bol správcom farnosti v Trstenej a zároveň prodekanom oravského dekanátu a od 1998 roku dekanom oravského dekanátu. Od 1. 7. 2006 do 18. 2. 2015 bol vdp. dekan Michal Tondra farárom v Suchej Hore. Zomrel 18. 2. 2015. Je pochovaný v Suchej Hore. Spomienková fotogaléria na vsdp.

9. 10. 1990 - 1994 - Ján Kekelák, správca farnosti. Pochádza z Rabče. Narodil sa 2. 12. 1960 v Námestove rodičom Jánovi Kekelákovi a Jozefíne, rodenej Kvasniakovej. Na kňaza bol ordinovaný 16. 6. 1987. Od roku 1987 bol kaplánom v Levoči, od r. 1988 Poprade a v roku 1989 v Tvrdošíne. od 1990 - 1994 pôsobil ako správca farnosti v Hladovke. Od roku 1994 pôsobil v Liptovskej Lúžnej a od 13. 8.

1. 7. 1994 - 9. 10. 2012 farár PaedDr. Jozef Golvoň.Farár: PaedDr. Jozef Golvoň, nar. 7. 8. 1941 v Brezovici. Bol vysvätený 28. 6. 1964 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Rabči, (voj. zákl. služba 1964 - 1966 v Brne), Letanovciach, Spišskom Podhradí, Markušovciach. Od roku 1972 pôsobil ako duchovný správca v Letanovciach do 30. 6. 1994. Od 1. 7. 1994 až do svojej smrti bol farárom v Hladovke. V piatok 5. 10. 2012, neskoro v noci ho s krvácaním do mozgu previezli do dolnokubinskej nemocnice, kde 9. 10. 2012, krátko pred 21:00 hod. dokončil svoju životnú púť. Spomienková fotogaléria na vdp. Jozefa Golvoňa,

12. 10. 2012 - 2. 12. 2012 - biskup Spišskej diecézy poveril dočasnou správou farnosti Hladovka farára z Čimhovej Mgr. Richarda Juríka.Richard Jurík sa narodil 11. 12. 1977, ordinovaný 15. 6.

Mapa obce Lendak

Výstavba nového kostola

S výstavbou nového kostola sa začalo v roku 2013. Základný kameň kostola bol posvätený Sv.Otcom Jánom Pavlom II pri príležitosti návštevy Slovenska 3.7 1995 v Levoči. Realizácia stavby trvala 5 rokov. Dňa 3.júna 2018 bol kostol sv.Jána Krstiteľa konsekrovaný diecezným biskupom Otcom Štefanom Šečkom.

V chráme je umiestnená dominantná vytráž. Je to kopia jednej z najstarších ikon Krista z kláštora sv. Kataríny pod Sinajom. Po bokoch vitráže sú umiestnené drevorezby Panny Márie, znázornenej v požehnanom stave a drevorezba sv. Jána Krstiteľa patróna kostola. Súčasťou kostola je adoračná kaplnka.

Súčasný kaplán

Dátum narodenia: 16.09.1981Dátum ordinácie: 17.06.2006História pôsobenia:17.06.2006 - 30.6.2007 - kaplán v Spišskej Kapitule01.07.2007 - 30. 6. 2011 - kaplán v Poprade1.7.2011 - 9. 7. 2013 - kaplán v Dolnom Kubíne10.7.2013 - 3. 7. 2017 - kaplán v Hruštíneod 4. 7.

Slovo Mgr. Pochádzam z podtatranskej dediny Lendak. Narodil som sa 16. septembra 1981 ako druhý v poradí z piatich bratov. Najstarší brat je tiež kňazom a pôsobí ako riaditeľ charitného domu Dona Bosca v Spišskej Kapitule. Nakoľko Lendak je roľnícky založená obec, ináč to nie je ani v našej rodine. Po skončení Základnej školy v Lendaku som pokračoval v štúdiu na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. V roku 2005 som prijal diakonské svätenie a svoju diakonskú prax som vykonával vo farnosti Dolný Kubín. V roku 2006 som prijal kňazské svätenie a mojím prvým kaplánskym pôsobiskom sa stala farnosť Spišská Kapitula. Po roku ma otec biskup prevelil na nové kaplánske miesto a to do najväčšieho mesta našej diecézy - do Popradu, kde som strávil štyri roky. Potom nasledovala dvojročná zastávka v Dolnom Kubíne a od 10. 7. 2013 som bol ustanovený za kaplána v Hruštíne a 4. 7.

Medzi moje záľuby v čase voľna patria: dobrá kniha; dobrá hudba, medzi ktorou najviac vyniká klasika; rád si zahrám na organe, aj keď som len amatér a samouk; akvaristika; fotenie; turistika a príroda ako taká vôbec. Na záver želám všetkým čitateľom a veriacim len to najlepšie, aby sa nám všetkým darilo naplno prežívať a prehlbovať našu vieru a zároveň ju prenášať i do svojho života.

2. 12. 2012 - 3. 7. 2017 - z poverenia biskup Spišskej diecézy uviedol vdp dekan Michal Tondra do úradu farnosti vdp PaedDr. Ondreja Lajčina, ktorý v predchádzajúcom období pôsobil ako farár v Krivej.Vdp PaedDr. Ondrej Lajčin sa narodil 10. 1. 1953 v Habovke. Za kňaza bol ordinovaný 6. 6. 1976. V r. 1976 nastúpil na základnú vojenskú službu. Od 15. 10. 1978 pôsobil ako kaplán v Levoči, od r. 1980 ako kaplán v Námestove, od r. 1982 ako kaplán v Starej Ľubovni a v roku 1984 sa stáva správcom farnosti Slovenská Ves. Od 1. 11. 1996 pôsobil ako farár v obci Slatvina. V r. 2000 - aj k 17. 6. 2001 pôsobil ako farár vo Vavrečke, 10. 1. 2003 - aj k 4. 6. 2006 do 30. 11. 2012 pôsobil ako farár v Krivej.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #lendak