Kresťanské pozdravy sú dôležitou súčasťou vyjadrovania viery a vzájomnej úcty. Medzi katolíkmi sa často používa pozdrav "Pochválen buď Ježiš Kristus". V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne odpovedať na tento pozdrav a aký má význam.
Tiež sa mi páči kresťanský pozdrav, ktorý my katolíci adresujeme najmä, ale nie len kňazom: „Pochválen buď Ježiš Kristus.“ Vyjadrujeme tým, že v kňazovi vidíme, že je Ježišovým služobníkom, že ho reprezentuje.
Takto sa však napríklad zdravíme aj rehoľníkom, či v sakristii kostola, ale i na iných osobitných miestach, o ktorých vieme, že slúžia úcte Pána Boha.
Tradičné odpovede
Odpoveďou na pozdrav "Pochválen buď Ježiš Kristus" je:
- "Naveky. Amen."
Význam pozdravu a odpovede
Tento pozdrav a odpoveď vyjadrujú:
- Úctu k Ježišovi Kristovi.
- Vzájomné uznanie viery.
- Prijatie a potvrdenie požehnania.
Kresťanské pozdravy v priebehu roka
Kresťania používajú rôzne pozdravy v závislosti od liturgického obdobia. Tu je niekoľko príkladov:
- Po celý rok: Slava Isusu Christu! - Slava i vo viki!
- Vianočné obdobie (od Štedrého večera do 31. decembra): Christos Raždajetsja - Slavite Jeho! (Kristus sa narodil - Oslavujte Ho!)
- Veľkonočné obdobie (od Veľkonočného vzkriesenia do sviatku Nanebovstúpenia Pána, t.j. 40 dní): Christos Voskrese - Voistinu Voskrese! (Kristus vstal z mŕtvych - Skutočne vstal z mŕtvych!)
Okrem toho existujú aj iné tradičné pozdravy, ktoré sa používajú v určitých situáciách, ako napríklad:
- Pri návšteve domu: Pokoj tomuto domu! - I všetkým, ktorí v ňom bývajú!
- Pri práci: „Pán Boh pomáhaj.“ Odpoveďou na tento pozdrav je: „Pán Boh uslyš.“
Naše pozdravy sú však aj takým indikátorom úcty jeden voči druhému. Jasné, že inak pozdravím kamaráta, a inak staršiu pani na dôchodku. Tak či tak, ak dáme do nášho pozdravu úctu a rešpekt, nikdy to nebude na škodu.
Význam vzájomného zdravenia
Vracal som sa domov z mesta a oproti mne išiel jeden starší pán, ktorého osobne nepoznám, len ho registrujem ako známu tvár z kostola. Keď som kolo neho prechádzal, pozdravil som sa mu klasicky: „Dobrý deň.“ On mi odpovedal: „Pán Boh daj.“
Vtedy som si uvedomil, že tento muž sa mi takto odzdravil už aj viackrát v minulosti. Ako som kráčal ďalej, začal som nad tým odzdravením uvažovať a premýšľal som aj o iných súčasných pozdravoch: ahoj, čau, nazdar, servus, zdravím a pod. A zrazu mi to tak doplo (žiarovka zasvietila), čo sa medzi mnou a tým pánom vlastne skrz naše pozdravenie stalo.
Ja som mu zaželal, nech má dobrý deň. V podstate aj pozdrav „Dobrý deň.“, je skratkou vety: „Prajem Vám (Ti) dobrý deň.“ Teda je to želanie dobra do jeho života (dobrorečenie). On odpoveďou: „Pán Boh daj.“, toto moje dobrorečenie (želanie dobrého dňa) prijal.
Potom som si tak uvažoval, či to nepriťahujem významovo až príliš a chcem vidieť za týmto pozdravením a odzdravením oveľa viac, než skutočne znamenajú. Ale dospel som k tomu, že ten význam pozdravu - želania dobra a odzdravenia - prijatia želania dobra a zverenie tohto do Božích rúk, som pochopil správne.
Následne som však aj trochu zosmutnel, lebo ak toto bol pôvodný zmysel zdravenia sa, ako vzájomné zdravenie sa teraz realizujeme my? Želanie dobra v pozdrave si vôbec neuvedomujeme a obdobne si v odzdravení neuvedomujeme, že by sme ho mali náležite prijať.