Ikona Klokočovskej Bohorodičky: História a Význam

Klokočovská ikona Matky Božej dostala meno podľa obce Klokočov, ktorá leží na južnom svahu pohoria Vihorlat a patrí do Užskej župy. Podľa tradície bola ikona napísaná na dreve pravoslávnym ikonopiscom z Haliče, o čom svedčí vizitácia mukačevského biskupa Olšavského z r. 1750.

Pravoslávny národ mal stále vo veľkej úcte Presvätú Bohorodičku. Ona, Matka nášho Hospodina a Spasiteľa Isusa Christa, sa práve v tých spasiteľných chvíľach Jeho golgotského utrpenia stala aj našou Matkou. Matka Božia Svoju lásku k nám prejavovala a do dnes prejavuje na mnohých miestach cez Jej čudotvorné ikony.

Matka Božia bola neustále s nami a aj nad ľudom Zemplína rozprestrela Svoj materinský omofor. Práve v česť sviatku Jej zosnutia je zasvätených mnoho chrámov, veď Bohorodička je tá, ku ktorej sa mnoho ľudí utieka a prosí Ju vo svojich modlitbách o pomoc.

Sviatok Zosnutia Bohorodičky je radostnou udalosťou v živote každého kresťana.Mnohí sa pozastavíme nad tým, a určite si položíme otázku, ako môže byť smrť radostná? Ale skutočne, „smrť“ Bohorodičky, ukončenie Jej pozemského putovania, je veľkým a radostným okamihom. Samotný názov sviatku vystihuje podstatu, akou došlo k ukončeniu pozemského života Christovej Matky.

Sviatkom Uspénija -Zosnutia, si pripomíname smrť, vzkriesenie a Jej pozdvihnutie do nebeskej slávy. Celá duchovná a telesná existencia Márie na tomto svete bola ukončená Božím „vzatím“ do nebeského kráľovstva. Gréci sviatok Uspénija nazývajú „Božije pereselenije - božské premiestnenie“.

Podľa podania, mŕtve telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu, ale po troch dňoch bolo vzaté na nebo. Svätý Ján Damaský o tom zvestuje, že najsvätejšie telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu, ale po troch dňoch bolo vzkriesené a vznieslo sa na nebo. Podľa podania sa svätý apoštol Tomáš nezúčastnil na pohrebe Panny Márie. Avšak, keď prišiel, po troch dňoch, sa nad ním apoštoli zľutovali a odvalili kameň od hrobu, aby mu aspoň ukázali telo Božej Matky. Po odvalení kameňa v hrobe videli ležať len kus plátna, v ktorom bolo zavinuté Jej telo.

Ak sa zahľadíme na ikonu v česť sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, vidíme Christa, ako prijíma dieťa ovinuté v plienkach, čo symbolizuje prijatie duše Bohorodičky ako malého dieťatka, ktorým bol aj On sám v betlehemských jasliach - symbol nevinnosti. Nebeské mocnosti, cherubíni, serafíni, anjeli, apoštoli, biskupi a ostatní sa prizerajú na tajomstvo „Uspénija- Zosnutia“ Matky Božej.

Vo východných chrámoch na prednej stene vo svätyni je často umiestnená ikona Presvätej Bohorodičky. Ikona má názov Oranta - Modliaca sa. Presvätá Bohorodička má zdvihnuté ruky k modlitbe. Na jej hrudi v kruhu je ikona Ježiša Krista. Istý kňaz, ktorý dlhší čas rozjímal pozerajúc na túto ikonu, povedal: „ Oranta - modliaca sa - nie je azda najsprávnejší názov. Ja to vnímam inak. Keď vojdem do chrámu, vidím Presvätú Bohorodičku, ktorá má zdvihnuté ruky nie k modlitbe, ale k objatiu. Cítim, že ma chce objať, privinúť na svoju hruď, kde je Ježiš Kristus. Chce ma k nemu privinúť čo najtesnejšie“.

Vo štvrtok 25. marca 2021, bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, Patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za Patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október.

Klokočov patrí medzi najvýznamnejšie mariánske pútnické miesta východného Slovenska a predovšetkým Zemplína. Interiér miestneho chrámu zasväteného sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky ukrýva jednu z najuctievanejších ikon Božej Matky, ktorej originál slzil v roku 1670.

Klokočov, obec ležiaca na severnom okraji Michalovského okresu a na južnom úpätí pohoria Vihorlat, je najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne a zároveň najstarším miestom púti všetkých slovenských gréckokatolíkov. Od okresného mesta Michalovce je vzdialená 12 kilometrov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1358.

Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičky v miestnom chráme. V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického.

Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť.

Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska. Keď sa táto udalosť odohrala, bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí. Zišli sa tu, pretože počuli o slzení ikony Bohorodičky na ikonostase pri cárskych dverách, namaľovanej na drevenej doske, ktoré trvalo niekoľko dní.

Ľudia v chráme ani nespozorovali, že do dediny vošlo maďarské kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojsko s krikom vbehlo do chrámu a začalo nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v očiach Bohorodičky uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia videli, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala.

Nevie sa, či vojak, vyľakaný, odstúpil od ikony, či prítomní ľudia mu zastali cestu k ikone, ktorú vytrhli z ikonostasu a utiekli s ňou do lesa. Pravdepodobne stalo sa to druhé, pretože vojaci podpálili chrám, ktorý zhorel. Tu sa začalo putovanie tejto ikony.

Najprv bola odnesená do Prešova, odtiaľ ju Žofia Báthoryová preniesla do Mukačeva. Odtiaľ sa dostala do Viedne, do Turecka a v roku 1705 opäť do Mukačeva. Po dobytí hradu v r. 1711 sa dostala zasa do Viedne. Pre mesto Prešov bola maliarom Krammerom namaľovaná kópia, ktorá bola umiestnená v biskupskej rezidencii. Ikona, ktorá sa teraz nachádza v Klokočove je druhou kópiou pôvodnej ikony a v r. 1948 bola biskupom Vasiľom Hopkom korunovaná.

Pravoslávna cirkev, aj čo sa týka úcty k Bohorodičke, sa posluhuje dvoma prameňmi - Svätým Písmom a Svätou Tradíciou. Vo Svätom Písme sa o Panne Márii veľa nehovorí, ale to dopĺňa sv. Tradícia. Práve z Tradície Cirkvi sa dozvedáme, že Bohorodička po Christovom nanebovstúpení a Zoslaní Sv. Ducha žila v Efeze a tam si ju ctila a vážila miestna, efezská Cirkev. Oni prví vedeli o tom, že Bohorodička po svojom zosnutí bola aj s telom vzatá na nebo.

Tu, v Efeze, sa dozvedáme z Tradície, sv. evanjelista Lukáš, napísal niekoľko ikon Božej Matky, z ktorých kópie dodnes poznáme, a ktoré sa zázrakmi preslávili v celom pravoslávnom svete. Medzi nimi sú ikony Vladimírska, Kazanská, Počajevská, Čenstochovská, Ľutinská, Mário-Povčanská, Rafajovská a mnohé ďalšie, i medzi nimi naša, Klokočovská. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že medzi najstaršie a najčastejšie patrocíniá chrámov na Slovensku patrí práve ich zasvätenie Presvätej Bohorodičke.

Historické udalosti v Klokočove v 17. storočí vplývali na náboženský život obyvateľstva. V 17. stor. zúrili vojny, predovšetkým protihabsburgské povstania, počas ktorých aj východným Slovenskom viackrát prechádzali vojská povstalcov, sedmohradských kniežat i habsburgskej armády. Dôsledkom toho kraj postihla bieda, choroby, hlad, ktoré doľahli na veriaci ľud pod Vihorlatom. Preháňali sa tu kurucké, kalvínske a labanské, cisárske vojská, či tiež latinské vojsko nemeckých žoldnierov. Rabovali jedni aj druhí.

Čomu plakala ikona Presvjatoji Bohorodici v Klokočovi? - „Rozbroje, ničenie a násilnosti nemali ani hranice, ani konca kraja. To robili kalvínske maďarské vojská, ale nebolo od nich lepšie ani cisárske vojsko. Tí, keď nedostali poriadne zaplatené, boli nútení rabovať národ, rozbíjali chrámy, znásilňovali ženy, ba často za peniaze predávali národ Turkom…”

V r. 1664 - 1671 došlo v Uhrách k stavovskému povstaniu, známe ako Wesselinyiho vzbura. Vzbura bola v r. 1670 potlačená a to využila viedenská vláda k násilnému a krvavému pokatoličovaniu protestantov. Veriaci vedeli, kvôli koho záujmom sa krajom preháňalo vojsko, spôsobovalo škody na majetkoch pravoslávnych veriacich a komu boli odtiaľ odnášané kultúrne pamiatky pravoslávnych veriacich.

Veriaci vždy v ťažkých a strašných chvíľach nachádzali útočište a ochranu v chrámoch, kde sa modlili k Isusovi Christovi a Jeho Presvätej Matke o záchranu. Tradícia hovorí, že v r. 1670, keď vojská tiahli smerom na Michalovce, prestrašený veriaci ľud sa zišiel do maličkého pravoslávneho dreveného chrámu.

Detail ikony Bohorodičky v KlokočoveSlzenie ikony a jej osudZbožný ľud zbadal, že sa počas modlitieb tvár Presvätej Bohorodičky zmenila, stmavla a z Jej očí sa vynorili slzy. Pravoslávna viera, dedičstvo otcov tu bolo násilne utláčané podľa hesla - „Koho je moc, toho je aj náboženstvo“., aj samotnú ikonu sa snažili vojaci iného vyznania zneuctiť a zničiť, preto Matka Božia vyliala nad Zemplínom slzy.

Treba pripomenúť, že podobné zázračné javy sa udiali aj na druhých miestach, kde sa násilne zavádzala únia a prenasledovala sa pravoslávna viera. To bola príčina, prečo sa ozvala Bohorodička a prehovorila k modliacim sa veriacim. Preto plakala Bohorodička nielen v Klokočove, ale aj 4. novembra 1696 v Mária Póvči; v r. 1717 v Nikoli, pri Kluži /Koložvár/, v r. 1699 za 26 dní, v Pavlove - Pálfalva pri Miškolci. Ikony plakali medzi tými veriacimi, ktorí najviac trpeli. Bohorodička sa objavuje vždy tam, kde sa k nej veriaci modlia v biede, nešťastí a utrpení.

Ikona Bohorodičky je ikona pravoslávna, ktorá bola zabudovaná v ikonostase pravoslávneho chrámu v Klokočove, kde prelievala slzy nad Svojim národom, pre ich bolesť a ťažkosť a na ich prosby.

Počas zázraku okolie Michaloviec obliehali maďarské kalvínske vojská, ktoré ničili všetko. Bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí, ktorí sa tu zišli, pretože počuli o slzení drevenej ikony Bohorodičky, ktoré trvalo niekoľko dní. Ľudia ani nespozorovali, že do dediny vošlo kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojaci s krikom vtrhli do chrámu a začali nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v Jej očiach uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia zbadali, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala...

Či sa vojak zľakol a ustúpil od ikony, alebo mu ľudia zastali cestu k ikone, to už nie je známe. Ale s ikonou ušli do lesa a chrám vojaci vypálili do tla. Čo sa stalo s ikonou po zázraku ? Ikona bola prenesená do Prešova, kde bola pomerne dlhý čas. Veriaci ju mali vo veľkej úcte. Z historických prameňov sa dozvedáme, že sa pred ňou často modlila grófka Sofia Báthory, ktorá ju neskôr dala preniesť do zámku v Mukačeve, kde bola umiestnená v zámockej kaplnke. Grófka ikonu dala ozdobiť perlami a drahokamami. Po jej smrti vzácnu ikonu, ako rodinný poklad, zdedila nevesta grófky Báthoryovej - Ilona Zrinska. Neskôr ikona ešte pár krát zmenila miesto, až napokon, v r. V r. 1769 dala cisárovná Mária Terézia vyhotoviť vernú kópiu čudotvornej ikony, ktorú darovala mestu Prešov, kde bol tento obraz do r. Ďalší osud pôvodnej ikony, tak ako aj jej prvej kópie, nie je známy.

Začiatkom 20. stor. boli namaľované ďalšie dva obrazy, ktoré boli kópiami prešovskej ikony. Jeden bol umiestnený v uniatskej katedrále Povýšenia sv.

Pred 10-tími rokmi (r. o. „ Zvláštny zázrak! Sviatok, ktorý si pravoslávna Cirkev pripomína 15. / 28. Taktiež v tomto roku si pripomenieme 10. VÝROČIE ZRODU DUCHOVNÉHO „NOVÉHO KLOKOČOVA“ - keď sa v r. 2009 s požehnaním vladyku Juraja, vtedajšieho biskupa michalovského, nižno-rybnický chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, stáva miestom prenesenia novej kópie divotvornej klokočovskej ikony a obnovenia úcty k nej medzi pravoslávnym národom.

V 70-tych rokoch minulého storočia skupina ruských duchovných prišla na Svätú Horu Athos. Keď sa jeden deň vyšli prejsť po okolí, narazili na opustený skýt. Rozhodli sa, že v nasledujúci deň tam poslúžia liturgiu. Keď začali slúžiť liturgiu, zrazu vidia, ako sa do tohto starého chrámu plazí staručký mních. Bol veľmi starý, staroba mu už dávno nedovoľovala chodiť, akurát takto - plaziac sa, presúval sa z miesta na miesto. O ňom ani najstarší mnísi Sväto - Pantelejmonského monastiera nepočuli.

Od vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach (1997) i jeho povýšenia na eparchiu (2008) je Klokočov jej najvýznamnejším pútnickým miestom. Okrem tradičného "uspenského" odpustu sa tu pravidelne konajú slávenia fatimských sobôt.

Obec Klokočov, v ktorej celoročne žije zhruba štyristodvadsať ľudí, v strede augusta pritiahne tisícky pútnikov, ktorí si prichádzajú uctiť ikonu klokočovskej Matky Božej a osláviť odpustovú slávnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky (v rímskokatolíckom prostredí Nanebovzatie Panny Márie). Aj tento rok čakal veriacich bohatý duchovný program, ktorý si v dňoch 10. - 12.

Tisíce pútnikov, mladých aj starších na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky už viac ako tristo rokov prichádzajú k tejto ikone uctiť si ju, ale najmä obnoviť a prehĺbiť svoju vieru. Načerpať tu nové sily do každodenného života a vyprosiť si od Božej Matky veľa milostí.

Kostolík, ktorý stojí len niekoľko metrov od Zemplínskej šíravy, má za sebou bohatú históriu, podobne ako obraz Panny Márie, ktorý slzil pred 350 rokmi.

V Klokočove sa konajú aj archijerejské sväté liturgie spojené s Jordánskym svätením vody. V májovú fatimskú sobotu sa stretli mladí Košického apoštolského exarchátu na svojom tradičnom odpuste mladých. V sprievode vladyku Milana Chautura, hlavného celebranta božskej liturgie, kráčal aj vzácny hosť - apoštolský nuncius, arcibiskup Henryk Józef Nowacki a vladyka Ján Babjak, prešovský eparcha.

V pravoslávnom katedrálnom chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého v Košiciach sa v nedeľu konala slávnostná kanonizácia svjaščenomučeníka Stanislava (Nasadila), ktorého týmto Pravoslávna cirkev zapísala medzi svojich svätých.

Gréckokatolícky chrám, zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pochádza z roku 1835. Na zadnej strane tejto ikony je zaznamenané, že je kópiou a že ju podľa originálu namaľoval roku 1769 F. Kramer vo Viedni, a táto kópia zázračnej ikony bola dňa 12. marca 1769 rakúskym cisárom darovaná mestu Prešovu namiesto originálu. Ďalej je ešte poznamenané, že kópia bola roku 1802 obnovená maliarom Bodom.

Na území eparchie sa nachádza sedem pútnických miest: Klokočov (Zosnutie presvätej Bohorodičky), Košice (Narodenie presvätej Bohorodičky), Michalovce (Zostúpenie Svätého Ducha), Sečovce (sv. Cyril a Metod), Trebišov (Kristus Kráľ), Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj), Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P.

Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove, v najvýznamnejšom pútnickom mieste Košicke eparchie, ktoré si v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, bol v roku 2020 spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore.

Dedina Klokočov je malá - žije tam len okolo 430 obyvateľov; niekto by ju nazval idylickou, arogantnejší nudnou. Osobitý ráz jej dodáva fakt, že leží na severnom brehu Zemplínskej šíravy. Možno by klasicistický chrám nikto mimo miestnych špeciálne nevyhľadával, nebyť obrazu Panny Márie, ktorý pred 350 rokmi prebodli vojaci - a Panna Mária na ňom začala slziť.

Obraz, ktorý si chodia uctievať pútnici, je kópiou originálu. Aj ten však už slávi úctyhodné výročie - približne 250 rokov. Sú miesta, ktoré majú navidomoči príjemnú atmosféru. Duchovne: Cítiť a vidieť, že je to premodlené miesto. Esteticky a vizuálne: Kostol stojaci pri brehu sýtomodrej vodnej plochy, do toho primerané množstvo zelene, krásne ikonostasy, decentná kaplnka, strategicky umiestnená krížová cesta.

Počas hlavnej augustovej púte tam panuje pokoj typický pre viaceré pútnické miesta. Zatiaľ čo však napríklad v Levoči či Litmanovej je ten pokoj skôr „horský“, tu je sprevádzaný sviežosťou zalesnenej roviny, ktorá si pozvoľna a blízko podáva ruku s krásnou vodnou plochou. Klokočov je miesto, ktoré si zaslúži „reklamu“ - len čo ho však navštívite, už ju nepotrebuje.

Veriaci na toto miesto prichádzajú už stovky rokov. Hoci do Klokočova prídeme asi o dve hodiny skôr, ako oficiálne začína program, okolo kostolíka sa už tmolia nielen organizátori, ale aj prví pútnici.

Najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne je Klokočov (okres Michalovce). Úcta k tomuto miestu je zviazaná s ikonou Bohorodičky v miestnom chráme. Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky na ikonostase sa zatemnila a začala slziť. Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola poškodená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici.

Ikona je umenie krásnych farieb, viditeľných kontúr a symbolov. Na ikonu treba hľadieť otvorenými očami, nielen tými fyzickými, ale najmä duchovnými. Ikona, okno do duchovného sveta, ktoré zjavuje nadpozemské a približuje evanjeliové udalosti, či svätých. Každá farba, každá krivka či predmet zobrazený na ikone má svoj význam a posolstvo.

Tabuľka: Prehľad udalostí spojených s Klokočovskou ikonou

tags: #ikona #klokocovskej #bohorodicky