Čo znamená svätý človek?

Väčšine ľudí však slovo „svätý“ znie ako neobvyklé, staromódne a vzdialené od každodenného života. Je to pravda? Ak sa v našom duchovnom živote pustíme do budovania pevného základu, najlepšie urobíme, ak začneme od samotného Boha.

Slovo svätý má niekoľko významov. Primárne označuje bytosť, osobu alebo vec, ktorá je považovaná za posvätnú, nadprirodzenú a oddelenú od bežného, profánneho sveta. Kontext použitia slova svätý závisí od konkrétnej situácie.

Poďme sa ponoriť do hlbšej analýzy toho, čo to znamená byť svätým človekom.

Michelangelov Posledný súd zobrazujúci svätých v nebi.

Biblický pohľad na svätosť

V Novom zákone apoštol Pavol niekedy oslovuje kresťanov „svätí a milovaní“ (napr. Kolosanom 3:12). Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.

Slovo „svätý“ znamená, že niekto alebo niečo je oddelené pre Boha. To znamená, že by sme mali milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou silou a mysľou, a tak sa neprispôsobovať svetu.

Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. (2. Timotejovi 3:16-17).

Hriech ako prekážka svätosti

Keď človek zhrešil, jeho bytosť tým bola poznamenaná a jeho vzťah s Bohom a blížnymi narušený. Hriech oddeľuje ľudí od Boha a vedie ich k životu v sebectve a odlúčení. Hriech začína už v našich postojoch a myšlienkach.

Hriechy ako ľahostajnosť alebo nedbanlivosť často nie sú ľuďmi posudzované tak závažne ako v Písme Napríklad aj malý záujem o bratov a sestry vo viere alebo o Bibliu pokladá za hriech. Avšak mali by sme si uvedomovať, že hriech nás od Boha oddeľuje.

Ježiš dal svoj život, aby nás vyslobodil z našich hriechov. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. (1. Petrov 1:18-19).

Odpustenie a vyznanie hriechov

Je dobré a dôležité vyznať naše hriechy Bohu, ale znamením ozajstnej ľútosti je vyniesť naše hriechy na svetlo pred ľuďmi. Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1. Ján 1:8-9).

Tým, že budeme ľutovať svoje hriechy, Boh môže napraviť to, čo sme v našom vzťahu s ním hriechom zničili a môžeme zakúsiť Jeho odpustenie. Niesť zodpovednosť za vyznávanie hriechov v cirkvi nie je úlohou špeciálne vyškolených duchovných / poradcov, ani kňazov, ktorí sú viazaní sľubom mlčanlivosti.

Duch Svätý a svätosť

Duch Svätý je súčasťou Svätej Trojice: je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. Nie je to len akási mystická sila ako v Hviezdnych vojnách alebo nejaká vesmírna energia. Duch Svätý prejavuje vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie.

Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha. Vďaka nemu sa človek rozhoduje nasledovať Ježiša. Duch mu dáva nový život, aby mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Ak si kresťan, Duch Svätý je tvojím učiteľom. Boh sľúbil, že odpustí tvoje hriechy, dá ti nový život s Ježišom a Duch Svätý si z tvojho srdca urobí chrám.

Ako sa napĺňať Duchom Svätým?

Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak po tom túžiš, môžeš ho o to požiadať napríklad takto: „Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“

Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo ti hovorí Duch, a nasledovať Ježišov príklad. Čím viac však budeme duchovne rásť a počúvať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie sa naučíme bojovať s pokušením.

Keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.‟ (Galatským 5:22-23).

Svätosť v Katolíckej cirkvi

Málokto vie, že pre Katolícku cirkev sú všetci pokrstení svätí. Doslova sú posvätení, a to práve preto, že prijali krst; sviatosť, vďaka ktorej sa stávajú Božími deťmi a členmi Cirkvi. Nie náhodou sa sv. Pavol pri písaní Listu Efezanom na nich obracia ako k „svätým, [ktorí sú] v Efeze“ (Ef 1,1), a Cirkev sa dodnes nazýva aj „spoločenstvom svätých“, to znamená spoločenstvo, ktoré spája všetkých pokrstených, živých i zosnulých.

Existujú však svätí, ktorých by sme mohli označiť za svätejších než ostatní. Sú to pokrstení, ktorí dokázali, že sú verní Pánovi mimoriadnym spôsobom. Rozlišujeme medzi nimi dva typy: mučeníkov, teda tých, ktorí boli zabití kvôli svojej viere, a takzvaných vyznávačov (napríklad spomínaní svätorečení pápeži).

Proces svätorečenia

Na určenie toho, kto je svätý, Cirkev používa kánonické právo. Kódex, ktorý sa v priebehu storočí veľa vyvíjal. V minulosti ste sa mohli stať svätými jednoducho ľudovou aklamáciou.

Kongregácia (mohli by sme ju prirovnať k ministerstvu), ktorá sa zaoberá týmito záležitosťami, sa nazýva „pre kauzy svätých“ a jej sídlo je iba niekoľko metrov od Námestia sv. Petra. Aby sme mohli v kauze pokračovať, musí byť kandidát po smrti, potom musí byť niekto, kto navrhne otvoriť proces a biskup miestnej cirkvi, kde kandidát prežil život a pôsobil, musí prijať túto žiadosť.

Úplne prvá časť procesu sa uskutočňuje na lokálnej úrovni. Zhromažďujú sa dokumenty a svedectvá, rekonštruujú sa fakty. Rovnako ako vo všetkých procesoch, aj v tomto prípade existuje obžaloba a obhajoba.

Námestie svätého Petra vo Vatikáne, kde sa nachádza Kongregácia pre kauzy svätých.

Obhajca, ak chceme tento termín používať, je tzv. postulátor (ten, kto žiada niečo naliehavo), ktorý je zodpovedný za preukázanie svätosti kandidáta. „Prokuratúru“, ktorá je poverená hľadať nedostatky vo svedectvách a dokumentoch, zastupuje promótor spravodlivosti (kedysi známy ako „diablov advokát“).

Svätosť je však iba posledným stupňom schodiska, ktoré predpokladá zdolanie predchádzajúcich troch. Od okamihu, keď je proces otvorený, sa nazýva Božím sluhom a čaká sa na zázrak, ktorý možno pripísať jeho príhovoru.

Ak po tejto prvej fáze proces pokračuje, môže pápež Božiemu sluhovi udeliť titul ctihodný. Hrdinský stupeň čností je v podstate daný kontinuitou a intenzitou, s akou boli samotné čnosti žité. To znamená, že je potrebné preukázať, že ich kandidát praktizoval na veľmi vysokej, nezvyčajnej úrovni.

Na uznanie zázraku je veľmi dôležité, aby uzdravenie bolo úplné, definitívne a trvalé. Kongregácia pre kauzy svätých pri plnení svojej úlohy využíva prácu asi tridsiatich úradníkov, ktorým pomáhajú experti v oblasti teológie, histórie a medicíny.

Vzhľadom na ustanovenia kánonického práva sa však pápež môže rozhodnúť, že budú prijaté určité „skratky“. Pápež František to urobil v prípade Jána XXIII., ktorý sa stal svätým pre svoju povesť svätosti, rozšírenú po celom svete bez toho, aby bol uznaný druhý zázrak.

Pápež František prekonal všetky rekordy v počte kanonizácií. Od roku 1588, keď pápež Sixtus V. založil Kongregáciu obradov (predchodcu dnešnej Kongregácie pre kauzy svätých) a rozhodol, že aktu vyhlásenia niekoho za blahoslaveného alebo svätého bude predchádzať prísne regulovaný proces, Cirkev vyhlásila 1 726 svätých.

Martyrologium Romanum, jeden z najuznávanejších prameňov v tejto oblasti, uvádza v svojom poslednom vydaní z roku 2004, že Katolícka cirkev má 13 539 svätých.

Kritický pohľad na svätosť

Známy francúzsky spisovateľ Bernanos vo svojom diele „Denník vidieckeho kňaza“ napísal na adresu horlivého dekana z Blangermontu: „Kiež nás Boh chráni od svätých! Často boli pre Cirkev skúškou, skôr než sa stali jej slávou. Čokoľvek konajú, ich slová, postoj, ba aj mlčanie môžu byť pohoršením pre priemerných, slabých, vlažných…“

Svätosť ako životný štýl

Byť svätý neznamená robiť mimoriadne veci. Svätosť nespočíva v konaní veľkých skutkov, ale vo vernom zachovávaní Božích prikázaní a v plnení svojich povinností tak, ako to chce od nás dobrý Boh.

Svätí sa nazývajú aj prví kresťania, tí, ktorí patria Kristovi, vďaka sviatosti krstu. Svätosť je dar od Boha. Nie je to niečo, čo môžeme sami získať alebo nadobudnúť. Je to dôsledok Božej činnosti v duši.

Svätosť sa môže realizovať rôznymi cestami. V dokumente Lumen Gentiumsa píše: „Všetci veriaci v Krista sú v každom stave a postavení povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti v láske; a táto svätosť vedie i v pozemskej spoločnosti k ľudskejšiemu životu.

Svätosť sa dá dosiahnuť všade, v kláštoroch, na púšti, v domácnosti, v manželstve… Svätosť spočíva v konaní skutkov lásky a milosrdenstva, v sociálnej činnosti, v posväcovaní každodenných prác…“ Svätých treba nasledovať, a nie ich zbožňovať. V tom je múdrosť Cirkvi, že nám ich predkladá za vzor k nasledovaniu.

Tabuľka zobrazujúca kroky v procese kanonizácie:

Záver

Svätosť je komplexný pojem, ktorý zahŕňa biblické, teologické a osobné aspekty. Je to povolanie pre každého kresťana, aby sa usiloval o život v súlade s Božou vôľou a nasledoval príklad Ježiša Krista.

tags: #aky #je #to #svaty #clovek