V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma v časovom období štyridsať dní pred Veľkou nocou. Pôstne obdobie má najprísnejšiu formu v deň Popolcovej stredy a na Veľký piatok. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum, teda trojdnie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána.
Pôst je dobrovoľné zrieknutie sa jedla alebo iných pôžitkov. Ale prečo by sme si mali odopierať niečo, čo nám je príjemné? Pozrime sa spolu na význam a prínosy kresťanského pôstu.
Zvykneš sa pravidelne postiť, alebo je to pre teba úplne nová myšlienka? Možno ťa v poslednom čase oslovili diskusie na túto tému v médiách či medzi priateľmi. Odborníci na životosprávu nás presviedčajú o prínosoch jarného či prerušovaného pôstu pre naše telo, tvoji kamaráti možno zvažujú dočasné obmedzenie Netflixu alebo čokolády. Pozrime sa spolu na to, čo hovorí o pôste Biblia a kresťanská tradícia.
Význam pôstu
Pôst môže mať rôzny význam. Na isté obmedzenia v jedle môžeme využiť napr. predveľkonočné/predvianočné obdobie, a tak odľahčiť telo pred veľkými sviatkami. Čiže ide o náboženskú tradíciu, ľudové zvyky. Môžeme si však nastaviť riadený pôst tak, aby sa naše telo zrelaxovalo alebo očistilo od prejedania, prípadne po liečbe ATB, no dá sa ním i schudnúť, vyliečiť sa z telesných neduhov. Pôst môže mať aj vyššiu duchovnú rovinu, z histórie možno čítať, že sa postili „hriešnici“, hladovku držali protestujúci alebo bez jedla dlho vydržali mystici.
Počas pôstneho obdobia sa zameriavame na tri oblasti duchovného života: modlitbu, odriekanie a dávanie.
Kresťanský pôst je obdobím duchovného stíšenia sa, prípravy srdca a mysle na Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu.
Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.
Kresťanský pôst nie je dôkaz našej zbožnosti, ktorý by mali iní obdivovať. Nie je to ani nepríjemná povinnosť každého kresťana. Je to niečo, čo robíme dobrovoľne, z lásky a túžby byť blízko Bohu. Inak by pôst nemal zmysel.
Dodržiavanie pôstu však nie je nástrojom, ktorým si môžeme vynútiť Božiu priazeň a prijatie.
Pravda o prerušovanom pôste (intermittent fasting) Aké sú jeho výhody aj nevýhody s Borisom Bajerom
Pôstne dni
Prvým dňom pôstneho obdobia je Popolcová streda. Počas tohto dňa si môžeš všimnúť ľudí, ktorí vychádzajú z kostola s čiernym krížikom na čele. Symbolizuje ľútosť, že sme sa vzdialili Bohu a vyjadruje túžbu byť v jeho blízkosti. Kňaz kreslí popolom kríž na čelá veriacich, pričom hovorí: „Kajajte sa a verte v evanjelium!“ alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“ Popol pripomína ľudskú pominuteľnosť a kríž je symbolom nádeje večného života s Ježišom.
Zelený štvrtok je deň pred Veľkým piatkom. Je spomienkou na noc pred Ježišovou smrťou, keď sa delil o poslednú večeru so svojimi najbližšími priateľmi a nasledovníkmi.
Veľký piatok je zas deň, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť. Prečo je Veľký piatok „veľký“? Ježišova smrť bola obrovskou obetou za nás všetkých, aby sme mohli prijať Božie odpustenie za naše previnenia. V ten deň sa kresťania zvyknú zdržiavať mäsitých pokrmov a v kostoloch sa často konajú špeciálne obrady.
Veľkonočná nedeľa je radostnou oslavou Ježišovho zmŕtvychvstania. Hoci ľudia stále umierajú, Ježiš vytvoril cestu, aby sme mohli mať vzťah s Bohom už v tomto živote a stráviť s ním večnosť v nebi.
Aktuálne Direktórium na omše a liturgiu hodín hovorí, že všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich piatich spôsobov:
- zdržovaním sa mäsitého pokrmu;
- skutkom nábožnosti (účasťou na svätej omši, krížovou cestou alebo bolestným ružencom);
- čítaním Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút;
- skutkami lásky k blížnemu.
Okrem presne určených spôsobov sú aj iné možnosti pokánia. Konať dobročinné skutky, ako napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne. Môže ísť o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu. Modernými skutkami sebazaprenia je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile; menej četovania na sociálnych sieťach.
Pôstne obdobie trvá 40 dní. Do toho času sa nerátajú nedele. Pôst sa teda začína zvyčajne 46 dní pred Veľkou nocou. Je to pohyblivý sviatok, presný dátum sa každý rok mení.
Čo jesť počas pôstu?
Ak sa rozhodneme držať pôst, je dobré dať si cieľ. Dôvod, prečo ho chceme dodržať, nastaviť si dĺžku. Dohodnúť sa s rodinou a najbližšími, aby nás podporili, prípadne sa pridali.
Mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm.
Týka sa to všetkých piatkov v roku okrem Veľkého piatka, keď je striktný príkaz zdržovania sa mäsa, rovnako ako na Popolcovú stredu. Tento pôst je záväzný od 14. roku veku do konca života a okrem toho v tieto dva dni platí, že je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku) a pridáva sa tradícia dvakrát do „polosýta“. Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst, okrem príkazu zdržovať sa mäsa z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Ak na piatky pripadne slávnosť (čiže v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže.
V obchodoch je veľká ponuka, a tak zostať aspoň 40 dní bez mäsa nikomu neuškodí. Ako pri každej diéte (myslím tým nastavenie inej stravy ako bežnej) je dôležité dbať na vyvážené pomery. Možno sa poradiť s výživovým poradcom a spolu zostaviť jedálniček.
Aký bol pôst za čias môjho starého otca? Jedli sa prevažne zemiaky, kyslá kapusta, cesnak, cibuľa. Obilné a bezlepkové kaše sladené melasou či medom. My sme mali doma tradičné jedlá ako lokše, zemiakové placky, špenát s vajíčkom a zemiaky, starká robievala zemiaky v šupke, posolené, s kyslým mliekom - pripravovala ho sama doma. Toto je top jedlo aj u nás doma, ak túžime po niečom jednoduchom, a zvyknem pridať bryndzu s pažítkou. Dôležitou súčasťou boli múčne jedlá ako cestoviny, samozrejme, chlieb, ochucoval sa zemiakmi, bylinami, piekol sa z rôznych druhov zŕn a semien. Zo zvyškov múk sa vyrábali placky, a aby ich nejedli suché, potreli ich olejom zo slnečnice alebo maslom, ak bolo. Prípadne sa pridal slivkový lekvár a med.
Už v minulosti gazdiné poznali nakličovanie zŕn, jedol sa pôstny kalkýš. Spomienky na babičkine jedlá vytiahli aj moje kamarátky: zemiaková fučka, erteple. My na hornej Nitre nemáme špecifický názov na pôstne jedlo, aspoň si ho nevybavujem v pamäti.
Môj tip na pôstny štandard:
- Využívajte celé zrná, namočené a uvarené ako súčasť zeleninovej prílohy alebo kaše (napr. pohánka, pšenica).
- Obmieňajte strukoviny - hrachovú polievku, šošovicu dnes dostanete v minimálne 4 druhoch, fazuľu, cícer, bôb, sóju.
- Kombinujte huby ako hliva, dubáky, šampiňóny, uchovec bazový − a ešte stále sa dá zbierať plamienka zimná 😊.
- Nakličujte.
- Ak si doprajete v pôste ryby, dbajte na ich úpravu - losos na pare je ľahší/zdravší ako vyprážaný kapor.
- Vypestujte si sami výhonky rukoly, horčice, ďateliny, pažítky, postrihané sú výborné k nátierkam, do dipov a omáčok.
- Koreňová zelenina sa výborne kombinuje v šalátoch, polievkach, ale i pečená s orechmi, gaštanmi, cesnakom, cibuľou a bylinkami.
- Nezabúdajme na mak, orechy, semená a sušené plody.
- Pro- a prebiotiká nám doplnia bryndza, cesnak s tvarohom, ricottou.
- Stále je obdobie, keď vieme piť nechladené smoothie - kombinujeme banán s proteínmi hrachu, konope, vitamínmi, čerstvým špenátom, mangoldom, jablkami aj citrusmi, zázvorom, škoricou, kurkumou.
- Výbornými zohrievačmi a liečiteľmi prezimených tiel aj posilňovačmi imunity sú čili, zázvor, klinček, škorica, kurkuma. Bylinky ako repík, harmanček, medovka, slez, šípky, trezalka, túžobník, baza, šalvia...
- Nejedzte a nepite studené jedlá, ráno začíname vlažnou vodou, a ak sa dá, aspoň pol hodiny po nej nejedzme a nepime. Raňajkujeme teplé (nie horúce) jedlá ako kaše sladené medom, obohatené olejom (sezam, rakytníkový, konopný, cédrový, perilový) a semienka so sušeným ovocím.
- Dopĺňame vitamíny C, A, B6, B12, D3 + K2, pangamín, magnézium, nezabúdajme na zinok a selén, draslík a vápnik, pridajte si chlorelovú kúru alebo zelený jačmeň.
- Snažíme sa začať s postupným otužovaním nôh (studená sprcha, prebehnutie po snehu) a následne zahriať usušením, naolejovaním zahrievajúcim olejom a hrubými ponožkami.
Prajem vám pokojné pôstne obdobie prežité v pevnom zdraví. Aj pôst má byť obmedzený na krátky čas. Ak sa chystáte na radikálny pôst, je dobré prejsť ho pred začatím so svojím lekárom, určite upozornite rodinu na to, čo vás čaká a aké máte očakávania. Pôsty organizujú aj lekári, kde v skupinách pod ich dohľadom vedia zasiahnuť a pomôcť, ak treba. Alebo vám povedať, že už je čas s postením prestať. Výsledkom bezpečného pôstu má byť silnejšie a odolnejšie trávenie, zdravšie telo, často zbavené alergií alebo zažívacích problémov. Nezabudni v tomto období aj na starostlivosť o seba, napr. pravidelným pohybom. Vyskúšať v našom online fitku môžeš aj pomalšiu jogu, pilates, cvičenia pre začiatočníkov v programe Startpack, či mnohé iné programy. V našej bohatej ponuke cvičení na doma nájdeš už vyše 700 tréningov:
Henrieta Kundrátová je lektorka zdravého varenia, kváskovania, kuchyne bez mäsa. Zdieľa svoje skúsenosti ako využívať dary prírody miešaním čajových zmesí a rozumného aplikovania individuálnej aromaterapie. Jej recepty nájdete aj v publikáciách Zdravé rýchlovky, Zdraví papkáči, Fit diároch.
Tri súčasti pôstu
Počas pôstneho obdobia sa zameriavame na tri oblasti duchovného života: modlitbu, odriekanie a dávanie.
Modlitba počas pôstu sa zameriava najmä na prosbu o odpustenie. Pôst je príležitosťou na úprimné a hlboké pokánie (ľútosť) a odvrátenie sa od svojich hriechov. Modlitba pokánia prirodzene vedie kresťanov k vďačnosti za úžasné Božie milosrdenstvo a jeho vernú lásku.
Zrieknutie sa jedla alebo niečoho iného, čo je bežnou súčasťou nášho života, je neoddeliteľnou súčasťou pôstu. Je to pripomienka Ježiša a jeho obety. Cieľom je, aby sme takto získaný čas a pozornosť obrátili na Boha: aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe, čítali si jeho slovo, tešili sa z jeho prítomnosti.
Dávanie (resp. dobročinnosť) je tretia súčasť pôstneho obdobia. Dávanie je našou reakciou na Božiu milosť, štedrosť a lásku. Niektorí kresťania napríklad trávia čas dobrovoľníckou prácou pre iných alebo darujú na charitu peniaze, za ktoré by si bežne kúpili niečo pre seba.
