Bazilika svätého Mikuláša v Trnave: História a podmienky krstu

Trnava, často nazývaná aj "slovenský malý Rím" vďaka množstvu kostolov a ich vežiam, je mestom s bohatou históriou a kultúrou. V minulosti bola Trnava nielen náboženským, ale aj kultúrnym centrom Uhorska. Historické centrum mesta Trnava bolo v roku 1987 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Mesto, kde dominujú veže chrámov a história sa dotýka každej ulice. Prečo práve ona získala vznešenú prezývku „Malý Rím“? Odpoveď sa skrýva v jej stredovekej a barokovej minulosti, keď sa stala duchovným centrom Uhorska. Príliv peňazí a vplyvu zo šľachtických rodov sem prilákal najlepších umelcov z celej Európy. Talianski majstri preniesli do Trnavy štýl veľkých rímskych bazilík, bohaté štuky, impozantné oltáre a monumentálna výzdoba vniesli do mesta atmosféru, akú zažijete len v Ríme. Medzi kľúčové svedkov jej histórie patrí Bazilika sv. Mikuláša, Kostol sv. Heleny, Katedrála sv. Jána Krstiteľa a Kostol sv. Jakuba.

Trojičné námestie v Trnave

Bazilika svätého Mikuláša: Dóm a Hrubý kostol

Výraznou pamiatkou mesta Trnava je Bazilika svätého Mikuláša. Nazýva sa niekedy aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol. Ale keďže sa Trnava rozrastala, tak v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421.

Keď sa postavíte pred Baziliku svätého Mikuláša, hneď si všimnete jej dve mohutné veže. Je postavený z tehál, čo bolo praktické, pretože v Trnave bola tehelňa a materiál bol ľahko dostupný. V jeho predsieni sa zachovali pôvodné nástenné gotické maľby. Tie novšie v hlavnej lodi, centrálnej časti kostola, pochádzajú z 20. storočia. Nad hlavným oltárom sú vitráže s rôznymi motívmi. V jednej z bočných lodí stojí najstarší oltár Všetkých svätých.

Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky. Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Bolo to v čase, keď Turci napadli Uhorsko a Trnava a náš kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili sú pochovaní pod kostolom.

Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.

Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory.

V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.

V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv.

V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor. Z južnej strany kostola bol v roku 2010 sprístupnený najväčší archeologický objav posledných rokov - románsky karner z 11.

Na mieste dnešného chrámu stál už v 11. storočí kostol, okolo ktorého sa kedysi rozprestieral cintorín. Po dlhom období pochovávania sa jeho kapacita zaplnila. Aby ho mohli naďalej využívať, vybrali ľudské pozostatky a sústredili ich do jedného symbolického hrobu. Karner, malá stavba pri kostole slúžiaca ako kostnica, zhromažďoval pozostatky mnohých generácií Trnavčanov. Stavba ukrytá pod južnou stranou dnešnej baziliky, má takmer tisíc rokov a patrí k najvýznamnejším archeologickým objavom mesta. Nie je jasné, prečo zanikol, isté však je, že prestal existovať ešte pred postavením gotického chrámu. Keď v 14. storočí kopali jeho základy, stavitelia náhodne narazili na murivo karnera a museli mierne upraviť trasu základov. V rámci archeologických výskumov objavili veľké množstvo kostí z 12. a 13.

Koncom 16.st. bol prinesený do Trnavy obraz Panny Márie, namaľovaný na dreve, zhotovený podľa maľby v rímskom kostole sv. Alexeja a sv. Bonifáca. Maľba bola umiestnená vo farskom kostole sv. Mikuláša. Tento mariánsky obraz, ktorý roku 1629 arcibiskup a kardinál Peter Pázmány dal uložiť do kaplnky sv. Kríža, v lete roku 1663 sa zázračne potil krvou. V auguste 1698 trnavský občan Toren zložil základinu na sv. omše pri oltári Panny Márie slziacej. 5. júla, 10. a 11. augusta 1708 divotvorný obraz znova slzil a potil sa. Toho istého roku 27. Novembra sa skončilo vyšetrovanie výpoveďou 32 očitých svedkov, o čom bol zhotovený zápis. 19. decembra 1708 arcibiskup a kardinál Kristián August vyhlásil obraz za divotvorný, povoliac jeho verejnú úctu. O niekoľko dní bola Panna Mária slávnostne korunová, korunku dala zhotoviť manželka Palatína Esterházyho a A. Thúroczyová. Roku 1709 bola vydaná kniha o zázračných udalostiach.

Keď roku 1710 vypukol v Trnave a okolí skazonosný mor, mesto 1. septembra urobilo základinu na sobotňajšie sv. omše s Litániami. Ale napriek všetkým opatreniam mor neprestal a šíril sa. Preto magistrát mesta 20. novembra obrátil sa v mene celého obyvateľstva k obrazu s prísľubom každoročne svätiť sviatok Panny Márie. 21.novembra po procesii mestom s obrazom a slávnostnom Te Deu vo farskom chráme mor prestal. Od toho času svätí mesto Trnava a celé okolie 21.

Z roku 1739 pochádza strieborný rám obrazu s pamätným nápisom, ktorý znie: „Vera effigies B.M.V. in ecclesia cathedrali tyrnaviensis in hungaria lachrymantis et sudantis diebus 5. julli ac. 10. et 11. augusti 1708. Základný kameň tejto mariánskej kaplnky bol položený 3.júna 1739. Kaplnku dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy a 9.septembra 1741 bola slávnostne vysvätená. Na hlavný oltár bol daný obraz Panny Márie Trnavskej. Kaplnka je dielom chýrneho umelca Juraja R. Donnera. Umelecké mrežovanie, resp. jeho dolná časť je z roku 1765. Kaplnka bola roku 1778 renovovaná a v nej postavené dva oltáre ku cti sv. Jozefa a sv.

Niektoré zaujímavosti chrámu si všimnete až pri pozornom pohľade. Na chóre sú umiestnené hodiny, ale už desaťročia stoja. Okrem stojacich hodín púta v chráme pozornosť aj hudobná výbava. V Bazilike svätého Mikuláša sú dva organy, ktoré spolu vytvárajú nezameniteľnú atmosféru kostola. Menší z nich, umiestnený medzi svätyňou a hlavnou loďou, je najstarším v meste. Na chóre dominuje veľký Riegerov organ, inštalovaný na začiatku 20. storočia, na ktorom dlhé roky hrával uznávaný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský.

Krst v Hrubom kostole: Otázky a odpovede

Krst dieťaťa je pre mnohých rodičov dôležitá udalosť - nielen duchovná, ale často aj rodinná. V katolíckej cirkvi je to prvá sviatosť, ktorou sa dieťa prijíma do spoločenstva veriacich. Práve preto sa neraz vynára otázka, či je potrebné kňazovi, ktorý krst vykonáva, priniesť aj nejaký dar alebo finančný príspevok. Podobnú otázku otvorila aj jedna mamička z Trnavy, ktorá plánuje krst dieťaťa v Pútnickej bazilike sv. Mikuláša, ktorá je pre mnohých Trnavčanov známa aj ako Hrubý kostol.

Reakcie ľudí boli rôznorodé. Niektorí sa podelili o skúsenosť, že farárovi dali peniaze, víno, koláče, či dokonca aj časť slávnostného obeda. Ďalší zdôrazňovali, že príspevky či darčeky sú dobrovoľné. Iní rodičia však reagovali opačne, že nič nedávali a ani nikto nič nepýtal, pretože krst má byť aj tak zadarmo. Silvia priblížila vlastnú skúsenosť, že kňaz dokonca odmietol prijať peniaze a povedal, že ak chcú, v kostole je pokladnička a tam môžu prispieť. Takže je to úplne na vás.

Je to na vás, či dáte víno, či zákusky alebo oboje. Peniaze sa dávajú za krst, majú nejaký cenník všade. Slušne nám povedal, že ak chceme, v kostole je pokladnička a tam môžeme prispieť. Takže je to úplne na vás. Nič sme nedávali a ani nikto nič nepýtal. Krst má byť aj tak zadarmo. Inak vtedy krstili minimálne osem detí naraz. Nedali sme nič, ale pána farára sme pozvali na obed. Krstili sme tam už osem detí a ani nikto iný farárovi nič nedával, uviedol ďalší Trnavčan.

tags: #hruby #kostol #trnava #krst #dietata