Farnosť Opatová nad Váhom, nachádzajúca sa v tesnom susedstve "Starej" Skalky, významného opátstva pre katolíckych Slovákov, má bohatú a hlbokú históriu, ktorá je s týmto pútnickým miestom úzko prepojená už od najstarších čias.
Skalka pri Trenčíne
Počiatky a prepojenie so Skalkou
História dosvedčuje, že v jaskyni na Skalke žili svätí pustovníci sv. Andrej a Benedikt, z ktorých sv. Benedikt tu život položil ako mučeník. Nad jaskyňou, kde žili svätí pustovníci, založil nitriansky biskup Jakub I. v roku 1220 opátstvo a uviedol doň bratov rehole sv. Benedikta.
Biskup Jakub I. sa zapísal do dejín slovenského cirkevného života zlatými písmenami a bol vynikajúcim sušpastierom i diplomatom. Padol vo vojne proti tatárom pri rieke Slaná r. 1241, keď šiel hájiť vlasť i Cirkev v čele svojho vojska s uhorským kráľom proti divokým a pustošiacim nepriateľom Európy a kresťanstva.
V krátkom čase sa opátstvo na Skalke stalo centrom duchovného života stredného Považia. Osadenstvo kláštora čo do počtu vzrástlo, lebo bolo treba hodne "rehoľníkov na vinici Pánovej." Dá sa to predpokladať z darovacej listiny kráľa Belu IV.
Kráľovské dary a rozvoj Opatovej
Dedina Geste je dnešná Opatová, ktorá darovaním kráľovským dostala meno svojho nového pána - opáta na Skalke. Veľkosť tohto daru dosvedčuje nielen to, že to bol kráľovský dar, ale i záznamy jezuitov, neskorších užívateľov tejto kráľovskej donácie, prezrádzajú, že Opatová bola jadrom ich hospodárstva.
Je však možné, že Opatová - Geste pôvodne patrila ku opátstvu, keďže bola s ním v jednom chotári a len po husitských pustošeniach na Považí v r. 1431, keď Trenčín a akiste aj Skalku spustošili a vypálili zdivočelí Táboriti. Kráľ Žigmund odpúšťa spustošenému Trenčínu dane v r. 1435 a kráľ Matyáš daroval mestu 200 zlatých ešte v r. V tomto čase pripojili asi Opatovú cirkevne k Dobrej.
Nasvedčuje tomu skutočnosť, že Opatovania i Kubrania slávia ešte dnes "hody" dobranského kostolíka: "Povýšenia sv. Kríža" viac ako titulus ecclesia opatov.: Sv. Stanislava, mučeníka. Dobrania o Teplania im vytýkajú že slávia "ukradnuté hody".
Zaujímave je i to, že Skalka dodnes patrí do katastra obce Opatová a dom tamojšieho horára - hájnika má posledné číslo obce Opatovej: 230 - te pod menom "Skalka - hájovňa", hoci obe delí veľká prírodná prekážka: Váh - majúci vyše 2 km širokú plochu na rozliatie svojich vôd.
Zničenie a obnova Skalky
Keď pominulo nebezpečenstvo husitské, Skalka sa obnovila a ďalej plnila úlohu duchovného centra na Považí, dokiaľ ju vojny o habsurgské dedičstvo v r. 1528 nezničily. Sklaku stihol tiež smutný údeľ: "Cisárski páni, rozohnali rehoľníkov (mníchov), majetky opátstva obrátili na žold svojho vojska."
Po rozohnatí rehoľníkov zo Skalky vymrel život na tomto posvätnom mieste. Nitrianski biskupi stali sa opátmi Skalky - prevzali titul, ale majetky malo obsadené "víťazné" vojsko habsburgské.
Avšak už v r. 1551 mala Sklaka zasa opáta: Tomáša Vízkeletiho a poňom bez prerušenia až do roku 1554, kedy ho nitr. Jezuiti dali Skalke svoj ráz, dynamičnosť a dôkladný, systematický program.
Príchod jezuitov a rekatolizácia
V týchto časoch vial v Cirkvi a jej predstaviteľoch jak v Uhorsku tak po celej Európe duch, ktorý naplnil svet z meditácií manrézskych - duch sv. Ignáca z Loyoly. Slávny snem tridenstský dal smernice a biskupi s rehoľami, najmä s jezuitmi boli exactormi - vykonávateľmi rekatolizačného diela v Európe.
Požiadal nitr. biskupa Jána Pyškyho, ktorému Sklaka patrila, aby im ho daroval. "My Ján Pyšky z Bož. milosti nitr. biskup, radca Jeho Veličenstva - dávame na známosť, že po dobrom uvážení čo zlého sa prihodili Cirkvi Pánovej a ešte prihodiť môže pre opovrhnutie pobožnosti u pravej viery a dobre súc si vedomí, že Spoločnosť Ježišova sa dola s veľkou usilovnosťou do práce aby obnovila a zveľadila tieto dve, celej Cirkvi veľmi potrebné a užitočné složky - čo ano protivníci nemôžu popierať - preto sme sa rozhodli, že opátstvo sv. Benedikta, ležiace pri rieke Váh v trenčianskej župe, v nitrianskom biskupstve, všeobecne: Skalkou menované, odovzdáme Pátrom Spoločnosti Ježišovej a ich tak v tom opátstve ako aj v slobodnom kráľovskom meste Trenčíne usadíme čím skôr a čím najistejšie...
Inštalácia jezuitov na Skalke bola ako už spomenuté: dňa neznámeho v septembri 1645, Prvým rektorom na Sklake bol Martin Fábry, Slovák ako hovoria záznamy jezuitov.
Keď počet pátrov na Skalke vzrástol, mohlo sa dať do dôslednšej dušpastierskej práce, zatiaľ zprvoti "poskytujeme katolíckemu ľudu pokrm učenia Kristovho v kostolíku Skalky, a v kostolíku Panny Márie, ktorý je postavený na strmej skale nad Váhom, oddtiaľ vraj shodili martyra Benedikta do rieky." Tak píše rektor jezuitov r.
Cieľ pre ktorý prišli oznamujú takto: " Chceme priniesť do náboženskej tmy svetlo, zabezpečiť si stály pobyt tu, kde si bludárstvo založilo hniezdo - lebo sa tu sústredilo mnoho nevercov z Moravy, Sliezka a Čiech. Sú tu luteráni, pikardíti, husiti, anabaptisti, Rusi, židia, ktorí voľne môžu vyznávať svoju "vieru", len katolíkom sú zakázané služby Božie".
Kostol v Opatovej a jezuitské dedičstvo
Noví majitelia Sklaky a k tej patriaceho majera v Opatovej nemohli nechať "svoju dedinu" len tak bez duchovnej protihodnoty. Môžeme preto právom uzatvárať, že onedlho po upevnení sa jezuitov na Skalke a potom v Trenčíne, pomýšľali tu so stavbou kostola, ktorý dľa Schematismu dioec. nitr. bol postavený v r. 1690 - hoci fara bola založená až za 99 rokov po postavení kostola 1789.
Kostol má všetky znaky stavby, ktorú postavili Jezuiti: barok - hoci veľmi chudobný - plechové nástrešiaky s menogramom Ježišovým - no o nie na poslednom mieste titulus ecl. Sv. Kostol v Opatovej bol teda centrum obrody náboženskej pre naše dve obce.
Opát Ján Lippay dľa zápiskov zaopatril preň potrebný zápražný dobytok, okolití katolícki páni mu darovali ako "desiatky" 150 oviec, niekoľko krav a hospodársky riad. Jezuiti boli dobrými hospodármi a naučili podľa svojich metód pracovať, obrábať zem, sadiť stromy i svojich poddaných.
Pamiatka po Jezuitoch v Opatovej je i socha sv. Jána Nepomuckého, stojaca pri staničke železničnej. Jezuiti stavali kríže v meste (Trenčíne) na križovatkách, v dedinách: Zliechov, Opatová, Dobrá, Piechov, Zamarovec.
Zánik jezuitského rádu a osud Skalky
Skaza Skalky nastala, keď pápež Klement XIV zrušil v r. 1773 Jezuitov. Majetok Skalky zhabal štát a utvoril z neho "študijný fond". Majetok mal hodnotu dľa popisu 212.000 zl. O Skalku bez majetku sa nechcel nik starať.
Rok 1782 ponúkol štát Skalku piaristom, ale na opravy budov nechcel nič prispieť. Piaristi to odmietli. Potom ju ponúkli trenčianskemu farárovi - ale je neprijal. Inventár kostola P. Márie na Skalke porozdávali okolitým farám. Zdá sa, že sa najviac ušlo opatovskej. Dostala zvony, oltárne obrazy - relikvie, azda aj rúcha a prádlo.
Naša farnosť mala dvojitý osoh zo Skalky - duchovný a hmotný. Hmotný osoh musel byť tiež značný. Rok 1667 vykonali jezuiti pre Skalku plnomocné odpustky - to bolo v tom čase vzácne duchovné dobre pre veriacich.
Opatová v 14. - 16. storočí
Písomné správy o duchovnom živote v obci spred roku 1526 takmer vôbec nejestvujú. Možno sa domnievať, že obec Opatová v prvej tretine 14. storočia patrila pod cirkevnú správu stredovekej farnosti Dobrá. Obec Dobrá sa spomína ako samostatná farnosť v roku 1332 (Santa Crucis).
V daňových konskripciách zo 16. storočia sa Opatová spomína v rôznych obmenách. V roku 1532 (Opathocz) ako majetok Nitrianskeho biskupstva. V obci bolo zdanených 7 port. V roku 1536 v obci (appathowec sancti Benedicti) bolo zdanených 10 port. V roku 1548 sa uvádza, že Opatová (Apath circa Trinchinium) bola do základu vypálená a patrí ako majteok nitrianskemu biskupovi. V roku 1578 v Opatovej (Apatfalwa) žil 1 richtár, 11 sedliaci a 2 želiari. Zároveň tu bolo zdanenej 8,5 sedliackej porty.
V premenách času 17. - 19. storočia
V roku 1569 bol vo Wittenbergu vysvätený za evanjelického farára Juraj sopúček z Opatovej. Obec Dobrá získala v roku 1593 evanjelického kazateľa Smeóna Pasquidina.
Možno sa domnievať, že v priebehu 17. storočia sa obec Opatová stala súčasťou farnosti Trenčianska Teplá.
Od roku 1715 veriaci z Opatovej a z celého trenčianskeho okolia každoročne chodili v procesii na slávnostnú svätú omšu do Kostola svätého Františka Xaverského v Trenčíne.
V októbri 1789 bola zriadená nová farnosť v Opatovej. Vyčlenila sa z farnosti Trenčianska Teplá. Zároveň z pôvodného kostola zo Skalky bol prenesený organ s piatimi registrami do farského kostola v Opatovej. Prvým farárom v Opatovej sa stal Ján Michalovič.
V roku 1802 Bola postavená nová školská budova. Na sviatok svätého Stanislava bol v Opatovej posvätený nový cintorín dekanom - farárom Karolom Kerekešom. Vo farskom kostole bol vymurovaný nový chór pre organ.
V roku 1816 vo farsnoti sa konala kánonická vizitácia pod patronátom nitrianskeho biskupa Jozefa Klucha. Zúčastnili sa jej slúžny Pavol Majerský a Jozef Tuchinský ako úradnici Trenčianskej stolice.
Opatovskí farári
Významné roky a farári, ktorí spravovali farnosť:
- 1789 - Ján Michalovič
- 1801 - Nitriansky biskup František Xaver Fuchs vyžiadal od pápeža Pia VII.
- 1832 - Farnosť spravuje vdp.
- 1842 - Do farnosti prichádza vdp.
- 1845 - 12.
- 1855 - Farnosť spravuje do roku 1863 vdp.
- 1864 - Do farnosti v Opatovej prichádza vdp.
- 1875 - Farárom je do roku 1899 vdp.
- 1899 - Do roku 1928 spravuje farnosť vdp.
- 1929 - Len rok vedie farnosť vdp.
- 1931 - Opatovskú farnosť až do roku 1943 spravuje vdp. Jozef Pietrik.
- 1943 - Rok spravuje farnosť vdp.
- 1944 - Farárom v Opatovej je do roku 1951 vdp.
- 1951 - Prichádza do farnosti vdp.
- 1951 - Viktora Rašovca strieda na poste správcu farnosti vdp.
- 1953 - V máji prichádza do farnosti vdp. kanonik Justín Vršanský
- 1967 - Pred Vianocami v roku 1967 prichádza do Opatovej vdp. Prof. Štefan Chmela.
- 1985 - Staručkého prof. Štefana Chmelu nahrádza vdp. Dominik Brňák.
- 1990 - Na miesto správcu Opatovskej farnosti je ustanovený titulárny dekan a cirkevný sudca vdp. Augustín Šuška.
- 2000 - V jubilejnom roku prichádza do farnosti titulárny dekan Teodor Ferko.
- 2013 - Od tohto roku spravuje farnosť vdp. Ján Vician.
- 2023 - Do farnosti prichádza vdp.
Nedávna história a súčasnosť
Opatová nad Váhom bola samostatnou obcou do 31. decembra 1984. Od 1. januára 1985 je administratívne pričlenená k mestu Trenčín ako jeho časť.
V súčasnosti je život vo farnosti stále aktívny. Pravidelne sa tu konajú výstavy s rôznymi tématikami a miestnu školu navštevuje mnoho žiakov.
Významné udalosti v nedávnej histórii farnosti
- 2014: 9. novembra sa vo farskom kostole sv. Michala archanjela konala slávnosť Prvého svätého prijímania.
- 2019: Nový obetný stôl prichádza posvätiť diecézny biskup Mons. Viliam Judák.
- 2021: 29. apríla zomrel v 66. roku života a 43.
- 2024:Vo farnosti sa po sedemdesiatich štyroch rokoch (posledné v roku 1950) uskutočnili ľudové misie,počnúc I. pôstnou nedeľou.
Počas pôsobia farára vdp. Jozefa Pietrika (1930 - 1944) realizujú viaceré práce na zveľadení farského kostola. Maľujú kostol, kladú novú dlažbu „terazzo“, menia nové okná, obnovujú oltáre, spovednice, do chrámu pribúda krížová cesta, Boží hrob, menší zvon, zástavy, betlehem, liturgické rúcha a kostolná bielizeň. Realizujú opravu organu, kostol dostáva nové bohoslužobné predmety.
Budova fary nie je nová. V prvej polovici 20. storočia prechádza tiež rekonštrukciou. Správca farnosti vdp. Jozef Štefánek iniciuje mnohé opravy. Tento kňaz vo farnosti prehlbuje náboženský život, najmä hojné pristupovanie ku sviatostiam.
V roku 1951 prichádza na faru v Opatovej dp. Viktor Rašovec, kaplán z Dubnice. Púšťa sa do obnovy kostola po prechode vojnového frontu. Od 1. septembra 1951 začínajú sláviť v Kubrej dve nedeľné sväté omše. Obec má v tom čase asi dvetisíc obyvateľov.
Na jar roku 1952 dostávajú, tak farský ako aj filiálny kostol nové osvetlenie. V lete pribúda vo farskom kostole aj ozvučenie, nakoľko sa na bohoslužby schádza toľko veriacich, že sa nezmestia do vnútra chrámu.
Od mája 1953 prichádza do farnosti vdp. kanonik Justín Vršanský. Prichádza do Opatovej v neľahkých rokoch, poznačených zložitou spoločenskou situáciou. Štátna správa rozpúšťa všetky rehole a kongregácie, náboženské spolky a združenia sú zakázané, náboženstvo sa v školách môže učiť až po skončení vyučovania. i napriek nepriaznivej klíme v spoločnosti obnovuje strechu fary a necháva vymaľovať kostol v Kubrej.
Pred Vianocami v roku 1967 prichádza do Opatovej vdp. Štefan Chmela. Vo farských kronikách pán profesor píše, že vo farnosti nachádza živý náboženský život.
V polovici osemdesiatych rokov 20. storočia prichádza do opatovskej farnosti mladý kňaz Dominik Brňák. Najskôr ako kaplán, neskôr ako správca farnosti. Mladosť a nadšenie dávajú predpoklad čulej pastoračnej činnosti tohto kňaza.
Začiatkom deväťdesiatych rokov nitriansky biskup ustanovuje za správcu farnosti Opatová vdp. dekana Augustína Šušku. Pôsobí ako sudca cirkevného súdu a napriek nepriaznivému zdravotnému stavu sa venuje horlivej starostlivosti o svojich veriacich.
Titulárny dekan Teodor Ferko prichádza do opatovskej farnosti v jubilejnom roku 2000. Okrem dušpastierskej činnosti sa venuje aj mnohým rekonštrukčným prácam. Počas jeho pôsobenia opravujú vežu farského kostola, prebieha kompletná výmena krovu a mnohé ďalšie menšie, či väčšie opravy.
Od roku 2013 spravuje farnosť vdp. Ján Vician. Pokračuje v pastoračnej starostlivosti o svojich farníkov. Počas jeho pôsobenia vo farnosti prebieha úprava interiéru i exteriéru farskej budovy. Obnovy sa dočkal aj interiér farského chrámu. Kostol maľujú, mení sa elektroinštalácia, osvetlenie, ozvučenie a kostol dostáva nové, plynové kúrenie. Do presbytéria je v roku 2019 osadený nový kamenný oltár, ktorý prichádza posvätiť diecézny biskup Mons. Viliam Judák.
Pastoračné pôsobenie Jána Viciana do veľkej miery ovplyvňuje aj obdobie celosvetovej pandémie koronavírusu. V tomto čase musí reagovať na odporúčania štátnej správy a hygienikov, ktoré zasahujú aj do organizácie bohoslužieb. Aj napriek mnohým zákazom a obmedzeniam sa snaží prostredníctvom on-line prenosu prinášať svojim farníkom slávenie liturgie.
Ďalšie informácie
Pre hlbšie pochopenie histórie farnosti Opatová nad Váhom odporúčame preštudovať si diplomové práce Petra Gunára a Róberta Lacíka, ktoré sa venujú histórii trenčianskej farnosti.