Farnosť svätých košických mučeníkov v Humennom je živé spoločenstvo veriacich, ktoré sa snaží o duchovný rast a šírenie evanjelia. V tomto článku nájdete dôležité informácie o jej histórii, kňazoch, spoločenstvách a aktuálnych oznamoch. História farnosti je bohatá a siaha do minulosti. Farnosť má aj svoje filiálky, medzi ktoré patria: Brestov Gruzovce Slovenská Volová Kalvária
Svätý Otec František vyhlásil Jubilejný alebo Svätý rok, ktorý sa slávi každých 25 rokov. Svätý rok 2025 bude zahájený otvorením Svätej brány baziliky svätého Petra vo Vatikáne 24. decembra 2024 a ukončený uzavretím tejto brány 6. januára 2026 pri slávnosti Zjavenia Pána.
V nedeľu 29. decembra potom pápež otvorí Svätú bránu Lateránskej baziliky v Ríme. V ten istý deň bude vo všetkých katedrálach a konkatedrálach po celom svete slúžiť svätú omšu miestny biskup pri príležitosti otvorenia Jubilea - teda aj v Košiciach. Na slávnosť Bohorodičky Panny Márie 1. januára 2025, otvorí pápež František Svätú bránu Baziliky Santa Maria Maggiore a Svätú bránu Baziliky sv. Pavla za hradbami v nedeľu 5. januára pri vigílii Zjavenia Pána.
Významným obsahom svätých rokov je výzva k odpusteniu vo všetkých vzťahoch a na všetkých úrovniach, čo súvisí aj s možnosťou získania tzv. odpustkov.
V tomto článku sa pozrieme na životy a mučenícku smrť svätých Marka Križina, Melichara Grodzieckeho a Štefana Pongráca, známych ako Košickí mučeníci. Títo traja kňazi, hoci neboli rodom Slováci, pôsobili na území Slovenska a tu aj zomreli mučeníckou smrťou, svedčiac o svojej viere.
Ich životy a obeta sú inšpiráciou pre katolíkov na Slovensku a pripomínajú dôležitosť pevnej viery. Košickí mučeníci Marek Krížin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz, sa uctievajú na Slovensku, i keď žiaden z nich nebol rodom Slovák. Všetci traja ku koncu svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou.
Svätí Košickí mučeníci sú symbolom vernosti a odvahy v časoch náboženských a politických nepokojov. Úcta košických mučeníkov nestratila nič zo svojej aktuálnosti ani v období zvýšeného ekumenizmu. Naopak, ešte zreteľnejšie zdôrazňuje jeho potrebu a význam.
Pozrime sa bližšie na ich životy a okolnosti, ktoré viedli k ich mučeníckej smrti.
Historické pozadie
Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia vlády kniežaťa Gabriela Bethlena. Bolo to v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. Uhorsko, do ktorého vtedy patrilo Slovensko, sa po tragickej bitke pri Moháči (r. 1526) dostalo do kritickej situácie. Turci nezadržateľne postupovali do strednej Európy a obsadili celé terajšie Maďarsko.
K vojenskému a politickému rozvratu v Uhorsku pristúpil aj náboženský. Zo situácie sa usilovali vyťažiť sedmohradské kniežatá, ktoré sa spojili s Turkami proti habsburskej vláde, aby sa tak pod patronátom Turkov mohli stať pánmi zvyškov uhorského územia.
Okrem Sedmohradska to bolo Slovensko, ktoré veľmi trpelo výbojmi sedmohradských vojvodov, lebo títo nevystupovali iba ako politicko-vojenskí odporcovia Habsburgovcov, ale aj ako mocenskí predstavitelia protestantizmu. Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia vlády kniežaťa Gabriela Bethlena.
Sedmohradska. štátom a poslušným vazalom Tureckého sulatanátu. podľa nich asi tyranom nebol. svoje povstania s istanbulskou diplomaciou. protihabsburgské povstania, ktoré prebiehali od konca 16. ktoré sa začalo v roku 1619. stavovskú slobodu, za ktorú toľko bojoval proti Habsburgovcom.
zaneprázdnený protestantským povstaním českých stavov, pripravil ofenzívu. spustil v roku 1619. udomácňovať predovšetkým na území dnešného Slovenska. v tej dobe nachádzali aj zmienení traja jezuitskí kňazi.
Gabriel Bethlen
Životy Košických Mučeníkov
Traja kňazi, Marek Križin, Melichar Grodecki a Štefan Pongrác, pochádzali z rôznych krajín, ale ich cesty sa stretli v Košiciach, kde spoločne prežívali a slúžili svojej viere. Ich príbehy sú príkladom oddanosti a obetavosti.
Svätý Marek Križin (Kríževčanin)
Najmladší z mučeníkov, ale cirkevnou hodnosťou najvyššie postavený, bol kanonik Marek Štefan Križin, nazývaný aj Križevčanin. Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Tam získal roku 1610 titul magistra filozofie a fyziky.
Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. No už v roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup (sídliaci v Trnave) Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami. Marek Krížin za istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole.
Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.
Svätý Melichar Grodziecki
Narodil sa roku 1582 alebo roku 1583 v Alvinci v Sedmohradsku. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži (ter. Rumunsko). Po nich sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Odtiaľ ho poslali predstavení do Prahy, kde ako mladý klerik vyučoval na gymnáziu a začal študovať filozofiu.
Od roku 1611pokračoval v štúdiách v Štajerskom Hradci. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Predstavení mu určili za pôsobisko Humenné na východnom Slovensku, kde bol kazateľom a prefektom štúdií na jezuitskom kolégiu. Od roku 1618 Pongrácz účinkoval v Kočiciach a na okolí.
Svätý Štefan Pongrácz
Pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1584. V príbuzenstve mal viacerých významných duchovných. Jeden strýko bol biskupom, iný prepoštom a jeden z matkiných príbuzných dokonca mučeníkom. Bol to moravský blahoslavený Ján Sarkander.
Podobne ako Marek Križin aj Melichar Grodziecki študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť. Tento zámer uskutočnil ako 19-ročný, keď bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne.
Po skončení noviciátu študoval a medzitým i vyučoval na viacerých miestach: v Brne, v Prahe, v Štajerskom Hradci a znova v Prahe, kde bol v roku 1614 vysvätený za kňaza. Za čas bol i riaditeľom ústavu pre chudobných žiakov. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc.
Umučenie
Obaja jazuiti (Grodziecki a Pongrácz) bývali a mali kaplnku v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóczyho. Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome. Situáciu väzňov sťažoval citeľný hlad a smäd.
V takom stave ich navštívili protestantskí predstavitelia a žiadali ich, aby sa zriekli katolíckej viery. Kanonikovi sľúbili cirkevné majetky, ktoré spravoval. Vtedy nastúpili do akcie vojaci. Nedali kňazom pokoj a surovo s nimi zaobchádzali. Dňa 6. septembra večer ešte od nich žiadali výkupné. Keď však duchovní nemohli splniť ani túto požiadavku, vojaci im pohrozili smrťou. Kňazi vedeli, že musia brať túto hrozbu vážne.
Posledné dejstvo drámy sa odohralo krátko po polnoci zo 6. na 7. septembra. Do izby, kde boli kňazi, sa vrútila skupina ozbrojencov, s ktorými prišiel aj kalvínsky kazateľ Alvinczi. Pongrácza hneď zrazili na zem a zviazali ho. Nato nútili oboch jezuitov, aby sa stali kalvínmi.
Keď títo odmietli, nastalo mučenie. Najväčšmi sa vyvŕšili na Pongráczovi. Za ruky ho zavesili na hradu povaly, vyrezali mu pohlavie, hlavu mu stiahli povrazom a pálili ho fakľami, až mu vyšli črevá. Grodzieckeho veľmi dopichali. Kanonika navádzali, aby sa pridal k tým, čo vyznávajú "uhorské náboženstvo" a bojujú proti "cudziemu tyranstvu". Keď ten slušne, ale rozhodne odmietol, tiež ho pálili a napokon sťali. Hlavu odťali aj Grodzieckemu.
Najdlhšie mučili Pongrácza, ktorému tiež dva razy sekerou zaťali do hlavy. Nakoniec všetky tri nehybné skrvavené telá hodili do odpadovej žumpy miestodržiteľovho domu. Pongrácz vtedy nebol ešte celkom mŕtvy.
Košickí mučeníci
Zvesť o krutej smrti bezbranných kňazov sa rýchlo rozšírila a zhrozili sa nad ňou i mnohí protestanti. Katolíci sa dožadovali aspoň mŕtvych tiel zabitých duchovných, aby ich mohli dôstojne pochovať. Napokon predsa dostali katolíci telesné pozostatky svojich hrdinských duchovných pastierov. Stalo sa to za zvláštnych okolností 6 mesiacov po ich smrti.
V marci 1620 knieža Gabriel Bethlen vystrojil v tom istom dome, kde boli kňazi umučení, hostinu na počesť uhorského palatína Žigmunda Forgácha. Pri hostine požiadal do tanca nábožnú palatínovu manželku Katarínu, rodenú Pálffyovú, ktorá prijala výzvu s podmienkou, že bude môcť slušne pochovať telá troch mučeníkov. Bethlen súhlasil.
Mestský kat prezradil miesto ich tajného hrobu. A tak mohli katolíci prevziať vzácne relikvie. Najprv ich previezli do Nižnej Šebastovej a potom do Hertníka, kde mali Forgáchovci majetky. Napokon roku 1635 boli pozostatky košických mučeníkov prevezené do Trnavy, kde boli najprv uložené v kostole klarisiek.
Ostrihomský arcibiskup (a od roku 1629 kardinál) Peter Pázmány zaviedol kánonický proces, ktorý mal viesť k blahorečeniu košických mučeníkov, a požiadal pápeža Urbana VIII., aby dovolil ich verejné uctievanie.
Svätorečenie a odkaz
Žiadosť znova predkladali viacerí Pázmányovi nástupcovia (J. Lippay, J. Szelepcseny, Ján Scitovský). V Ríme však proces postupoval veľmi pomaly. Konečne po viacnásobnom prešetrení života a smrti umučených kňazov ich vyhlásil za blahoslavených pápež Pius X. dňa 15. januára 1905 a o 90 rokov neskôr, 2. júla 1995 pápež Ján Pavol II.
Liturgická pamiatka košických mučeníkov sa na Slovensku slávi vo výročný deň ich smrti - 7. septembra.
Kanonizácia košických mučeníkov v Košiciach na letisku časti Barca bol najdôležitejší bod návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995. Svätý Otec prišiel do Košíc a v nedeľu 2. júla 1995 vyhlásil troch kňazov - Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca - ktorí v dňoch 7. - 8.
Guľovačka s pápežom Jánom Pavlom II. v Prešove :-)
Svätých Košických mučeníkov arcidiecéza pripomenula minulý rok, kedy pri príležitosti 400. výročia ich úmrtia zavŕšila ich Jubilejný rok. Slávnosti sa zúčastnili viacerí vzácni hostia: apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello, J. Em. Péter kardinál Erdő, ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup a prímas maďarský, J. Em.
Dva relikviáre navštívili všetky farské chrámy arcidiecézy. Na druhej strane ich svätý pápež Ján Pavol II. mohol svätorečiť priamo v Košiciach, čo bola veľká milosť.
Košickí mučeníci z lásky k Ježišovi neopustili Košice, aj keď vedeli, že sa blíži nebezpečenstvo. Zostali so svojím maličkým stádom. Zachovali sa ako dobrí pastieri. Necúvli ani zo strachu, ani kvôli sľúbeným výhodám, nezapreli Krista, ale zostali verní Svätému Otcovi a Cirkvi, v ktorej boli povolaní vykonávať službu. Ich vernosť nás oslovuje a priťahuje ako magnet.
Košická metropolia vyrástla doslova z Kristovej Krvi a z krvi mučeníkov. Ich krvou však nasiakla naša slovenská zem a opatrovala ich umučené telá v Šebastovej, Hertníku i v Trnave.
Súčasnosť farnosti
Na prelome augusta a septembra 2024 sme oslávili 30. výročie posviacky farského kostola sv. košických mučeníkov. Kostol bol vysvätený 28.8.1994 košickým biskupom Alojzom Tkáčom. V deň výročia 28.8.2024 slúžil sv. omšu v našom kostole farár z farnosti sv. Bartolomeja v Košiciach-Myslave, Mgr. Ján Hudák. Oslavu výročia sme zakončili v nedeľu 1.9.2024 slávnostnou sv. omšou za účasti viacerých kňazov.
Hlavným celebrantom bol Mons. prof. ThDr. Gabriel Ragan, PhD., toho času pôsobiaci na Teologickej fakulte KU v Ružomberku. Vdp. Ragan bol farárom v našej farnosti počas výstavby chrámu. Na rozhodnutie o výstavbe nového chrámu, ale aj na iné udalosti z výstavby si spolu s veriacimi pospomínal aj počas homílie. Koncelebrujúcimi kňazmi boli aj kanonici, Mgr. Imrich Anderko a ThLic. Tibor Závadský, ktorý aj v rámci svojho dôchodku prichádzali do našej farnosti na výpomoc pri slúžení sv.
Farské rady a spoločenstvá
Pre efektívne fungovanie farnosti sú dôležité farské rady:
- Farská ekonomická rada
- Farská pastoračná rada
Vo farnosti aktívne pôsobia rôzne spoločenstvá, ktoré obohacujú život veriacich:
- Ružencové bratstvo
- Modlitby matiek
Bohoslužby a sviatosti
Pravidelné bohoslužby sú dôležitou súčasťou života farnosti. Farnosť ponúka prijatie sviatostí a svätenín:
- Krst
- Birmovanie
- Eucharistia (1. sv. prijímanie)
Doprava v okolí farnosti
Pre lepšiu orientáciu uvádzame zoznam zastávok MHD v okolí farnosti:
- Humenné, sídl. III.
- Humenné mesto
- Humenné, rešt. Verchovina
- Humenné, Sninská ul., ZŠ
- Humenné, Štefánikova ul., MŠ
- Humenné, Kukorelliho ul.
- Humenné, Jasenovská ul. č. d. 17
- Humenné, Jasenovská č. d. 23
- Humenné, Sokolovská ul.
- Humenné, Obchodná akadémia
- Humenné, rešt.
Premávajú tu aj tieto linky MHD:
- Train 94XX: Humenné - > Stakčín
- Bus 702413: Humenné, žel. st. = > Snina, nám.
- Bus 702403: Humenné, žel. st. = > Lackovce, č. d. 39
- Train 94XX: Stakčín - > Humenné
- Bus 702406: Jasenov, otoč. = > Humenné, žel. st.
- Train 89XX: Humenné - > Medzilaborce mesto
- Bus 702413: Snina, nám. = > Humenné, žel. st.
- Bus 702406: Humenné, žel. st. = > Jasenov, otoč.
- Train 89XX: Medzilaborce mesto - > Humenné
- Bus 702403: Lackovce, č. d. 39 = > Humenné, sídl. II/A = > Humenné, žel. st.