Akú pozíciu zastupuje Žiga v Národnej rade SR?

Šéfa parlamentu dočasne zastupuje podpredseda parlamentu Peter Žiga (Hlas). Už od začiatku totiž blokuje naplnenie koaličnej zmluvy najmenšia koaličná strana SNS.

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) nemá riadne vedenie takmer pol roka, tento post nie je obsadený od zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta. Dôvodom je spor dvoch vládnych strán - Hlas a SNS - o post šéfa parlamentu.

Hlas trvá na svojom a dôležitú funkciu nechce ustúpiť, podľa politológov by druhá najsilnejšia strana by zo všetkých scenárov vyšla v pozitívnom svetle, len ak si post šéfa NR SR udrží.

Po dlhej odmlke sa k situácii vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, po stretnutí s dočasným šéfom parlamentu Petrom Žigom (Hlas) v pondelok vyzval na vyriešenie sporu. To, že agenda nie je hotová a nemožno ju schváliť v pléne, priznal aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý sa s hlavou štátu stretol v utorok popoludní.

Podľa Hlasu upravuje rozdelenie postov koaličná zmluva, ktorá vychádza z výsledkov parlamentných, nie prezidentských volieb a tak sa nič meniť nemá. Danko pred časom uviedol, že spor sa má vyriešiť v auguste a komunikoval o tom aj s Ficom, ale aj s lídrom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom.

Vládna koalícia musí tento problém definitívne vyriešiť. „Ak je politické napätie, tak treba jednoducho hľadať rozuzlenie tohto problému a neodkladať ho na neurčito, pretože to neprospieva k stabilite,“ vyhlásil prezident. Podotkol, že nebude do procesu zasahovať, no zdôraznil, že rešpektuje výsledky parlamentných volieb.

Pomerne jasne sa však vyjadril Žiga. „Podľa koaličnej zmluvy táto pozícia patrí strane Hlas. Tým pádom my budeme toto považovať za porušenie koaličnej zmluvy a budeme otvárať koaličnú zmluvu,“ povedal zastupujúci šéf NR SR na margo požiadavky Danka, no jedným dychom dodal, že necíti potrebu ju aktuálne otvárať.

Po utorkovom stretnutí s Pellegrinim Fico uviedol, že koalícia sa ešte stále na šéfovi NR SR nedohodla a agenda nie je pripravená na to, aby sa o konkrétnom návrhu mohlo hlasovať. „Rozhodujúcu úlohu musia zohrať dve strany - Hlas a SNS,“ povedal a svojich koaličných partnerov vyzval, aby sa dohodli.

Ak sa budú podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka meniť posty vo vláde, tak bude otvorenie koaličnej zmuvy nevyhnutnosťou. Pokiaľ SNS nakoniec post šéfa NR SR dostane a Hlas by otvoril koaličnú zmluvu, znamenalo by to rozsiahle rokovania o zmenách aj na iných postoch.

„Keď je otvorená koaličná zmluva, každá pozícia v rámci vlády aj parlamentu je tým pádom na stole a budeme o nej diskutovať,“ povedal Žiga. Nemyslí si však, že by bola spochybnená pozícia ktoréhokoľvek ministra. Navyše Fico už podporu Suskovi a Šimkovičovej vyjadril.

Ak k niečomu takémuto Hlas pristúpil, boli by podľa Štefančíka na mieste pochybnosti o jeho reálnom vplyve. Pellegrini ešte ako líder Hlasu nekomentoval mnohé útoky zo strany Danka pred prezidentskou kampaňou a strana znáša aj kritiku Dolinkovej.

Ako najpravdepodobnejší scenár sa zatiaľ aj podľa politológov, a to napriek niekoľko mesiacov absentujúcej dohode, ukazuje to, že Hlasu post šéfa parlamentu ostane. Dohoda však zatiaľ nepadla a podľa prezidenta aj premiéra spor trvá a o konkrétnom návrhu nie je možné hlasovať.

Pellegrini zdôraznil, že bez ohľadu na akékoľvek politické súboje opozície a koalície musia pomery v NR SR v hrubých rysoch rešpektovať výsledok parlamentných volieb.

Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady (NR SR) otvoril líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Novým predsedom parlamentu sa stal Peter Pellegrini, ktorý v tajnej voľbe získal 131 hlasov, pričom na zvolenie potreboval podporu minimálne od 76 poslancov. Pellegrini sa poďakoval Kollárovi za korektnú spoluprácu v uplynulom volebnom období. Zároveň vyjadril vďaku poslancom, ktorí ho zvolili do funkcie.

Parlament vyzval k tomu, aby prispel k vyššej politickej kultúre na Slovensku. Jeho nový predseda si praje, aby NR SR bola radou, ktorá myslí na celý národ, nielen na jeho časť, a takou, za ktorú sa národ nemusí hanbiť. Pellegrini chce, aby poslanci vykročili do nového volebného obdobia so základným politickým konsenzom o pomoci občanom. Každému poslancovi zaželal čo najlepšie osobné rozhodnutie.

Nasledovať bude voľba štyroch podpredsedov NR SR. SaS navrhne Máriu Kolíkovú za predsedníčku v Osobitnom kontrolnom výbore NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS). Ondrej Dostál bude nominovaný za podpredsedu ústavnoprávneho výboru a tiež výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

Počas schôdze budú zvolení aj noví predsedovia a podpredsedovia parlamentu. Poslanci sa tiež dohodnú o počte podpredsedov snemovne, o ktorých sa bude tajne hlasovať. Na stretnutí zvolia aj parlamentné výbory.

Z registra politických strán vyplýva, že hnutie OĽANO a priatelia sa premenovalo na Slovensko. Názov zmenilo druhýkrát v tomto roku, keďže doň zakomponovalo aj platformy, s ktorými kandidovalo v parlamentných voľbách. Hnutie tvrdí, že je to prejav záväzku voči čestným ľuďom, ktorým na krajine záleží.

Predsedom poslaneckého klubu strany Smer-SD sa stal Ján Richter. Klub Progresívneho Slovenska povedie Martin Dubéci. Na čele klubu Hlas-SD bude Róbert Puci. Poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD) a Anna Záborská (OĽANO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí) sa schôdze nezúčastnili.

„Pristupujte k svojej práci s pokorou, s rozvahou, keďže sa krajina nachádza nie v najľahších časoch. Buďte pre občanov SR oporou. Slovensko

Budova Úradu vlády SR. Zdroj: TASR

Verejné obstarávanie a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO)

Na piatkovom (23. 9.) verejnom vypočutí kandidátov na funkciu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) sa na Úrade vlády (ÚV) SR zúčastnili z pôvodných štyroch záujemcov len dvaja. A to Peter Kubovič a Tomáš Lepieš.

Ako pred začiatkom vypočutia prvého kandidáta oznámil predseda výberovej komisie a vedúci Úradu vlády (ÚV) SR Július Jakab, ostatní dvaja záujemcovia o post predsedu ÚVO Ľubomír Kubička a Helena Polónyi nepredložili do piatkového rána potvrdenie o previerke na stupeň tajné, takže na verejné vypočutie neboli pripustení.

Slovenské verejné obstarávanie podľa Kuboviča „nie je v takej kondícii, ako by malo byť“. „Dlho sme už členská krajina EÚ a naše verejné obstarávanie stále nemáme stabilizované, stále nemáme vyriešené právno-aplikačné problémy. Verejní obstarávatelia v mnohých ustanoveniach zákona o verejnom obstarávaní tápu, meníme dosť často legislatívu,“ povedal Kubovič.

Európska legislatíva je podľa neho stabilná aspoň na 10 rokov. „Ak by som bol predsedom ÚVO, orientoval by som sa na zlepšenie výkladu zákona o verejnom obstarávaní. My si ho nemôžeme dovoliť meniť takými zásadnými reformami, že sa mení základ zákona,“ podčiarkol Kubovič.

ÚVO by sa podľa neho mal sústrediť na konkrétne nákupné praktiky, aby napríklad pre starostu obce bolo jednoduché do formulára ÚVO len doplniť parametre svojho obstarávania. Po obstarávaní by mal istotu výsledku verejného obstarávania.

Lepieš by sa ako prípadný predseda ÚVO chcel zamerať na tzv. detašované centrá ÚVO a tzv. jednotné európske domy. A to aby verejní obstarávatelia a prijímatelia eurofondov mali zjednodušený prístup k službám úradu v regiónoch. Chcel by tiež zabezpečiť, aby sa malé obce pri verejnom obstarávaní spájali, aby proces bol pre ne efektívnejší.

„Mal by vzniknúť inštitút spoločného príležitostného verejného obstarávania,“ uviedol. Do praxe by chcel Lepieš zaviesť vzorové súťažné podklady, najmä na obstaranie jednoduchých opakujúcich sa služieb, napríklad stavebných prác.

„Bolo by dobré sa v činnosti úradu viac sústreďovať na podnikateľov. Doteraz sa činnosť úradu sústreďovala najmä na verejných obstarávateľov,“ povedal okrem iného pri prezentácii svojich predstáv Lepieš.

Podľa Jakabových slov sa výberová komisia zhodla, že pri hodnotení kandidátov bude sledovať šesť okruhov. A to vzdelanie, odbornosť, manažérske zručnosti, základné vybavenie kandidáta (jazykové, komunikačné schopnosti), integritu uchádzača a konflikt záujmov.

Členovia odbornej komisie

• Július Jakab (predseda výberovej komisie)
• Metod Špaček (vedúci Kancelárie prezidenta SR)
• Jaroslav Ivančo (podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR)
• Jozef Sedlák (námestník Generálnej prokuratúry SR)
• Tibor Menyhart (predseda Protimonopolného úradu SR)
• Peter Kozák (generálny tajomník služobného úradu na Ministerstve obrany SR)
• Roman Koreň (generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko)
• Zuzana Petková (riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu)
• Tomáš Kučera (riaditeľ odboru kontroly verejného obstarávania na Ministerstve kultúry SR)
• Ján Kutan (člen predsedníctva Slovenskej advokátskej komory)
• Ľuboš Kostelanský (Transparency International Slovensko)

Petra Pellegriniho mohol na poste predsedu parlamentu dočasne nahradiť Andrej Danko. Po tom, ako šéf Hlasu vyhral prezidentské voľby, zanikol jeho mandát poslanca v parlamente, čím stratil aj právo predsedať mu. Pellegrini poveril Žigu narýchlo. V pondelok po voľbách tvrdil, že tak urobil v deň volieb.

„Ďalšou zaujímavosťou je, že rozhodnutím Petra Pellegriniho (údajne) zo soboty 6. apríla bol nielen výkonom právomocí predsedu NR SR poverený Peter Žiga, ale zároveň bolo zrušené rozhodnutie predsedu NR SR č. 96 zo dňa 6. decembra 2023, ktorým bolo predtým určené poradie zastupovania predsedu NR SR jeho podpredsedami,“ podotýka Dostál.

Poslanec podotýka, že po prezidentských voľbách šlo o jedno z rozhodnutí, ktoré sa nenachádzalo na webovej stránke Národnej rady. Podal teda žiadosť a z odpovede vplýva, že Andrej Danko bol na prvom mieste v poradí zastupovania predsedu parlamentu. Robert Fico si však myslí, že ideálnou možnosťou by bol Danko. Hlas s tým ale nesúhlasí.

Záujem SNS o post potvrdil aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. „Strana Hlas-SD chce na tento post nominovať pána Rašiho. Táto funkcia patrí podľa platnej koaličnej dohody Hlasu,“ nechal sa zase počuť minister práce Erik Tomáš začiatkom tohto týždňa v Rádiu Expres. Rovnaký názor na vec má aj samotný Richard Raši.

Politológ Tomáš Koziak považuje Dankovu požiadavku za nadštandardnú a zrejme za prejav politického vydierania.

Už o dva týždne sa začína ďalšia riadna schôdza, na ktorej čakajú poslancov desiatky zákonov.

Hlas verzus SNS. Aj keď má koalícia za sebou niekoľko sporov, základný vyriešený stále nie je.

Napätie na linke Hlas - SNS. Bude na koaličnej rade dusno? Taraba si rýpol do Druckera. Šéfa NR SR rieši Danko s Ficom

Nominant Hlasu na šéfa parlamentu Richard Raši chce, aby šlo o dohodu všetkých partnerov a všetko vyriešia za zatvorenými dverami, pretože názorový nesúlad nechcú „zbytočne prepierať“ na verejnosti. „Nehádžem sa tu o zem, čakáme slušne, porozprávame sa slušne.

Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner hodnotí vyjadrenie Žigu ako také „tance okolo“. „Aby si aj v SNS rozmysleli, či im to za to stojí,“ myslí si.

Dlhodobo sa v kuloároch hovorí o nespokojnosti s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou (Hlas), ale aj s krokmi ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).

Šutaj Eštok: Šéf NR SR patrí Hlasu, každý nech si rieši svojich ministrov

Nemyslí si však, že by bola spochybnená pozícia ktoréhokoľvek ministra.

Politológ Cirner nepovažuje tento scenár za reálny. „Neviem či Hlas túži po rezorte kultúry, myslím si, že nie,“ povedal.

Rekonštrukcia vlády nie je témou dňa ani podľa ministrov. Podľa Dolinkovej o tom neuvažujú v Hlase ani v koalícii.

„Bola by to fatálna chyba zo strany Hlasu. Jednak má strana právo na stoličku šéfa parlamentu, ale čo je podstatné, nevidím dôvod, prečo by Hlas pomáhal SNS dostať sa z tých ťažkostí, do ktorých Martina Šimkovičová SNS dostala.

Do úvahy prichádza aj to, že post šéfa NR SR dostane SNS a Hlas nakoniec ustúpi.

Drucker síce kritizoval nový zákon, ktorý obmedzí propagáciu tém súvisiacich so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou a predtým, za čo sa do neho obul minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), a predtým aj zákon o mimovládkach, no nakoniec rétoriku v Hlase stále zjemnia.

„Domnievam sa, že to môže mať súvis s voľbou nového predsedu NR SR. Bývalý líder Hlasu pán Pellegrini vymenoval pána Gašpara a Smer podporí pána Rašiho na post šéfa parlamentu,“ uviedol Cirner.

Do úvahy prichádza aj to, že by SNS požadovala niečo na oplátku. „Samozrejme, vždy je to o vyjednávaní, ústupkoch a dohodách v zmysle niečo za niečo,“ hovorí Cirner.

Podľa Štefančíka už však SNS dostala nové ministerstvo. „Chuť Andreja Danka po mocenskom vplyve stále nie je uspokojená. Ak by sa koaličná zmluva otvorila bez akejkoľvek dohody, znamenalo by to rozpad koalície, čo však nepredpokladá ani jeden z odborníkov a ani samotní aktéri vládnej koalície.

„Takýto scenár je možný len v snoch voličov opozičných strán. Stretnutie s premiérom Ficom bolo druhým zo série stretnutí, ktoré si prezident naplánoval na koniec augusta.

Čítajte viac Kmec: Okrúhly stôl by mohol byť začiatkom septembra. KDH je za, no nevidí to reálne

Po jeho návrate však bolo jasné, že nič také sa konať nebude, aj keď ani v Smere nemali na zmierenie a konanie okrúhleho stola rovnaký názor. Niektorí sú rázne proti podobne, ako SNS, iní sú tomu otvorení.

Okrem Žigu a Fica prídu do paláca postupne lídri všetkých parlamentných strán a „reagujúc na aktuálnu situáciu aj príslušní ministri, pri ktorých to uzná za vhodné“.

Prehľad kľúčových aktérov a ich pozícií:

tags: #aky #post #zastupuje #ziga