Február je mesiac, kedy si pripomíname výročia narodenia a úmrtia našich blízkych. Slovensko má mnoho osobností, ktoré vynikli a zaslúžili sa o budovanie krajiny. V tejto rubrike si pripomíname osobnosti, ktoré ostali verejne známymi a v pamäti mnohých obyvateľov bez ohľadu na to, koľko generácií po nich už prišlo.
V týchto dňoch si pripomíname aj osobnosť Alexandra Šindelára, piešťanského dekana a starostu, ktorý bol zavraždený 2. novembra 1947. Jeho vraždu si pamätajú už len tí najstarší obyvatelia mesta. Možno niektorí z nich ešte ako mladučkí kráčali 5. novembra 1947 v sprievode desiatich tisícok ľudí k cintorínu na Žilinskej ceste, aby odprevadili a vzdali úctu kňazovi, ktorý bol osobným priateľom Andreja Hlinku i oboch Winterovcov.
Kolonádový most v Piešťanoch, jeden zo symbolov mesta.
Životopis Alexandra Šindelára
Alexander Šindelár začínal svoju cirkevnú činnosť v roku 1913 v obci Malženice (okres Trnava). Tu stál pri zrode prvej mládežníckej organizácie - Omladiny. V priestoroch fary vytvoril podmienky pre divadelné predstavenia a schôdzkovú činnosť. S členmi Omladiny nacvičil v priebehu roka až dvadsať divadelných predstavení a iných spoločenských podujatí.
Po I. svetovej vojne bol prvým starostom v Malženiciach a iniciátorom výstavby pomníka padlým vojakom v nej. Roku 1919 tu zorganizoval zhromaždenie národne orientovanej mládeže zo širokého okolia, na ktoré pozval aj mládež z Moravy. Oddanosť k spoločnému štátu v národnom duchu upevňoval organizovaním púti z Malženíc a okolia na Velehrad a Sv. Hostýn.
Piešťany navštívil prvýkrát v roku 1927, keď sa v Grand Hoteli Royal konala celoslovenská porada biskupov. Už vtedy nadviazal spoluprácu s Ľudovítom Winterom., keď nájomcu kúpeľov požiadal o podporu Spolku sv. Vojtecha. Za týmto účelom niekoľkokrát cestoval aj do Spojených štátov amerických, kde žiadal o pomoc zahraničných Slovákov.
Pôsobenie v Piešťanoch
V roku 1930 sa stal farárom v Piešťanoch a od roku 1931 do roku 1938 vykonával aj funkciu starostu mesta. Ako uvádza Kronika Piešťan, v novembri 1936 bol povýšený z farára na dekana. Medzi jeho najväčšie zásluhy v dobe hospodárskej krízy patrí zriadenie verejnej sprostredkovateľne práce, organizovanie zbierok potravín a šatstva pre najchudobnejších, ale najmä budovanie infraštruktúry Piešťan.
Za jeho pôsobenia bol postavený napríklad Krajinský most, Poštový a telegrafný úrad a okresný úrad (neskôr budova SPŠE). Pokračovalo sa vo výstavbe vodovodu, kanalizácie telefónnych a elektrických prípojok. Srdcia ľudí si získal najmä svojou otvorenosťou. Ako starosta a správca farnosti stíhal vyučovať náboženstvo, zúčastňovať sa spoločenských, kultúrnych aj športových podujatí a pomáhať chudobným.
Šindelár po ukončení funkcie starostu ostával naďalej dekanom a popri tom bol predsedom Hlinkovej slovenskej strany, prvým podpredsedom Matice slovenskej. Po vyhlásení tzv. slovenského štátu v roku 1939 sa stal poslancom Slovenského snemu. Na tunajšej fare potom hostil aj niektorých ministrov vtedajšej vlády.
Po vojne dal Šindelár vyhotoviť na Kostol sv. Štefana pamätný, od roku 1916 chýbajúci zvon, ktorý posvätil 2. novembra 1947. Po jeho vysviacke bol zavraždený. O jeho nečakanej smrti sa píše v Kronike Piešťan: „V nedeľu 2. novembra 1947 v deň Dušičiek okolo 20. hod. večer bol na svojom byte na fare zastrelený tunajší dekan - farár Alexander Šindelár. Menovaný bol zastrelený neznámymi páchateľmi, ktorí po čine ušli a stopovanie po nich zostalo bez výsledku. V stredu dňa 5. novembra mal Alexander Šindelár pohreb, na ktorom sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí. Zosnulý zastával po dlhé roky významné úlohy v miestnej obecnej samospráve a zaslúžil sa o úpravu tunajších ciest, ulíc a cintorínov.“
Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa umiestnená na budove farského úradu. Alexander Šindelár je pochovaný na cintoríne v Piešťanoch na Žilinskej ceste. Náhrobný kameň je dielom piešťanského sochára L. Ľ.
Politické pozadie a odkaz Alexandra Šindelára
Dp. O pol roka po demonštrácii, 2. novembra 1947, bol zastrelený piešťanský farár, bývalý starosta Piešťan a tiež predseda okresnej organizácie HSĽS, a predovšetkým miestna autorita, Alexander Šindelár.
Doteraz vraha nevypátrali. Rovnako sa nepodarilo objasniť smrť farára Štefana Poláka v Borovciach. Oboch kňazov spája to, že ako miestne autority boli tŕňom v očiach vtedajšieho režimu.
Nedávno na Sládkovičovej ulici pri rekonštrukcii natrafili stavbári na staré vodovodné rozvody z roku 1930, z čias éry Šindelára. Boli tak hlboko v zemi, že sa k nim s ťažkými technikami ledva dostali. Šindelár za svojej éry budoval aj kanalizáciu. Inicioval vznik gymnázia, ba i vilovej štvrti Floreát, kde mali mať svoj veľký kostol jezuiti. Ich príchod je spojený s jeho obrodnou činnosťou pre Piešťany.
V závere svojho príhovoru Žlnay prezentoval najdôležitejší odkaz súčasníkom, ktorý v knihe rezonuje. Všetko, čo bolo v tej dobe postavené, či už mosty, alebo infraštruktúra, bolo konané v spolupráci mesta s kúpeľmi.
Je zvykom pripomínať si našich blízkych pri príležitosti výročia dňa narodenia alebo úmrtia. Väčšinou spomienky časom vyblednú, milosrdný čas zhojí bolesť v srdci. V prípade nás obyčajných ľudí nie je ničím výnimočným, ak si tretia generácia už nevie vybaviť nielen podobu, ale ani spomienky na zosnulého.
Isadora Duncanová: Nekonvenční tanečnice, jejíž život byl plný tragédií, dramat a velkých lásek
Hrob Alexandra Šindelára na cintoríne v Piešťanoch.